o vyplatenie sumy ............ - starobného dôchodku

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/74/2012 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: K. H., narodená X., bytom v P. ul. č. X. zastúpená JUDr. Štefanom Mogrovicsom, bytom v Pezinku, Senecká ul. č. 27, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o náhradu škody 93 965 Kč a 38 415 Sk, na odvolania účastníčok proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2012, č.k. 6Sd/83/09-70, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky a odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2012, č.k. 6Sd/83/09-70, o d m i e t a. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. februára 2012, č.k. 6Sd/83/09-70, zrušil rozhodnutie odporkyne z 28. júla 2009 číslo X. a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm.

1. d)OSP, čo uviedol vo výroku rozhodnutia. Súd prvého stupňa zistil, ţe rozhodnutie odporkyne s výrokom: „Podľa § 112 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. Sociálna poisťovňa zamietla Vašu ţiadosť zo 16. júla 2004, o vyplatenie sumy 93 965 Kč, ktorá vám vznikla ako škoda pri vybavovaní nároku na dôchodok z Českej správy sociálneho zabezpečenia v poţadovanom rozsahu a termíne," je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, lebo ustanovenia, podľa ktorých odporkyňa rozhodla, a ktoré uviedla vo výroku svojho rozhodnutia, nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia, z ktorého 2 7So/74/2012 nemoţno zistiť, akými úvahami sa odporkyňa riadila pri hodnotení dôkazov a na základe akých právnych predpisov rozhodovala. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP 142 OSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Stotoţnila sa s rozhodnutím krajského súdu ale namietala, ţe nie je vykonateľné, lebo vo výroku rozsudku nie je určená lehota, dokedy má odporkyňa v ďalšom konaní rozhodnúť. Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie aj odporkyňa. Uviedla, ţe preskúmavaným rozhodnutím realizovala uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2009, č.k. 3Sţnč/20/2008, rešpektujúc právny názor v ňom vyslovený a vo veci samej trvala na správnosti jej rozhodnutia. Ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne potvrdil. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu ţiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky a odvolaniu odporkyne nemoţno vyhovieť. Podľa § 250s proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm.
2. a)a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. V prejednávanej veci krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm.
3. d)OSP, čo uviedol vo výroku rozsudku. Obsah výroku rozsudku je pre posúdenie prípustnosti odvolania záväzný. Z uvedeného dôvodu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave nemoţno podať odvolanie, lebo je podľa § 250s OSP neprípustné. Na tejto skutočnosti nemení nič ani 3 7So/74/2012 nesprávne právne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku o moţnosti podať odvolanie z dôvodu, ţe nesprávne právne poučenie právo podať odvolanie zaloţiť nemôţe. K odvolaniu navrhovateľky je potrebné uviesť, ţe výrok rozsudku krajského súdu je v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 OSP. Občiansky súdny poriadok neukladá súdu, aby vo výroku rozsudku, v ktorom zrušuje rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vracia na ďalšie konanie určil lehotu, do ktorej je právny orgán povinný o veci opäť rozhodnúť. Moţno však poukázať na znenie § 161 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c OSP), podľa ktorého ak nie je v rozsudku uloţená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť. Po právoplatnosti rozsudku teda odporkyni začali plynúť procesné lehoty podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolanie navrhovateľky a odvolanie odporkyne podľa § 218 ods. 1 písm.
4. c)OSP v spojení s § 246c OSP odmietol. Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal s poukazom na primerané pouţitie § 246c v spojení s § 146 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júna 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová