1 1 Sţp/1/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belk

predloţeného administratívneho spisu bol tento projekt skládky predmetom troch na seba nadväzujúcich rozhodnutí vydaných v samostatných správnych konaniach, ktoré v uvedenom reťazci spájajú rovnakých, resp. obdobných účastníkov a ich záujmy (bliţšie viď bod č. 110). 2. Mesto P. (ţalobca 45/) prijalo dňa 26.06.1997 Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/1997 o záväzných častiach územného plánu, ktorého súčasťou bolo umiestnenie skládky odpadov v novej lokalite v ťaţobnej jame tehliarskej hliny s označením N. j.

§ 1ods.

1 Stavebného zákona sa územným plánovaním sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich Ţivotné prostredie, E. stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja.

§ 27ods.

3 Stavebného zákona O. [tzn. aj mesto] schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. 3 1 Sţp/1/2010 3. Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z.z. zo dňa 20.01.1998 bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj, v ktorej boli určené aj podmienky pre oblasť odpadového hospodárstva s výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok, okrem iného aj v lokalite P., v ţalobou dotknutom priestore N. j.

§ 27ods.

1 Stavebného zákona záväzné časti vládou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vláda vyhlási nariadením.

1. Na tomto základe, tzn. zámeru o umiestnení skládky odpadov ako verejnoprospešnej stavby, na základe ţiadosti spoločnosti P. T., a.s., P. zo 16.12.1998 vykonalo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky v roku 1999 posudzovanie vplyvov stavby skládky odpadov na ţivotné prostredie (ďalej len „proces EIA", resp. iba „EIA") dotknutej lokality P. a v zmysle § 20 zákona č. 124/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 124/1994 Z.z.“) vydalo Záverečné stanovisko (bez uvedenia poradového čísla) vo veci „P. - skládka odpadov" zo dňa 26.07.
2. Ako jednu z viacerých podmienok pre etapu prípravy a realizácie činnosti Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom uvedeného záverečného stanoviska definovalo, ţe prevádzka navrhovanej skládky odpadov bude povolená aţ po ukončení prevádzky existujúcej skládky odpadov v „starej jame" a dostatočného a verejnosti sprístupneného vyriešenia problému jej vplyvu na ţivotné prostredie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora nálezom č. k. IV. ÚS 154/05-39 z 05.01.2006 rozhodol, ţe hore uvedené Všeobecne záväzné nariadenie Mesta P. č. 2/97 v znení zmien do roku 2002 nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanoveniami čl. I § 5 ods. 5 a 10, § 39 ods. 4 a § 72 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami § 6 ods. 2 a § 13 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a zrušil jeho účinnosť. V prejednávanej veci je významné, ţe zrušením bol dotknutý najmä bod 2.1.
4. prílohy č. 2 Všeobecne záväzného nariadenia v znení: „do zoznamu „verejnoprospešných stavieb UPD - M P." je zaradená „Skládka odpadov v novej polohe na okraji k. ú. P. v susedstve s k. ú. V. v lokalite P. v Ú. P. C. 13-1". Následne mesto P. dňa 10.04.2006 zmenilo svoj Územný plán tak, ţe prostredníctvom svojho VZN č. 2/2006 skládku v svojej lokalite nepovolilo. 4 1 Sţp/1/2010 Súčasne Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky v rovnakom období rozhodnutím z 27.03.2006 predĺţilo platnosť hore uvedeného záverečného stanoviska z roku
6. V súvislosti s hore uvedeným preto nie je pre posudzovanie veci bez významu ani tá skutočnosť, ţe pôvodne rozhodnutím mesta P. zo dňa 30.11.2006 č.: 5/8-ÚRzam./1600-1869/02-06, vykonávajúc tak právomoc prvostupňového stavebného úradu, bol návrh spoločnosti E. S., a.s., P. zo 07.08.2002 na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby P. - skládka odpadov, pozostávajúca z 18-ich osobitných stavebných objektov, na pozemkoch (parc.č. X, X, X, X, X, X, X, X, X, X., X., X, X, X a parc.č. X na LV č. X., X a LV č. X.), v tesnej blízkosti (cca 300m) od mesta P. postupom

§ 37ods.

4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zamietnutý. Svoje zamietajúce územné rozhodnutie odôvodnilo mesto P. ako prvostupňový stavebný úrad tým, ţe podaný návrh je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta P. Ďalej konštatovalo, ţe

platného územného plánu v riešenom území sa stanovujú: - krátkodobé ciele; pričom v priestore novej ťaţobnej jamy P. T., a.s. je neprípustné vybudovanie skládky odpadov, - strednodobé ciele: rekultivácia vyťaţených priestorov novej ťaţobnej jamy P. T., a.s. so zameraním na významnú biogenézu s podporou celkovej humanizácie prostredia. V uvedenom prvostupňovom konaní boli tieţ účastníkmi aj ţalobcovia Ing. J. P., RNDr. M. K., CSc. J. M., P. H., E. H. a V. K. 7. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako odvolací stavebný orgán rozhodnutím zo 07.05.2007 č. A/2007/1095/KJZ-40 (č.l. 97 - právoplatné k 14.05.2007 a podpísané Ing. arch. M. H. ako povereným vedením odboru ÚP a ÚK) o umiestnení stavby skládky s kapacitou viac ako 10 t za deň alebo s celkovou kapacitou viac ako 25.000 t odpadov vrátane nebezpečných odpadov na základe ţiadosti spoločnosti E. S., a.s. vyhovel. Toto rozhodnutie o umiestnení stavby bolo pri aplikácii ustanovenia § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) vydané bez odôvodnenia, lebo pôvodní účastníci územného konania (tzn. niektorí z hore uvedených ţalobcov) boli z konania nasledovnými rozhodnutiami vylúčení:

1. a)Mesto P. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/A, (s otázkou, ako mohol byť prvostupňový stavebný úrad /§ 117 Stavebného konania/ z územného konania vylúčený odvolacím stavebným úradom sa Najvyšší súd zaoberá v časti týkajúcej sa princípu dobrej verejnej správy), 5 1 Sţp/1/2010
2. b)Z. T., štátny P. v likvidácii rozhodnutím č. A- 01095/2007-KIZ/B,
3. c)Bratislavský samosprávny kraj, rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/C,
4. d)Ing. J. P. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/D,
5. e)RNDr. M. K., CSc. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/E,
6. f)J. M. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/F,
7. g)P. H. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/G,
8. h)E. H. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/H,
9. i)V. K. rozhodnutím č. A-01095/2007-KIZ/I, a samotnému navrhovateľovi územného konania (zúčastnená osoba E. S., a.s.), ako aj odvolateľom v územnom konaní 1/ P. T., a.s. a 2/ P. T. - P., a.s. bolo v plnom rozsahu vyhovené.

§ 32písm.

a) Stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť vyuţitie územia a chrániť dôleţité záujmy v území moţno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby. 8. Uţ v tomto štádiu stavebného konania sa niektorí hore uvedení ţalobcovia snaţili spochybniť legalitu konania o umiestnení stavby (námietka rozporu s územným plánom a námietka zaujatosti pracovníkov Krajského stavebného úradu v Bratislave s dôrazom na existenciu osobného prepojenia osoby ţiadateľa s konajúcim odvolacím orgánom), avšak neúspešne, lebo po podaní uvedených námietok boli na počiatku odvolacieho konania z tohto konania rozhodnutiami Krajského stavebného úradu z 12.02.2007 s poukazom na povinnosť správneho orgánu „ex offo" v kaţdom štádiu konania skúmať podmienky pre vymedzenie okruhu účastníkov, vylúčení (viď bod č. 7). Napríklad vo vzťahu k zaujatosti pracovníkov stavebného úradu namietali, ţe prednosta Krajského stavebného úradu (z internetových stránok je pre konajúci potvrdené, ţe išlo o Ing. Mgr. J. M.) bol v tom čase vlastníkom 130.000 m2 pozemkov pod plánovanú skládku odpadov, ktoré boli predmetom konania o umiestnení stavby; ďalej spolu so svojimi blízkymi príbuznými bol členom dozornej rady spoločnosti E. S., a.s., P., ktorá ţiadala o územné rozhodnutie, a otec prednostu Krajského stavebného úradu bol predsedom predstavenstva tejto akciovej spoločnosti.

vyjadrenia ţalobcu 45/ z 19.12.2011 (str. 2 odsek 2) nezákonnosť vylúčenia niektorých účastníkov Krajským stavebným úradom v Bratislave bola potvrdená právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (pán RNDr. M. K. CSc. sp. zn. 2S 183/07 zo 06.05.2009, pán Ing. J. P. sp. zn. 2S 176/07 z 09.06.2010). Ib. Konanie na správnom orgáne 6 1 Sţp/1/2010 9. Rozhodnutím č. 3806-27225/27/2008/Haš zo dňa 18.08.2008 (č.l. 84) ţalovaná ako odvolací správny orgán

§ 58ods.

l a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 245/2003 Z.z.“) potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, tzn. Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorátu ţivotného prostredia Bratislava, resp. prvostupňovej inšpekcie č.737- 2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 zo dňa

1. januára 2008, ktorým bolo vydané - integrované povolenie na vykonávanie činností v prevádzke „P. – Skládka odpadov“ a súčasne - stavebné povolenie na tú istú stavbu. Odvolanie podané účastníkmi: Mesto P. zastúpené advokátkou Mgr. A. S., Mgr. Z. Č. a tieţ splnomocnená zástupkyňa niektorých účastníkov konania a Ing. J. P., P. zamietla.
2. Vo svojom rozhodnutí ţalovaná najskôr zrekapitulovala argumenty odvolávajúcich sa účastníkov, tzn.: 1) napadnuté integrované povolenie je vydané v rozpore s platným územným plánom mesta P., 2) prvostupňový správny orgán nesprávne určil okruh účastníkov konania a dotknutých orgánov, keď opomenul mesto P. ako účastníka konania a Krajský stavebný úrad Bratislava ako dotknutý orgán, 3) prvostupňový správny orgán vykonal procesnú chybu spočívajúcu v oznámení začatia konania o vydanie integrovaného povolenia bez územného rozhodnutia, 4) neumoţnenie zákonnej 30-dňovej lehoty na vyjadrenie sa k úplným podkladom ţiadosti pre vydanie integrovaného povolenia pre prevádzku „P. – Skládka odpadov“, 5) nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu pri nezverejnení rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave o umiestnení stavby „P. – Skládka odpadov z dôvodu obchodného tajomstva

§ 17

Obchodného zákonníka, 6) nevhodnosť lokality z geologického hľadiska, 7) nedostatočná odstupová vzdialenosť lokality skládky odpadov od ľudských obydlí, 7 1 Sţp/1/2010 8) zámer vybudovať skládku odpadov je v rozpore s § 3 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, 9) nevhodnosť lokality z hľadiska celkového poškodenia ţivotného prostredia a odmietnutie hore uvedených argumentov ţalobcov ţalovaná potom odôvodnila nasledovne (viď niţšie uvedené body č. 11 aţ 19).

1. V prípade
2. námietky ţalovaná zdôraznila záväznosť územného plánu mesta P. pre toto konanie, nakoľko išlo o záväzný podklad pre vydanie stavebného povolenia.
3. Vo vzťahu k
4. námietke ţalovaná uviedla, ţe Mesto P. malo v konaní postavenie účastníka konania a bolo oboznámené o začatí konania vo veci vydania integrovaného povolenia, tzn. ním deklarované procesné porušenie prvostupňového konania, boli uţ v rámci konania odstránené.
5. Čo sa týka
6. námietky, ţalovaná poukázala na to, ţe prvostupňový správny orgán musel ţiadosť aj bez priloţeného územného rozhodnutia povaţovať za úplnú, oznámiť ju dotknutým orgánom a čakať na vyjadrenie stavebného úradu. Navyše ţiaden z účastníkov konania neuviedol ani jediný hmotnoprávny dôvod, prečo by navrhovaná stavba nemala byť povolená.
7. V prípade ďalšej námietky ţalovaná s odkazom na ust. § 11 písm. g) zák. č. 245/2003 Z.z. zdôraznila, ţe územné rozhodnutie je iba prílohou ţiadosti; pričom ust. § 12 ods. 4 zák. č. 245/2003 Z.z. hovorí o 30 dňoch od doručenia ţiadosti a nie 30 dní od doručenia prílohy ţiadosti, ktorou je územné rozhodnutie.
8. Vo vzťahu k
9. námietke ţalovaná uviedla, ţe dňa 14.03.2008 bolo verejnou vyhláškou sprístupnené všetkým účastníkom konania predmetné územné rozhodnutie. Ďalej uviedla, ţe v konaní o integrovanom povolení sa na námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, neprihliada a preto prvostupňový správny orgán nebol príslušný na preskúmavanie vydaného územného rozhodnutia. Z tohto ţalovanej vyplýva, ţe v rámci odvolacieho konania bola táto námietka ţalobcov odstránená, a preto nemá,

ţalovanej, ţiadny vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

1. Čo sa týka ďalšej námietky, ţalovaná odkázala na mapu vhodnosti územia pre skládky odpadov, ktorú vydalo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky v roku
2. Uvedená mapa zaraďuje územie v lokalite navrhovanej skládky odpadov ako územie podmienečne vhodné na ukladanie 8 1 Sţp/1/2010 odpadov, ktorý nie je nebezpečný a územie z hľadiska ohrozenia podzemnej vody za stredne ohrozené.
3. V prípade
4. námietky ţalovaná odmietla príslušnú slovenskú technickú normu uznať za všeobecný záväzný predpis a poukázala na údaje z „Veternej ruţice“ za obdobie 1998 – 2007,

ktorej smer prevládajúcich vetrov sa v ţiadnom prípade negatívne nevzťahuje na mesto P..

1. Vo vzťahu k predposlednej námietke ţalovaná uviedla, ţe z ustanovenia § 3 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v ţiadnom prípade nevyplýva, ţe by zámer vybudovať skládku odpadov bol v rozpore s týmto zákonom, resp. s Programom odpadového hospodárstva, ktorý je základným koncepčným dokumentom v tejto oblasti.
2. K záverečnej námietke ţalovaná s odkazom na Záverečné stanovisko vo veci navrhovanej činnosti „P. – Skládka odpadov“, ktoré vydalo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky pod č. 328/06-7.3/Ak zo dňa 27.03.2006, zdôraznila to, ţe toto stanovisko vydané v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie (ďalej na účely tohto rozsudku len „zákon o EIA“, resp. iba „EIA“) neuvádza, ţe by záťaţ odporúčanej skládky bola neúnosná pre danú lokalitu. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)
3. Proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu podali ţalobcovia 1/ aţ 45/ včas ţalobu na Krajský súd v Bratislave.
4. Súčasťou podaných ţalôb (napríklad ţaloba z 02.09.2008 v zastúpení JUDr. Z. D. pod časťou IV.) bola ţiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajským súdom, o čom však krajský súd odo dňa podania návrhu na odklad (03.09.2008) aţ do svojho rozhodnutia vo veci samej dňa 04.12.2008 vôbec nerozhodol, resp. v rozpore s ustanovením § 250c ods. 1 O.s.p. ţiadateľom o odklad vykonateľnosti bezodkladne neoznámil, ţe ţiadosti nevyhovel. B)
5. V priebehu súdneho prieskumu krajský súd vyhovel ţiadosti (č.l. 260) spoločnosti W. B., INC. so sídlom C.X. S.. W., D.. U.S.A., Registration No.: 4108503 o pribratie do súdneho konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného správneho orgánu, ktorú za uvedenú spoločnosť podal Mgr. A. Š., 9 1 Sţp/1/2010 advokát na základe plnomocenstva zo 14.11.2008 (č.l. 261) spísanú v Bratislave s pánom N. W. V uznesení č. k. 1 S 140/2008-264 z 19.11.2008 krajský súd doslovne judikoval, ţe „Spoločnosť W. B., INC., C., S., W., D., U.S.A. je účastníkom správneho konania, ktorá sa dňa 13.2.2008 na základe osobitnej zmluvy stala právnym nástupcom prevádzkovateľa spoločnosti E. S. a.s. P., ktorej rozhodnutím Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia Inšpektorátu ţivotného prostredia Bratislava č. 737-2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 zo dňa 22.1.2008 bolo udelené integrované povolenie ako prevádzkovateľovi na vykonávanie činností v prevádzke „P. - Skládka odpadov“. Na základe zmluvy prešli na spoločnosť W. B., INC., všetky práva a povinnosti vyplývajúce z integrovaného povolenia.“ Následne uvedená spoločnosť listom svojho právneho zástupcu zo dňa 25.11.2008 informovala krajský súd, ţe „Oznamujeme súdu, ţe na základe vnútorného auditu v našej spoločnosti sme zistili, ţe nemáme ţiaden právny titul na to, aby sme boli účastníkmi tohto konania. Neexistuje ţiadny právny vzťah medzi spoločnosťou E. S., a.s. a našou spoločnosťou, ktorý by zakladal naše právo byť účastníkom, nakoľko nikdy nebola uzatvorená zmluva o prevode práv a povinností stavebníka a naše oznámenie bolo preto predčasné a nepodloţené. Oznamujeme súdu, ţe dobrovoľne nechceme byť vedľajším účastníkom pred súdom. Zároveň oznamujeme, ţe aj naše podanie, ktorým sme sa prihlásili do súdneho konania je preto neopodstatnené, nakoľko jeho opodstatnenosť nevieme preukázať.“
6. Predtým krajský súd bez podania návrhu dotknutou osobou uznesením č. k. 1S 140/08-195 zo dňa 21.10.2008 pribral do konania aj spoločnosť E. S., a.s., so sídlom T.., X..P., IČO: X.. v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného správneho orgánu s nasledovným odôvodnením: „Spoločnosť E. S. a.s., T.T., X..P. je účastníkom správneho konania, ktorému rozhodnutím Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia Inšpektorátu ţivotného prostredia Bratislava č. 737-2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 zo dňa 22.1.2008 bolo udelené integrované povolenie ako prevádzkovateľovi na vykonávanie činností v prevádzke „P. - Skládka odpadov“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na to, ţe výsledkom tohto sporu môţu byť dotknuté práva a povinnosti spoločnosti E. S. a.s., P. vyplývajúce z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia Inšpektorátu ţivotného prostredia Bratislava č. 737-2398/37/2008AVer,Sta/3732000107 zo dňa 22.1.2008 súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“
7. Odvolaním zo dňa
8. novembra 2008 (č.l. 254) ţalobcovia zastúpení pôvodnou právnou zástupkyňou napadli hore uvedené uznesenie z 21.10.2008 10 1 Sţp/1/2010 o pribratí do konania spoločnosti E. S., a.s., nakoľko v konaní o vydanie integrovaného povolenia

vedomosti ţalobcov vyplývajúcich z administratívneho spisu sa právnym nástupcom spoločnosti E. S., a.s. stala spoločnosť W. B., INC. V súvislosti s uvedeným ţalobcovia odkázali na relevantné listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise. Vzhľadom na vyslovené závery dospel k názoru, ţe právo vyplývajúce z rozhodnutia ţalovanej prešli na uvedenú spoločnosť W. B., INC. a iba práva tejto spoločnosti môţu byť pripadne zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. C)

1. Krajský súd ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ţalobu je nutné vzhľadom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
2. Na prvom mieste krajský súd zrekapituloval jednotlivé námietky ţalobcov, ako aj nesúhlasné argumenty, ktoré viedli ţalovanú k ich odmietnutiu (str. 7 aţ 10 odôvodnenia rozsudku krajského súdu). Následne krajský súd označil s odkazom na ustanovenia zák. č. 245/2003 Z.z. ţalobné dôvody za irelevantné a stotoţnil sa s názormi ţalovanej, - ţe pre povoľujúci správny orgán je právoplatné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby záväzným podkladom pre vydanie stavebného povolenia, - ţe úplná ţiadosť bolo v súlade so zákonom zverejnená na úradnej tabuli správneho orgánu dňa 17.10.2007, - ţe vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo záverečné stanovisko Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 328/06-7.3/Ak zo dňa 27.3.2006

zákona o EIA a - ţe porušovanie ústavného práva účastníkov konania v nadväznosti na článok 6 a článok 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia zverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z.z. (ďalej na účely tohto rozsudku len „Aarhuský dohovor“) a príslušnej smernice Európskych spoločenstiev nebolo zo strany účastníkov vôbec preukázané.

