výpisu z obchodného registra poskytujú tretím osobám zdravotnú starostlivosť, a to aţ do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň navrhovateľ ţiadal, aby súd uloţil odporcovi 2/ povinnosť zdrţať sa akýchkoľvek a všetkých búracích a/alebo stavebných prác na celej alebo časti vyššie špecifikovanej stavby vrátane prác smerujúcich k akémukoľvek stavebného zásahu, k zastavaniu, k prestavbe, k uloţeniu akýchkoľvek inţinierskych sietí do tejto stavby, k pripojeniu sa na inţinierske siete, ktoré sú a/alebo budú umiestnené v tejto stavbe, či k akejkoľvek zmene funkčného vyuţitia tejto stavby alebo jej časti, povinnosť zdrţať akýchkoľvek a všetkých stavebných a/alebo terénnych prác na celom alebo akejkoľvek časti vyššie špecifikovaných pozemkov vrátane prác smerujúcich k akémukoľvek stavebného zásahu, k zastavaniu, k povrchovému spevneniu, k uloţeniu akýchkoľvek inţinierskych sietí do tohto pozemku, na tento pozemok alebo nad tento pozemok tejto stavby, k pripojeniu sa na inţinierske siete, ktoré sú alebo budú vedené v tomto pozemku, či k akejkoľvek zmene funkčného vyuţitia týchto pozemkov alebo ich častí, a to aţ do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe navrhovateľ je majiteľom pohľadávky voči odporcovi 1/ vo výške 300 000,- eur, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
navrhovateľa opodstatnenosť nariadenia predbeţného opatrenia je zaloţená jednak správaním odporcu 1/ a jednak skutočnosťou, ţe voči odporcovi 1/ je vedené aj iné súdne konanie, ktorého výsledkom môţe byť vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým bude odporca povinný zaplatiť pohľadávku vo výške 1 958 083,10 eur. Okrem toho odporca 1/ rôznymi majetkovými dispozíciami zniţuje, resp. môţe zníţiť hodnotu exekvovateľného majetku. Ak územné rozhodnutie z 09. augusta 2012 nadobudne právoplatnosť, odporca 2/ bude oprávnený umiestniť na Nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva odporcu 1/ novostavbu a exteriérové parkovacie miesta. Ak odporca 2/ bude postupovať a vykonávať činnosť
druhej Zmluvy o zriadení vecného bremena a právoplatného územného rozhodnutia, tak dôjde k nezvratnému a masívnemu zníţeniu hodnoty majetku odporcu 1/. Navyše navrhovateľ svoju obavu o moţnosť budúceho výkonu rozhodnutia odvodzuje aj od skutočnosti, ţe pohľadávka s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu, nie je zabezpečená ţiadnym hmotnoprávnym inštitútom. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe navrhovateľ v konaní neosvedčil, ţe správanie a aktivity odporcov 1/ a 2/ smerujú k zníţeniu hodnoty exekvovateľného majetku patriaceho odporcovi 1/. Zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech odporcu 2/ boli uzavreté ešte skôr neţ vôbec vznikla samotná pohľadávka. Tieto úkony nie je moţné povaţovať za úkony, ktoré by smerovali k zníţeniu majetku odporcu 1/ s cieľom ukrátiť, resp. zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. K námietkam navrhovateľa ohľadne územného rozhodnutia Mestskej časti B. - S. ako príslušného stavebného úradu súd uviedol, ţe územné rozhodnutie o umiestnení stavby nie je takým rozhodnutím, ktoré by odporcovi 2/ priznávalo právo na reálny zásah do riešeného územia. Územným rozhodnutím sa stavba na dotknutom pozemku iba umiestňuje s tým, ţe odporcovi 2/ sa priznalo právo na to, aby v lehote 2 rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia poţiadal o vydanie stavebného povolenia, pričom aţ právoplatným stavebným povolením nadobúda stavebník právo na realizáciu stavby, teda na reálny zásah do záujmového územia. Súd rovnako nepovaţoval za dôvodnú námietku ohľadom ďalšej pohľadávky, ktorú bude odporca 1/ povinný zaplatiť I. v prípade úspechu v konaní 32Cb 71/2011. Z obsahu ţaloby v uvedenom konaní vyplýva, ţe hodnota čistého obchodného imania odporcu 1/ vyčíslená
riadnej účtovnej závierky zostavenej k 31. decembra 2010 je vo výške 1 347 408,- eur.
znaleckého posudku č. 74/2010 zo 07. 5 5 Obdo 13/2013 decembra 2010 vyhotoveného znalcom Ing. J. trhová hodnota pozemkov a stavby vo vlastníctve odporcu 1/ predstavuje sumu 7 710 000,- eur. Ani v tomto prípade nemal súd osvedčenú dôvodnosť navrhovaného predbeţného opatrenia. O trovách konania rozhodol
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy nevznikli. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa napadnutým uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O. s. p. poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré povaţuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Na zdôraznenie správnosti uviedol, ţe pri rozhodovaní o nariadení predbeţného opatrenia dokazovanie neprebieha. Predbeţné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vţdy dodrţaný formálny postup pre dokazovanie. Pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na jeho vydanie, je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbeţného opatrenia. V predmetnej veci navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia uviedol, ţe sa mieni domáhať ţalobou vo veci samej uhradenia pohľadávky vo výške 300 000,- eur s príslušenstvom proti odporcovi 1/, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
zákona o vodách, o pozemných komunikáciách, o ochrane prírody a krajiny a pod. To znamená, ţe všetky tieto konania sú priamo podriadené a ich realizácia je moţná len na základe rozhodnutí v správnom konaní. Uviedol, ţe navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nepreukázal potrebu uloţiť tretej osobe - odporcovi 2/ (nakoľko odporca 2/ nemá ţiadny priamy vzťah k návrhu navrhovateľovi vo veci samej) zakázať činnosť uvedenú v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, nakoľko i zo samotného rozhodnutia mestskej časti B. - S. z 09. augusta 2012 jednoznačne vyplýva, ţe územné rozhodnutie o umiestnenie stavby nie je takým rozhodnutím, ktoré by navrhovateľovi, t. j. v danom prípade odporcovi 2/ priznávalo právo na reálny zásah do riešeného územia. Územným rozhodnutím sa stavba na dotknutom pozemku iba umiestňuje s tým, ţe navrhovateľovi sa priznáva právo na tom aby v lehote 2 rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia poţiadal o vydanie stavebného povolenia. Aţ právoplatným stavebným povolením nadobúda stavebník právo na realizáciu stavby, teda na reálny zásah do záujmového územia. Čo sa týka námietky navrhovateľa, ţe odporca sa majetkovými dispozíciami snaţí o zníţenie hodnoty svojho exekvovateľného majetku, najmä v súvislosti s uzatvorenými zmluvami o zriadení vecného bremena súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ túto námietku povaţoval za irelevantnú. Uviedol, ţe na jednej strane sú uzatvorené zmluvy platné i účinné i napriek tomu, ţe navrhovateľ spochybňuje platnosť predmetných zmlúv, avšak v konaní nebolo preukázané, ţe o týchto bolo právoplatne rozhodnuté, a preto odvolací súd a rovnako i súd prvého stupňa musí uvedené zmluvy rešpektovať a naviac obe zmluvy boli uzavreté pred podaním návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Po oboznámení sa predmetných zmlúv odvolací súd dospel k záveru, ţe ich nepovaţuje za reálnu hrozbu nemoţnosti výkonu rozhodnutia v súvislosti so zmenšovaním exekvovateľného majetku.
predmetných zmlúv odporca 1/ súhlasil, ţe výlučným vlastníkom budovy postavenej na pozemkoch par. č. X. a č. X.
projektovej 7 5 Obdo 13/2013 dokumentácie sa po jej vybudovaní stane oprávnený z vecného bremena. Jedná sa o výstavbu objektu na cudzom pozemku a
rozhodnutia mestskej časti B. - S. sa má jednať o stavbu - rekonštrukciu suterénu na hromadnú garáţ a dostavbu garáţí. Čo sa týka prestavby existujúcej budovy, jedná sa o časť stavby, ktorá je technicky a morálne opotrebovaná, teda jej rekonštrukcia je nevyhnutná. Z uvedeného vyplýva, ţe činnosť odporcu 1/ spolu s odporcom 2/ nevedie k zniţovaniu hodnoty majetku odporcu 1/, naopak k zveľaďovaniu uvedeného majetku, resp. k snahe o zhodnoteniu tohto majetku, a teda nie k zniţovaniu jeho hodnoty. Záverom uviedol, ţe v prípade nariadenia predbeţného opatrenia by vznikol výrazný nepomer medzi ochranou prípadného práva navrhovateľa a zásahom, resp. obmedzením výkonu vlastníckeho práva k majetku, ktorý je v nepomerne vysokej hodnote oproti zabezpečovanej pohľadávke navrhovateľa. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Prípustnosť dovolania odvodzoval z ust. § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe postupom odvolacieho súdu ako aj postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Svoje dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K vade konania - odňatie moţnosti konať pred súdom uviedol, ţe súd prvého stupňa ako aj odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia vychádzali z trhovej hodnoty pozemkov a stavby vo výške 7 710 000,- eur, ktorá nebola ţiadnym spôsobom preukázaná ani osvedčená, keďţe znalecký posudok zo 07. decembra 2010 vypracovaný znalcom Ing. J. vyčísľujúci trhovú hodnotu pozemkov a stavby na sumu vo výške 7 710 000,- eur nie je súčasťou súdneho spisu. Navyše súdy svoje rozhodnutia nielenţe opreli o skutočnosť, ktorá nebola preukázaná ani osvedčená ţiadnym listinným dôkazom, ale nešlo o skutočnosť tvrdenú navrhovateľom. Navrhovateľ sa nikde v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nevyjadril k otázke trhovej hodnoty pozemkov a stavby. V ţalobe MUDr. I. sp. zn.: 32Cb 71/2011 je uvedené, ţe trhová hodnota pozemkov a stavby predstavovala sumu vo výške 7 710 000,- eur. V uvedenom súdnom konaní boli predloţené aj iné znalecké posudky, z ktorých má vyplývať, ţe trhová hodnota pozemkov a stavby by mala byť podstatne niţšia. Súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia si 8 5 Obdo 13/2013 osvojili tvrdenie tretej osoby o trhovej hodnote pozemkov a stavby bez toho, aby tieto tvrdenia boli preukázané alebo aspoň osvedčené nejakým dôkazom. Súdy rozhodli o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia na základe takej listiny (znaleckého posudku), ktorá nie je súčasťou súdneho spisu a s touto listinou sa tieto súdy ani nejako neoboznámili. Ďalej
navrhovateľa postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesných ustanovení odzrkadľujúcich účel predbeţného opatrenia tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil odporcovi 1/ a odporcovi 2/ uznesenie súdu prvého stupňa, a následne aj uznesenie odvolacieho súdu. Týmto došlo k popretiu celého zmysle a účelu predbeţného opatrenia. Súd prvého stupňa tak vytvoril pre odporcu 1/, ako aj odporcu 2/ priestor uskutočniť rýchlo ďalšie úkony, ktorými dokáţu úplne zmariť účel sledovaný predbeţným opatrením. Vada v procesnom postupe súdu prvého stupňa mala dosah na odvolacie konanie, keď odporcovi 1/ a odporcovi 2/ bola vytvorená moţnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a moţnosť zmariť význam predbeţného opatrenia. Ďalej namietal, ţe odvolací súd nezjednal nápravu ohľadom nepreskúmateľnosti uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré je pre nedostatok presvedčivých a zrozumiteľných dôvodov nepreskúmateľné. Navrhovateľ má za to, ţe uznesenie súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho súdu nie sú riadne a presvedčivo zdôvodnené, čím došlo k porušeniu práva navrhovateľa na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí, a tým k odňatiu moţnosti navrhovateľa konať pred súdmi. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia jeden zo svojich rozhodujúcich argumentov (argument o účtovnej hodnote) oprel o takú listinu (účtovnú závierku), s ktorou sa nemohol nijako oboznámiť, keďţe nebola súčasťou spisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, ţe z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nie je celkom zrejmé, ktoré podmienky nemali byť splnené. Odvolací súd uviedol tri osobitné skutočnosti, ktoré navrhovateľ
jeho názoru nepreukázal.
navrhovateľa tieto skutočnosti sa týkajú jednej podmienky, a to odôvodnenosti a opodstatnenosti navrhovaného predbeţného opatrenia. Odvolací súd nielenţe pochybil, keď vyţadoval preukázanie a nie iba osvedčenie ním identifikovaných skutočností, ale keď vyţadoval preukázanie jednak potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a tieţ preukázanie, ţe by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 9 5 Obdo 13/2013 Ďalej uviedol, ţe názor odvolacieho súdu, ţe realizácia práv a povinností zaloţených Zmluvami o zriadení vecného bremena bude moţná aţ na základe rozhodnutí v správnom konaní, nie je správna. Z obsahu Zmlúv o zriadení vecného bremena vyplýva, ţe ich účelom nebolo len zaloţenie takých práv a povinností, ktoré sú nevyhnutné pre vydanie správnych rozhodnutí, ale aj takých práv ktoré sú realizovateľné bez potreby vydania správneho rozhodnutia (napr. právo odporcu 2/ vstupu na pozemky, prejazdu motorovými vozidlami, uţívať technické zariadenie polikliniky). Uviedol, ţe zaťaţenie hodnotných nehnuteľností vecnými bremenami spôsobuje nepredajnosť týchto nehnuteľností a reálne zníţenie ich trhovej hodnoty. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.. zn.: 8Tdo 1078/2004. Ďalej zdôraznil, ţe niektoré práva odporcu 2/ a povinnosti odporcu 1/ nadobudnú reálne rozmery aţ právoplatnosťou správnych rozhodnutí napr. stavebného povolenia, a teda ţe k reálnemu zásahu do nehnuteľností dôjde aţ na základe týchto správnych rozhodnutí. Ďalej uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe územné rozhodnutie nemá reálny vplyv na hodnotu pozemkov a stavby.
navrhovateľa uţ samotné uzavretie zmlúv o zriadení vecného bremena má negatívny vplyv na hodnotu predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ povaţuje argumentáciu odvolacieho súdu, ţe navrhovateľ nepreukázal potrebu nariadiť predbeţné opatrenie voči odporcovi 2/ a odporca 2/ nemá ţiadny priamy vzťah ku konaniu vo veci samej za nepresvedčivú a nepreskúmateľnú, s tým ţe odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa o výnimočnosti situácie a potrebe nariadenia predbeţného opatrenia nielen voči odporcovi 1/, ale aj voči odporcovi 2/. Odvolací súd neozrejmil, prečo situáciu riešenú v konaní o nariadení predbeţného opatrenia nemoţno povaţovať práve za tú výnimku, kedy je moţné nariadiť predbeţné opatrenie aj voči tretej osobe. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 237/
názoru odporcu 1/ odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil správne a s jeho názorom sa stotoţňuje. Uzavretím Zmlúv o zriadení vecného bremena sa predstavenstvo odporcu 1/ usilovalo vyriešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu, v ktorej sa dôsledku akútneho nedostatku parkovacích kapacít nachádza. Odporca 1/ tak koná s cieľom zamedziť znehodnocovaniu existujúceho majetku nachádzajúceho sa v jeho výlučnom vlastníctve a o udrţanie konkurencieschopnosti spoločnosti na relevantnom trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vo vzťahu k argumentu navrhovateľa, ţe v dôsledku územného rozhodnutia dôjde k definitívnemu a negatívnemu ovplyvneniu hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu 1/ sa odporca 1/ plne stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2003, sp. zn.: 3Sţp 1/2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
2 písm. a/ O. s. p., dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o 12 5 Obdo 13/2013 uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. Rovnako na danú vec nemoţno aplikovať ani prípady upravené v § 239 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 1, ods. 2 a 3 O. s. p. nie je proti napadnutému uzneseniu daná. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Iba v prípade, ţe by rozhodnutia odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O. s. p. by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
p., ale sa zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
a/ aţ g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Z hľadiska prípustnosti dovolania
ust. § 237 O. s. p. nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné (R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe v konaní došlo vadám uvedeným v § 237 O. s. p., a to ţe navrhovateľovi sa ako účastníkovi konania postupom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Zároveň svoje dovolanie odôvodňoval ust. § 241 ods. 2 písm. c/, ţe rozhodnutie odvolacie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Naplnenie procesnej vady
f/ O. s. p. dovolateľ vyvodzoval zo skutočnosti, ţe súd prvého stupňa a aj odvolací súd o návrhu na nariadení predbeţného opatrenia a o odvolaní rozhodli na základe listín - znaleckého posudku a účtovnej závierky, 13 5 Obdo 13/2013 ktoré neboli súčasťou súdneho spisu, a teda s ktorými sa nemohli oboznámiť. Ďalej namietal, ţe postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu ustanovení upravujúcich účel predbeţného opatrenia tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil odporcovi 1/ a odporcovi 2/ uznesenie súdu prvého stupňa, a následne aj uznesenie odvolacieho súdu. Namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu nie sú riadne a presvedčivo odôvodnené, čím došlo k zásahu do procesného práva ţalobcu na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí a do práva na spravodlivý súdny proces. Ako uţ z vyššie uvedeného vyplýva, dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolací súd skôr ako vec prejednal skúmal či je dovolanie v danej veci prípustné, pričom nevzhliadol ani jeden z dôvodov prípustnosti dovolania. Rovnako
dovolacieho súdu konanie nie je postihnuté ani vadou
f/ O. s. p., tak ako to namietal dovolateľ ani inou procesnou vadou uvedenou v tomto ustanovení. Dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie či sa rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu účastníkovi konania neodňala moţnosť konať pred súdom.
f/ O. s. p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. K vade konania odňatie moţnosti účastníka konať súdom navrhovateľ namietal aj dovolací dôvod uvedený v ust. § 241 ods. 2 písm. c/, ktorý je dovolací súd oprávnený preskúmavať len v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvého nezistil, ţe by postupom oboch súdov bola navrhovateľovi ako účastníkovi konania znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. 14 5 Obdo 13/2013 Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Námietka dovolateľa, ţe navrhovateľovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čím došlo k vade konania
f/ O. s. p., tým, ţe súdy o návrhu na nariadení predbeţného opatrenia a o odvolaní rozhodli na základe listín - znaleckého posudku a účtovnej závierky, ktoré neboli súčasťou súdneho spisu, a teda s ktorými sa nemohli oboznámiť, nie je dôvodná. Navrhovateľ tvrdil, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali zo skutočností - z trhovej hodnoty Nehnuteľností vo výške 7 710 000,- eur a hodnoty čistého obchodného imania vo výške 1 347 408,- eur, ktoré neboli ţiadnym spôsobom preukázané, nakoľko znalecký posudok vyčísľujúci trhovú hodnotu Nehnuteľností a účtovná závierka k
ktorej hodnota čistého obchodného imania majetku odporcu 1/ je 1 347 408,- eur a súhrnná účtovná hodnota predmetných Nehnuteľností je 1 552 951,- eur a zo znaleckého posudku č. 74/2010 zo 07. decembra 2010 vyhotoveného na základe objednávky odporcu 1/ znalcom Ing. J. na účely zriadenia záloţného práva,
ktorého trhová hodnota predmetných Nehnuteľností predstavuje sumu vo výške 7 710 000,- eur. Ţalobu o nahradenie prejavu vôle vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod s. zn.: 32Cb 71/2011 pripojil ako listinný dôkaz k návrhu na nariadenie predbeţné opatrenia ako dôkaz osvedčujúci opodstatnenosť a účel navrhovaného predbeţného opatrenia. Je potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol z dôvodu, ţe navrhovateľ v konaní neosvedčil, ţe správanie a aktivity odporcu 1/ a rovnako aj odporcu 2/ smerujú k zníţeniu hodnoty exekvovateľného majetku patriaceho odporcovi 1/. Z uvedeného vyplýva, ţe posúdenie námietky navrhovateľa, ţe prebieha aj iné súdne konanie, ktorého výsledkom môţe byť vydanie rozhodnutie, v dôsledku ktorého bude odporca 1/ povinný zaplatiť tretej osobe vysokú peňaţnú čiastku nebolo pre rozhodovanie j či súd nariadi alebo nenariadi predbeţného opatrenia podstatnou skutočnosťou. V danom prípade išlo iba o podporný argument súdu prvého stupňa na zamietnutie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. 15 5 Obdo 13/2013 Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a vysporiadal sa námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní (medzi nimi aj poukaz na súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 32Cb 71/2011). Aj keď znalecký posudok a účtovná závierka nie sú súčasťou súdneho spisu, súdy sa s uvedenými skutočnosťami mohli oboznámiť prostredníctvom konania sp. zn.: 32Cb 71/2011, ktoré prebieha na tom istom súde - Okresnom súde Bratislava I, ako konanie o nariadenie predbeţného opatrenia. Aj keď z obsahu spisu nevyplýva, ţe by súd prvého stupňa pripojil predmetný spis k tomuto konaniu, v záujme zachovania poţiadavky rýchlosti súdnej ochrany a účelu predbeţného opatrenia, ktoré sa musí nariadiť/ alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietnuť v lehotách uvedených v § 75 ods. 4 a ods. 5 O. s. p., nebol povinný spis sp. zn.: 32Cb 71/2011 pripojiť, nakoľko s uvedeným spisom sa mohol aj bez pripojenia oboznámiť. Navyše
názoru dovolacieho súdu, súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočností osvedčených navrhovateľom, nakoľko opodstatnenosť navrhovaného predbeţného opatrenia osvedčoval práve obsahom ţaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 32Cb 71/2011, ktorú ako listinný dôkaz pripojil k návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a súdy sa s jej obsahom, resp. trhovou hodnotou Nehnuteľností a hodnotou čistého obchodného imania odporcu 1/ oboznámili. Navrhovateľ v odvolacom konaní a ani v podanom dovolaní nenamietal správnosť výpočtu trhovej hodnoty Nehnuteľností, uvedenej v znaleckom posudku, alebo hodnotu čistého obchodného imania odporcu 1/, uvedenú v účtovnej závierke k 31. 12. 2010, naopak z týchto skutočností vychádzal pri osvedčovaní opodstatnenosti navrhovaného predbeţného opatrenia. Je potrebné uviesť, ţe súd pri rozhodovaní o predbeţnom opatrení nie je viazaný všeobecnými zásadami platnými pre vykonávanie dôkazov, a to zásadou priamosti a ústnosti. Uvedené vyplýva z ust. § 75 ods. 6 O. s. p.,
ktorého súd môţe vydať rozhodnutie o predbeţnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbeţného opatrenia nie je viazaný ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú vykonávanie dôkazov (§ 122 - § 124 O. s. p.), súd vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Teda pri vlastnom osvedčovaní nároku (na základe predloţených listín) nie je nutné dbať na formálne poţiadavky inak platné pre dokazovanie, napr. vyjadrenie druhej strany k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu. V danom konaní súdy pri rozhodovaní vychádzali z listinných dôkazov predloţených a skutočností osvedčených navrhovateľom, ktoré vychádzajú z obsahu spisu. Preto 16 5 Obdo 13/2013 navrhovateľovi namietaným postupom nebola odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa a ani pred odvolacím súdom. Rovnako námietka navrhovateľa, ţe postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu ustanovení upravujúcich účel predbeţného opatrenia tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil odporcovi 1/ a odporcovi 2/ uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, a následne aj uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa, nie je dôvodná. Aj keď súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil svoje uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, a následne aj uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa odporcom 1/ a 2/, navrhovateľ nepreukázal, ţe postupom súdu prvého stupňa došlo k popretiu účelu predbeţného opatrenia - zabezpečenie majetku odporcu 1/, a tým k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Návrh na nariadenie predbeţného opatrenia bol v danom prípade uznesením súdu prvého stupňa zamietnutý, a následne na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozhodnutiu súdu odvolacieho uţ nebol prípustný riadny opravný prostriedok a doručením uznesenia odvolacieho súdu účastníkom, uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ v danom prípade ani neuviedol, akým konaním odporcu 1/ prípadne odporcu 2/, na základe pochybenia súdu prvého stupňa došlo k popretiu účelu predbeţného opatrenia. Aj keď v danom prípade súd prvého stupňa pochybil, týmto pochybením nedošlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, preto dovolací súd dospel k záveru, ţe namietaným postupom navrhovateľovi sa neodňala moţnosť konať pred súdom. Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 17 5 Obdo 13/2013 Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe súdy svoje rozhodnutia riadne odôvodnili v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd v prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol a ktoré skutočnosti navrhovateľ v danom prípade neosvedčil. Vo svojom odôvodnení sa zaoberal so všetkými pre vec podstatnými argumentmi navrhovateľa, ktorými osvedčuje dôvodnosť navrhovaného predbeţného opatrenia. Riadne a zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil, prečo skutočnosti uvádzané navrhovateľom neosvedčili dôvodnosť navrhovaného predbeţného opatrenia. Rovnako aj odvolací súd sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými argumentmi navrhovateľa uvedenými v odvolaní, ktoré zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, by zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných 18 5 Obdo 13/2013 účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., toto ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie (§167 ods. 2 O. s. p.). Toto ustanovenie sa primerane uplatňuje aj v odvolacom konaní (§211, § 219 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Preto dovolací súd konštatoval, ţe postupom odvolacieho súdu a rovnako ani postupom súdu prvého stupňa nedošlo k vade uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v ust. § 237 O. s. p. Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/), prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné. Najvyšší súd preto dovolanie navrhovateľa odmietol
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. 19 5 Obdo 13/2013 Právo na náhradu trov do volacieho konania vzniklo odporcom 1/ a 2/ zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania odporcovi 1/ nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie a nepriznal ani odporcovi 2/ pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. mája 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.