1. Na základe týchto záverov dospel krajský súd o neopodstatnenosti ţalôb podaných ţalobcami 1/ aţ 45/. III. Odvolanie žalobcov/stanoviská a iné úkony 11 1 Sţp/1/2010 A)
2. Ţalobcovia 1/ aţ 45/ proti hore uvedenému rozsudku krajského súdu podali postupne a včas odvolania (ţalobcovia 1/ aţ 44/ dňa 21.01.2009 (č.l. 354), ţalobca 36/ dňa 21.01.2009 (č.l. 337) a ţalobca 45/ dňa 22.01.2009 (č.l. 375) s nasledujúcimi dôvodmi: - nesprávne právne posúdenie veci vzhľadom k rozporu so Všeobecne záväzným nariadením č. 2/1997 a s Územným plánom mesta P. – ţalobcovia 1/ aţ 44/, ţalobca 36/ a ţalobca 45/, - nesprávne právne posúdenie veci ohľadom sporného nástupníctva spoločnosti W. B., Inc. – ţalobcovia 1/ aţ 44/ a ţalobca 45/ (nezákonná výstavba skládky), - nevysporiadanie sa s dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia, ktoré spočívali v existencii nezákonnej stavby – ţalobcovia 1/ aţ 44/, - nesprávne právne posúdenie veci ohľadom neposkytnutia zákonnej lehoty na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a k nezákonnosti nariadenia ústneho pojednávania – ţalobcovia 1/ aţ 44/ a ţalobca 36/, - nesprávne právne posúdenie veci ohľadom nesprístupnenia podkladu rozhodnutia – ţalobcovia 1/ aţ 44/ a ţalobca 45/, - nevysporiadanie sa s namietaným zásahom do práva na priaznivé ţivotné prostredie – ţalobcovia 1/ aţ 44/ a ţalobca 45/, - v rozpore so zákonom boli niektorí účastníci vylúčení z územného konania – ţalobca 36/, - porušenie povinnosti vyplývajúce z ust. § 16 ods. 1 zák. č. 245/2003 Z.z., a to nedostatočné zistenie skutočného stavu veci - a ţalobca 45/, - postup správneho orgánu bol zmätočný a následné rozhodnutie nezrozumiteľné a z týchto dôvodov aj nepreskúmateľné – ţalobca 45/, - porušenie ústavného práva na súdnu ochranu – ţalobcovia 1/ aţ 44/ a ţalobca 45/.
3. Súčasne ţalobcovia prostredníctvom podaných ţalôb poţiadali konajúci odvolací súd o povolenie odkladu vykonateľnosti.
4. Záverom svojich odvolaní právni zástupcovia ţiadali zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe prinajmenej bude zrušené napadnuté rozhodnutie ţalovanej a vec jej bude vrátená na ďalšie konanie. B)
5. Z vyjadrenia ţalovanej zo dňa 12.02.2009 vyplýva, ţe zotrvala na svojich doteraz vyjadrených argumentoch a poţaduje potvrdiť svoje rozhodnutie, pričom odvolanie ţaloby zamieta a s rozsudkom krajského súdu sa stotoţňuje. 12 1 Sţp/1/2010 C)
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Sţp/5/2009 zo 06.04.2009 vyhovel ţiadosti ţalobcov 1/ aţ 35/, 37/ aţ 44/ zo dňa 21.01.2009 (č.l. 371) a po začatí odvolacieho konania vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej č.: 3806-27225/27/2008/ Haš zo dňa 18.08.2008 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, inšpektorát ţivotného prostredia č.737-2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 zo dňa 22.1.2008 odloţil do rozhodnutia vo veci samej.
7. Následne z dodatočného vyjadrenia ţalovanej zo dňa 18.05.2009 vykonaného prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyplýva: - pri hodnotení aktuálnosti hrozby závaţnej ujmy stavby „P. – Skládka odpadov“ sa konajúci súd nevysporiadal s predloţenými dôkazmi a so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu a konkrétnych argumentov ţalovanej, - rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa neopiera o odborné stanoviská a o na základe nich vydaných rozhodnutí správnych orgánov, napr. o Záverečné stanovisko, - za základ pri rozhodovaní vzal konajúci súd tvrdenia (str. č. 7 uznesenia o povolení odkladu), ţe na skládke odpadov sú resp. budú „toxické chemikálie alebo riedidlá .....“, - takisto ţalovaná zdôraznila, ţe skládka vybudovaná na odpad, ktorý nie je nebezpečný, - ďalej

ţalovanej Najvyšší súd dôvodí argumentmi, ktoré nemajú oporu v spise (toxické chemikálie, riedidlá). - skládka odpadov v N. j. v P. bola navrhnutá v Programe odpadového hospodárstva Mesta P.

najnovších údajov (Slovenská spoločnosť ETIAM) je kapacita predpokladaná po roku 2008 uţ iba na 387 745 m

1. D)
2. Zo stanoviska právnej zástupkyne ţalobcu 45/ vyplýva, ţe označuje návrh Krajskej prokuratúry v Bratislave v celom rozsahu za nedôvodný a zmätočný návrh, ktorý bol navyše podaný po takmer troch rokoch. Napadnuté VZN je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a teda aj s ust. 13 1 Sţp/1/2010 § 6 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb., § 25 ods. 2, 6 zák. č. 50/1976 Zb. a § 5 ods. 5, 10 zák. č. 223/2001 Z.z.
3. Ďalej ţalobca 45/ zdôraznil, ţe po podaní protestu Okresnou prokuratúrou Bratislava III. pod č. Pd 2049/0637, ktorému ţalobca 45/ nevyhovel, sa následne obrátil na nadriadenú prokuratúru s podnetom, kde namietal nezákonný postup prokurátora pri napádaní VZN protestom. Nadriadená prokuratúra súhlasila s tvrdeniami uvedenými v podnete mesta P. Tieţ so zdôraznením vplyvu niektorých ukazovateľov platného a záväzného Plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2006-2010 ţalobca 45/ poukázal na neopodstatnenosť výstavby skládky v Bratislavskom samosprávnom kraji. E)
4. V replike ţalobcov 1/ aţ 44/ z 21.05.2009 boli vyslovené argumenty k nasledujúcim záverom ţalovanej v zmysle jej stanoviska z 12.02.2009: - k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ohľadom sporného nástupníctva firmy W. B., Inc., - k nevysporiadaniu sa s dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia, ktoré spočívali v existencii nezákonnej stavby. F)
5. Prostredníctvom „Doplnenia podkladov rozhodnutia“ z 29.04.2009 zaslaným zúčastnenou osobou E. S., a.s. P. bolo do pozornosti Najvyššiemu súdu dané rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, číslo: 2009-11346/20588/5:530/Hia zo dňa 22.04.2009, ktorým uvedené ministerstvo potvrdilo stavebné povolenie na stavbu V. v mestskej časti D. v spojitosti s tým, ţe v tomto rozhodnutí odvolací stavebný úrad posúdil ako neprípustné

§ 61ods.

1 stavebného zákona námietky účastníkov stavebného konania, ţe predmetná stavba je v rozpore s územným plánom Hlavného mesta Bratislava a VZN 4/

2. So zdôraznením princípu analógie zúčastnená osoba toto rozhodnutie priloţila z dôvodu, ţe ţalobcovia okrem iného aj z titulu, ţe sa správne orgány nevysporiadali s ich námietkou ohľadne súladu povoľovanej stavby s územným plánom, resp. VZN mesta P., napádajú rozhodnutie ţalovanej, ktoré naopak táto zúčastnená osoba charakterizuje ako vydané v súlade s právoplatným územným rozhodnutím.
3. Ďalej zúčastnená osoba E. S., a.s. sa prostredníctvom svojho vyjadrenia z 15.05.2009 argumentačne vyjadrila k: 14 1 Sţp/1/2010 - tvrdenému rozporu napadnutého rozhodnutia ţalovanej č. 3806- 27225/27/2008/Haš zo dňa 18.08.2008 so Všeobecne záväzným nariadením mesta P. č. 2/97 v znení neskorších zmien a doplnení a s Územným plánom mesta P., - nemoţnosti uplatnenia námietky o súlade s územným plánom v územnom konaní, - nemoţnosti vyjadriť sa k úplnej ţiadosti o vydanie integrovaného povolenia, - konaniu správneho orgánu so spoločnosťou W. B., INC., - nedostatočnému zisteniu skutkového stavu (najmä stanovisko banského úradu), - Programu odpadového hospodárstva (POH) kraja a Slovenskej republiky, - k nezákonnej stavbe skládky a - právu na priaznivé ţivotné prostredie.
4. Zúčastnená osoba E. S., a.s. záverom svojho vyjadrenia zdôraznila, ţe hoci ţalobcovia spochybňujú samostatné a konštitutívne individuálne správne akty vydané pred samotným začatím integrovaného povolenia, tak na skládku boli okrem iného vydané právne zaväzujúce, účinné a nikým nezrušené súhlasné záverečné stanovisko z procesu EIA, ako aj súhlasné stanoviská všetkých dotknutých orgánov. Takisto zdôraznila, ţe hoci mali všetci účastníci najmenej 30 dní na doloţenie konkrétnych dôkazov, nepredloţili ani jeden dôkaz.
5. Záverom zúčastnená osoba poţadovala potvrdiť predmetný rozsudok krajského súdu a priznať jej náhradu trov konania. IIIa. Odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí
6. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Sţp/5/2009 zo dňa
7. apríla 2009 povolil odklad vykonateľnosti rozhodnutia ţalovanej z
8. augusta 2008 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, inšpektorát ţivotného prostredia č. 737-2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 zo dňa 22.01.2008 do rozhodnutia vo veci samej. K tomuto úkonu ho viedli skutkové a právne závery, ktoré okrem odôvodnenia obsiahnutého v uvedenom uznesení boli ozrejmené aj v stanovisku predsedu konajúceho senátu zo dňa 04.08.2009 adresovanému Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
9. Na samotnom súdnom pojednávaní vykonanom dňa
10. mája 2009 zúčastnená osoba E. S., a.s. okrem iného upozornila konajúci súd, ţe do stavby skládky bolo započaté naváţanie odpadu, ktorého prítomnosť ovplyvňuje daţďovú vodu na skládke zachytávanej a odvádzanej do akumulačnej nádrţe. Za 15 1 Sţp/1/2010 súčasného stavu nie je

nej moţné tieto odpadové vody z akumulačnej nádrţe odčerpávať. IIIa. Proces revízie vydaných rozhodnutí zúčastnenou osobou A)

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
2. mája 2009 sp. zn. 5 Sţp/5/2009-30 (ďalej tieţ „pôvodný rozsudok“) zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovanej z 18.08.2008, ako aj rozhodnutie Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorátu ţivotného prostredia Bratislava z
3. januára 2008

§ 250jods.

2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanej na ďalšie konanie. Ţalobcom dal za pravdu, ţe sa dôvodne domnievali, ţe príslušné orgány správy ţivotného prostredia nedodrţali pravidlá upravujúce účasť dotknutej verejnosti na integrovanom konaní a neposúdili dostatočne dosah výstavby skládky na ţivotné prostredie. B)

1. V súvislosti s hore uvedeným konaním zúčastnená osoba E. S., a.s. podala dňa 07.08.2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie s poţiadavkou, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zmenil hore uvedený rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sţp/5/2009 zo dňa 28.05.2009 tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 04.12.2008 potvrdí v celom rozsahu.
2. Zúčastnená osoba sa v svojom dovolaní odvolávala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07-35, pričom citovala relevantnú časť nasledovne konajúcom súdom uvedenú: „Vychádzajúc z toho, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania, Ústavný súd zastáva názor, ţe ak je občianske súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie vylúčené, t.j. rozhodnutia vo veciach správneho súdnictva nevynímajúc.“ C)
3. Zúčastnená osoba medzičasom podala dňa
4. júna 2009 všeobecne odôvodnenú ústavnú sťaţnosť (č.l. 44) vo veci porušenia základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sţp/5/2009 zo 06.04.2009, ktorým bola odloţená vykonateľnosť. Následne zúčastnená 16 1 Sţp/1/2010 osoba svoje skoršie ústavné podanie argumentačne doplnila podaním zo dňa 10.08.2009 (č.l. 50). Uvedenú sťaţnosť Ústavný súd Slovenskej republiky neprihliadajúc na dovolacie konanie prebiehajúce na Najvyššom súde (viď bod č. 45) uznesením č. k. I. ÚS 223/09-15 zo dňa 17.08.2009 sčasti prijal a súčasne vykonateľnosť napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu odloţil.
5. Napriek skutočnosti, ţe nielen z odôvodnenia uznesenia (str. 8) zo 06.04.2009, ale aj meritórneho rozsudku Najvyššieho súdu (citovaná časť je uvedená pod písm. H/) bolo jednoznačne vyslovené, ţe „účinky odkladu vykonateľnosti napadnutého správneho rozhodnutia limituje časovo vydaním konečného rozhodnutia – viď formulácia výroku „odkladá do rozhodnutia vo veci samej.“, tak situácia, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky pociťoval potrebu „expressis verbis“ vysloviť odklad vykonateľnosti právne neúčinného, tzn. obsolétneho uznesenia Najvyššieho súdu, sa javila v tom okamihu pre konajúci senát ako veľmi nelogická a samotný postup Ústavného súdu Slovenskej republiky bol po právnej stránke prinajmenej prekvapivý (viď aj vyjadrenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.08.2009 na č.l. 69). D)
6. Následne zúčastnená osoba podala dňa 03.09.2009 v poradí ďalšiu ústavnú sťaţnosť z 03.09.2009 proti vydanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky. Takisto bola uvedená sťaţnosť uznesením Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 367/09-17 z
7. októbra 2009 v časti prijatá na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietnutá napriek procesnej povinnosti účastníka upozorniť na existenciu procesnej prekáţky vo forme prebiehajúceho dovolacieho konania na Najvyššom súde v uvedenej veci. V súvislosti s uvedeným je nutné podotknúť, ţe Najvyšší súd ako súd dovolací svoje dovolacie konanie ukončil aţ dňa
8. októbra 2009, o čom bol účastník doručením uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo/138/2009 dňa 25.01.2001 upovedomený.
9. Nálezom sp. zn. I. ÚS 229/09 z
10. mája 2010 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe základné právo zúčastnenej osoby E. S., a.s. na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo vlastniť majetok

čl. 20 ods. 1 ústavy a právo pokojne uţívať majetok uznané v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sţp/5/2009 z

1. mája 2009 porušené boli. Na uvedenom základe potom zrušil uvedený rozsudok Najvyššieho súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. 17 1 Sţp/1/2010
2. Ústavný súd svoj zrušujúci nález odôvodnil tým, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezohľadnil všetky zásady uplatniteľné v správnom konaní a prekročil svoju právomoc, keď sa zaoberal zákonnosťou konania a rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie, hoci ich ţalobcovia vo veci samej nespochybňovali, a ţe v týchto otázkach nemal právomoc prijať rozhodnutie. IIIb. Proces položenia a riešenia prejudiciálnych otázok A)
3. Za týchto okolností, tzn. najmä s dôrazom na poskytnutie maximálnej ochrany medzinárodnoprávne zakotvenému právu na ochranu ţivotného prostredia riešenej v pôvodnom rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní rozhodol uznesením zo 17.08.2010 o jeho prerušení a poloţil Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej na účely rozsudku len „Súdny dvor“) nasledujúce prejudiciálne otázky:
4. Ukladá povinnosť, resp. umoţňuje komunitárne právo (konkrétne čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) najvyššiemu súdu členského štátu „ex offo“ obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou (predbeţnou) otázkou, a to aj v takom štádiu súdneho konania, ak ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu, ktorý je zaloţený najmä na aplikácii komunitárneho rámca týkajúceho sa ochrany ţivotného prostredia, zrušil s uloţením povinnosti sa riadiť právnymi názormi ústavného súdu zaloţenými na porušení procesných a hmotných ústavných práv osoby zúčastnenej na súdnom konaní bez prihliadnutia na komunitárny rozmer prejednávanej veci, tzn. keď ústavný súd v tomto konaní ako súd poslednej inštancie nedospel k záveru o nutnosti predloţiť Súdnemu dvoru Európskej únie predbeţnú otázku a predbeţne vylúčil aplikáciu práva na primerané ţivotné prostredie a jeho ochranu v prejednávanej veci?
5. Je moţné naplniť základný účel integrovanej prevencie vymedzený najmä v bodoch 8,
6. a
7. preambule a ďalej v článkoch 1 a 15 Smernice Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a všeobecne v komunitárnom rámci ţivotného prostredia, tzn. prevenciu a kontrolu znečisťovania ţivotného prostredia so zapojením aj verejnosti s cieľom dosiahnuť vysokej úrovne ochrany ţivotného prostredia ako celku, takým postupom, ţe dotknutá verejnosť nemá v čase začatia konania o integrovanej prevencii zabezpečený prístup ku všetkým relevantným dokumentom (čl. 6 v spojení s čl. 15 Smernice 96/61/ES), a to najmä k rozhodnutiu o umiestnení stavby – skládky odpadov, a neskôr v prvostupňovom konaní je chýbajúci dokument ţiadateľom doloţený 18 1 Sţp/1/2010 s podmienkou nesprístupňovať ho iným účastníkom konania, lebo ide o predmet obchodného tajomstva; ak je moţné dôvodne predpokladať, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby (najmä jeho odôvodnenie) podstatným spôsobom ovplyvní podávanie námetov, pripomienok alebo iných podnetov?
8. Sú splnené ciele Smernice Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na ţivotné prostredie, najmä z pohľadu komunitárneho rámca ţivotného prostredia, konkrétne podmienky uvedenej v článku 2, ţe pred vydaním povolenia budú určité projekty posudzované vzhľadom na ich vplyv na ţivotné prostredie, ak sa pôvodné stanovisko Ministerstva ţivotného prostredia vydané v roku 1999, ktorým sa zavŕšilo v minulosti proces posudzovania vplyvu na ţivotné prostredie (EIA), prolonguje po uplynutí viacerých rokov jednoduchým rozhodnutím bez toho, aby proces EIA opätovne prebehol; inak povedané, je moţné vysloviť, ţe raz vydané rozhodnutie

Smernice Rady 85/337/EHS má neobmedzenú platnosť? 4. Vzťahuje sa poţiadavka všeobecne vyplývajúca zo Smernice 96/61/ES (najmä jej preambula a články 1 a 15a), aby členské štáty zaistili prevenciu a kontrolu znečisťovania ţivotného prostredia aj tým, ţe poskytnú verejnosti primerané, spravodlivé a včasné správne alebo súdne konanie v spojení s článkom 10a Smernice 85/337/EHS a článku 6 a 9 odsek 2 a 4 Aarhuského dohovoru, na moţnosť tejto verejnosti poţadovať uloţenie správneho alebo súdneho opatrenia predbeţnej povahy

vnútroštátneho práva (napríklad nariadiť súdny odklad vykonateľnosti integrovaného rozhodnutia), ktoré umoţňuje dočasne, tzn. aţ do rozhodnutia vo veci samej, zastaviť realizáciu poţadovanej prevádzky?

1. Je moţné súdnym rozhodnutím, ktorým sa napĺňa poţiadavka Smernice 96/61/ES, resp. Smernice 85/337/EHS alebo čl. 9 ods. 2 a 4 Aarhuského dohovoru pri aplikácii tam uvedeného práva verejnosti na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle článku 191 odsek 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúceho sa politiky Európskej únie v oblasti ţivotného prostredia, nelegitímne zasiahnuť do vlastníckeho práva prevádzkovateľa garantované napríklad v čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd k prevádzke napríklad tým, ak ţiadateľovi je právoplatné integrované povolenie na novú prevádzku zrušené v súdnom konaní?“ 19 1 Sţp/1/2010 B)
2. Zúčastnená osoba E. S., a.s. proti uvedenému uzneseniu Najvyššieho súdu napriek poučeniu o neprípustnosti odvolania podala odvolanie z 03.09.2010 (č.l. 311) s argumentáciou, ţe zúčastnenej osobe nie je známe, ţe by ktorákoľvek z prejudiciálnych otázok predloţených Súdnemu dvoru bola v konaní niektorým z účastníkov poloţená, z čoho v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vyvodila záver, ţe nie je splnená jedna z podmienok na to, aby Najvyšší súd mohol v konaní postupovať vydaním napadnutého uznesenia. Následne sťaţnosťou zo 17.09.2010 na Ústavnom súde Slovenskej republiky brojila (č.l. 330), ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky postup predloţiť vec Súdnemu dvoru zvolil len preto, ţe nemienil rešpektovať závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z
3. mája 2010 sp. zn. I. ÚS 223/09, tzn. (konajúci súd doslovne cituje):
4. ţe predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky neboli environmentálne otázky, ale výlučne posúdenie, či postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky namietaným sťaţovateľov, došlo alebo nedošlo k porušeniu v sťaţností označených základných práv (bod
5. nálezu).
6. ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom a rozhodnutiami vydanými v konaní vedenom pod sp.zn. 5 Sţp 5/2009, tieto práva flagrantne porušil tým, ţe a. svojvoľne absolutizoval zásadu koncentrácie oproti zásade jednotnosti, dvojinštančnosti. hospodárnosti konania a riadneho zistenia skutkového stavu veci (body
7. aţ 30 návrhu), b. nemal znalosť o tom, ktorý stavebný úrad má byť tým orgánom dotknutým (bod 31 návrhu), c. opäť svojvoľne prekročil svoju právomoc pri preskúmavaní zákonnosti procesu a rozhodovania EIA. čím konal v rozpore s čl. 20 ods. 2 ústavy (bod
8. nálezu), d. na konanie pred EIA protiústavné vtiahol Správny poriadok, e. ani nevedel notorietu správneho konania, ţe rozhodnutím môţe byť aj beţný list správneho orgánu, pričom zatajil existenciu riadneho rozhodnutia správneho orgánu (bod
9. nálezu), f. uvedenou protiústavnosťou voči právu na súdnu ochranu, zasiahol aj do vlastníckeho práva sťaţovateľa (body č. 34 a 35 nálezu), g. nedoručil sťaţovateľovi na vyjadrenie návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, čím porušil ústavný princíp rovnosti zbraní a princíp ekvity (body č. 38 a 39 nálezu) ale neurobil tak doteraz. h. protizákonne vtiahol na seba právomoc rozhodovať o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu v odvolacom konaní, teda bez moţnosti opravného konania (body 40 a 41 nálezu). 20 1 Sţp/1/2010
10. Takisto zúčastnená osoba E. S. a.s. upozornila na to, ţe (opätovne konajúci súd cituje z podania zúčastnenej osoby) „z čoho prima facie vyplýva zreteľný úmysel urobiť všetko pre chcený politický cieľ spred volieb do národnej rady SR, s ktorým je uţ sudca Gavalec nepochybné identifikovaný, ako jeho vykonávateľ - /ii/, teda arbitrárne, svojvoľne, v zmysle zásady „ako chcem tak bude“.“ C)
11. Súdny dvor (tzn. jeho veľká komora v personálnom obsadení 13-ich sudcov) prostredníctvom rozsudku sp. zn. C-416/10 zo dňa 15.01.2013 (nakoľko ide o verejne dostupný dokument v slovenskom jazyku, Najvyšší súd v ďalšom odôvodnení v podrobnostiach poukazuje na internetovú stránku http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=132341&pageI ndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1577695) rozhodol tak, ţe: „
12. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, ţe vnútroštátny súd, akým je súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, má povinnosť obrátiť sa z vlastného podnetu na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, aj keď rozhoduje vo veci, ktorá mu bola vrátená na konanie po tom, ako bolo jeho prvé rozhodnutie zrušené ústavným súdom dotknutého členského štátu a vnútroštátne pravidlo mu stanovuje povinnosť rozhodnúť v spore v zmysle právneho názoru vyjadreného týmto ústavným súdom.
13. Smernica Rady 96/61/ES z
14. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia, zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z
15. januára 2006, sa má vykladať v tom zmysle, ţe: – vyţaduje, aby dotknutá verejnosť mala prístup od začiatku povoľovacieho konania pre dotknutú prevádzku k územnému rozhodnutiu, o aké ide vo veci samej, – neumoţňuje príslušným vnútroštátnym orgánom odmietnuť dotknutej verejnosti prístup k takémuto rozhodnutiu tým, ţe sa odvolajú na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií stanovenú vnútroštátnym právom alebo právom Únie s cieľom ochrany oprávneného hospodárskeho záujmu, a – nebráni tomu, aby neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii v priebehu prvostupňového správneho konania územné rozhodnutie, o aké ide vo veci samej, mohlo byť napravené v priebehu druhostupňového správneho konania pod podmienkou, ţe sú ešte otvorené všetky moţnosti a riešenia a ţe náprava v tomto štádiu konania umoţní 21 1 Sţp/1/2010 dotknutej verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania, čo prináleţí overiť vnútroštátnemu súdu.
16. Článok 15a smernice 96/61, zmenenej a doplnenej nariadením č. 166/2006, sa má vykladať v tom zmysle, ţe členovia dotknutej verejnosti musia mať príleţitosť v rámci opravného prostriedku stanoveného v tomto ustanovení obrátiť sa na súd alebo nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona, ktorý má právomoc nariadiť predbeţné opatrenia takej povahy, aby sa dočasne odloţilo uplatňovanie povolenia v zmysle článku 4 uvedenej smernice, kým sa čaká na konečné rozhodnutie, ktoré má byť vydané.
17. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu prijaté v rámci vnútroštátneho konania, ktorým sa vykonávajú povinnosti vyplývajúce z článku 15a smernice 96/61, zmenenej a doplnenej nariadením č. 166/2006, a článku 9 ods. 2 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, podpísaného v Aarhuse
18. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo
19. februára 2005, zrušujúce povolenie vydané v rozpore s ustanoveniami uvedenej smernice nemôţe samo osebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa zakotveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únii.“ Záverom Súdny dvor vyslovil poţiadavku o zaslanie rozsudku vyhláseného Najvyšším súdom v ďalšom konaní. D)
20. Počas konania o predbeţných otázkach bola dňa 17.08.2011 na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručená informácia z Advokátskej kancelárie T. K., s.r.o., B. (č.l 557). V tejto informácii sa poukazuje na zmenu v osobe prevádzkovateľa prevádzky: „Zariadenia na zneškodňovanie nie nebezpečných odpadov činnosťou Dl“ najmä prostredníctvom priloţenej prílohy o Oznámenie údajov potrebných pre určenie výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia za rok 2010 (

skutočností roku 2009) predloţenej spoločnosťou B. D., s.r.o., P.. Uvedené oznámenie vyhotovil a podpísal J. M. (č.l. 559). 57. Z pripojeného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Bratislava č.: 4405-38997/37/2009/Koz zo dňa 02.12.2009 (č.l. 560) pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva, ţe uvedený správny orgán týmto rozhodnutím vydaným vo forme verejnej vyhlášky zastavil

§ 30ods.

1 písm. g) Správneho poriadku konanie vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzkovateľa B. D., s.r.o., T.T., P. pre prevádzku „Zariadenie na zneškodňovanie nie nebezpečných odpadov činnosťou D1“. 22 1 Sţp/1/2010 58. Ďalej z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, ţe zúčastnená osoba E. S., a.s. ako pôvodný prevádzkovateľ skládky podal dňa 14.07.2009 Slovenskej inšpekcii ţivotného prostredia, Inšpektorát ţivotného prostredia Bratislava, odbor integrovaného povoľovania a kontroly, doplnenie ţiadosti o nové skutočnosti pre vydanie integrovaného povolenia pre prevádzku „Zariadenie na zneškodňovanie nie nebezpečných odpadov činnosťou Dl“, ktorej súčasťou bola ţiadosť o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu.

§ 30ods.

1 písm. g) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, ţe pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 59. V súvislosti s uvedeným prvostupňový správny orgán konštatoval vo svojom odôvodnení, ţe následne

§ 20ods.

4 zák. č. 245/2003 Z.z. bolo na inšpektorát listom zo dňa 06.11.2009 zaslané oznámenie, ţe novým prevádzkovateľom prevádzky „P. – Skládka odpadov“ od 28.10.2009 je spoločnosť B. D., s.r.o., T., X..P., IČO: X. Bliţšie skutkové dôvody, prečo je naplnené citované ustanovenie zo strany konajúceho správneho orgánu však v uvedenom rozhodnutí neboli objasnené. V poučení o moţnosti vyuţiť opravné prostriedky prvostupňový správny orgán konštatoval s odkazom na ustanovenie § 30 ods. 2 Správneho poriadku, ţe sa nemoţno odvolať a ţe uvedené rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

§ 20ods.

4. zák. č. 245/2003 Z.z. v znení platnom v čase vydania uvedeného zastavujúceho rozhodnutia (02.12.2009) práva a povinnosti prevádzkovateľa prechádzajú aj na jeho právneho nástupcu. Nový prevádzkovateľ je povinný ohlásiť orgánu štátneho dozoru zmenu prevádzkovateľa do desiatich dní odo dňa účinnosti prechodu práv a povinností.

§ 30ods.

2 Správneho poriadku sa proti rozhodnutiu o zastavení konania

odseku 1 písm. b), c), f),

1. g)a
2. h)nemoţno odvolať. 60. Za účelom vymedzenia aktuálneho okruhu účastníkov Najvyšší súd Slovenskej republiky vyzval 25.08.2011 (č.l. 567), resp. neskôr dňa 17.10.2011 (č.l. 566a) účastníkov, ako aj označenú spoločnosť B. D., s.r.o., na zaslanie objasnenia, resp. svojho stanoviska k uvedeným zmenám. Slovenská inšpekcia ţivotného prostredia, inšpektorát ţivotného prostredia Bratislava prostredníctvom svojho listu z 30.09.2011 č.: 3557- 27972/37/2011/Koz (č.l. 573) uviedla, ţe svoju povinnosť v zmysle § 20 ods. 4 zák. č. 245/2003 Z.z. si nový prevádzkovateľ splnil listom z 28.10.2011. Ďalej konštatovala, ţe pri vykonávaní kontroly činnosti zariadenia dňa 05.11.2009 bola predloţená k nahliadnutiu zmluva medzi zúčastnenou osobou E. S., a.s. a spoločnosťou B. D., s.r.o., P., o prevode práv na prevádzkovanie „Zariadenia na zneškodňovanie nie nebezpečných odpadov činnosťou D1“, ďalej výpis z OR 23 1 Sţp/1/2010 SR a výpis zo ţivnostenského registra.

uvedenej zmluvy prevádzkovateľom skládky, ktorý vykonáva činnosť povolenú rozhodnutím inšpekcie, je spoločnosť B. D., s.r.o., P. a zúčastnená osoba E. S., a.s. je vlastníkom stavby. 61. Zúčastnená osoba E. S., a.s. podaním zo 16.11.2011 (č.l. 574) prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdila, ţe na základe osobitnej zmluvy došlo k zmene prevádzkovateľa „Zariadenia na zneškodňovanie nie nebezpečných odpadov činnosťou D1 (skládka odpadov)“ zo subjektu E. S., a.s. na spoločnosť B. D., s.r.o., P. Súčasne však doplnila, ţe predmetná zmluva je v súčasnosti neúčinná, pričom zdôraznila, ţe boli dodrţané všetky súvisiace ustanovenia zák. č. 245/2003 Z.z. Vo vzťahu k svojej účasti v konaní zúčastnená osoba s odkazom na ustanovenia § 250 ods. 5 a § 250i ods. 1 O.s.p. zdôraznila, ţe na nej trvá.

§ 250ods.

5 O.s.p. návrh

§ 92ods.

2 [zámena účastníka] moţno v konaní

tejto časti podať, len ak neuplynula lehota

§ 250bods.

1 [dva mesiace].

§ 92ods.

2 O.s.p. platí, ţe ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

1. Spoločnosť B. D., s.r.o., P. podaním zo 16.11.2011 (č.l. 575) so zhodným obsahom, ako aj podanie zúčastnenej osoby E. S., a.s. potvrdila, ţe na základe osobitnej zmluvy došlo k zmene prevádzkovateľa „Zariadenia na zneškodňovanie nie nebezpečných odpadov činnosťou D1 (skládka odpadov)“ zo subjektu E. S., a.s. na spoločnosť B. D., s.r.o., P.. Súčasne však doplnila, ţe predmetná zmluva je v súčasnosti neúčinná a ţe boli dodrţané všetky relevantné ustanovenia zák. č. 245/2003 Z.z. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd upozorniť na to, ţe na druhej strane zúčastnená osoba E. S., a.s. na str. 9 svojho podania z 23.12.2010 adresovanom na Súdny dvor tvrdila, ţe nie spoločnosť B. D. s.r.o., ale ona sama desať mesiacov vykonávala činnosti v prevádzke). Vo vzťahu k svojej účasti v konaní spoločnosť B. D., s.r.o., P. s odkazom na ustanovenia § 250 ods. 5 a § 250i ods. 1 O.s.p. zdôraznila, ţe neţiada do tohto konania vstúpiť. 24 1 Sţp/1/2010
2. V súvislosti s hore uvedenou zmenou účastníctva Najvyšší súd Slovenskej republiky musí tieţ poukázať na to, ţe prvostupňový správny orgán napriek prebiehajúcemu súdnemu prieskumu pred Krajským súdom v Bratislave vydal dňa 02.03.2009 rozhodnutie Č.j.: 794-7335/37/2009/Sta/373200107/K o povolení uţívania stavby „P. - Skládka odpadov“ na základe ţiadosti stavebníka, tzn. zúčastnenej osoby E. S. a.s. z 28.01.
3. IIIc. Chronologický prehľad správnych a súdnych konaní
4. A. 27.03.2006: vydanie Záverečného stanoviska Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 328/06-7.3/Ak

EIA, B. 10.04.2006: mesto P. zmenilo svoj Územný plán tak, ţe prostredníctvom svojho VZN č. 2/2006 skládku v svojej lokalite nepovolilo, C. 12.02.2007: Krajský stavebný úrad rozhodnutiami č. A/01095/2007/KIZ/A aţ č. A/01095/2007/KIZ/I rozhoduje, ţe Mesto P., Z. T., štátny P. v likvidácii a iné osoby nie sú účastníkmi konania o umiestnení stavby, D. 07.05.2007: Krajský stavebný úrad vydáva územné rozhodnutie č. A/2007/1095/KIZ-40, E. 14.05.2007: územné rozhodnutie č. A/2007/1095/KIZ-40 zo 07.05.2007 nadobudlo právoplatnosť, F. 25.09.2007: zúčastnená osoba podáva ţiadosť o vydanie integrovaného staveného povolenia, G. 17.10.2007: zverejnenie ţiadosti zúčastnenej osoby na úradnej tabuli správneho orgánu, H. 26.11.2007: rozhodnutie prvostupňového orgánu o prerušení konania, nakoľko Mesto P. namietalo skutočnosť, ţe vydalo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnení stavby, 28.11.2007: nariadenie ústneho pojednávania na deň 31.12.2007 o 10.00 hod., I. 27.12.2007: zúčastnená osoba zasiela prvostupňovému správnemu orgánu územné rozhodnutie s upozornením, ţe v súlade s § 17 Obchodného zákonníka toto územné rozhodnutie pre neho prestavuje obzvlášť chránené tajomstvo, J. 28.12.2007: ţalobcovia sa dostavili za účelom oboznámenia sa s doručenou prílohou ţiadosti, tzn. územným rozhodnutím, ktoré im prvostupňový správny orgán odmietol poskytnúť, z dôvodu termínu 31.12.2007, K. 02.01.2008: doplňujúci list účastníka k podaniu z 27.12.2008, 25 1 Sţp/1/2010 L. 22.01.2008: vydanie prvostupňového preskúmavaného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie ţivotného prostredia, inšpektorát ţivotného prostredia, č.737-2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 o integrovanom povolení a súčasne aj o stavebnom povolení formou verejnej vyhlášky, M. 01.02.2