2 zákona č. 229/1991 Zb. schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktorá bola uzavretá dňa
pripojeného zoznamu a povinnou osobou a) Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v T. a O., medzi inými predmetom konania bola aj parc. č. X. z protokolu č. 287, druh pozemku pasienok, výmera neuvedená, kat. úz. V. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995 súd zistil, že pozemkový úrad rozhodol
4 zákona č. 229/1991 Zb. tak, že podielnikom spoločnosti U. uvedených v zozname oprávnených osôb uviedol, že spĺňajú podmienky zákona uvedené v §
2 zákona č. 71/1967 Zb. zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín ROK 194-1-B1/1995 zo dňa
2 rozhodnutie Krajského úradu Žilina č. 97/11498/150-15C zo dňa 23.decembra 1997 potvrdilo a odvolanie zamietlo. Uvedené rozhodnutie
potvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva SR (č.l. 64 súdneho spisu) nadobudlo právoplatnosť dňa
zákona č. 229/1991 Zb. podielnikom v spoločnosti U. T. nebolo priznané vlastnícke právo, medzi inými aj k PK pozemku č. X. z protokolu č. 287, druh pozemku pasienok o výmere 6 704 m
odôvodnenia rozsudku krajský súd mal preukázané, že v danom prípade výsledok rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín, t. j. zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva k pozemku špecifikovaného v predmetnej kúpnej zmluve sa súdu javil po súdnom prieskume a po doplnení dokazovania ako správny záver odporkyne. Aj keď v danom prípade súd poukazuje na to, že v priebehu konania pred súdom došlo k zmene postoja odporkyne, ktorá poukazovala nakoniec na to, že napadnuté rozhodnutie nie je správne a z jej vyjadrení vyplynul záver, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. V danom prípade predovšetkým bolo potrebné posúdiť alebo vyjadriť právny názor na otázku skôr vydaných reštitučných rozhodnutí. Nesporné v predmetnom konaní je, resp. bolo, že CKN parc. č. X. vznikla z PK pozemku č. X. z vložky č. 278 kat. úz. V., ktorý PK pozemok, t. j. X. bol predmetom viacerých reštitučných rozhodnutí pred pozemkovými úradmi, ktoré súd špecifikoval vyššie. Uvedené vyplynulo aj z predloženého geometrického plánu ku kúpnej zmluve. Ž. ako predávajúci opieralo svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu o skutočnosť, že predmetný pozemok nadobudli
zákona č. 81/1949 Zb., rozhodnutia ONV č. Pôd. 520/1958, na základe ktorých skutočností malo dôjsť k prevodu, resp. prechodu majetku bývalých urbarialistov okrem lesov na J. Taktiež poukazoval na právoplatné reštitučné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK-l-Bl/1995 zo dňa 24. januára1995,
ktorého vo vzťahu k PK pozemku X., vložky 287 kat. úz. O. o výmere 6 704m2, druh pozemku pasienok nebol oprávneným osobám – podielnikom spoločnosti U. vydaný práve tento pozemok z dôvodu jeho zastavanosti, nakoľko stavby bránili poľnohospodárskemu využitiu pozemkov a teda vlastníctvu predávajúceho svedčí aj toto rozhodnutie. Na druhej strane vedľajší účastníci na strane odporcu poukazovali na to, že vlastníctvo k PK pozemku č. X. nikdy neprešlo na J., vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárnikom, nakoľko ide o pozemok, ktorý sa spravoval zákonným čl. XIX z roku
názoru súdu sa bolo potrebné vyjadriť, resp. zaujať právny názor, najmä k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa
1 zák. 222/1996 Z.z. (platného v čase rozhodovania Krajského úradu Žilina – dňa 23.decembra 1997 vo vzťahu k rozhodnutiu pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK – I- Bl/1995 zo dňa 24. januára 1995) krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch
prílohy
tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný zákon.
2 zák. č. 222/1996 Z.z. Krajský úrad plní ďalej tieto úlohy a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady.
2 zákona č. 222/1996 Z. z. ministerstvá, do ktorých pôsobnosti patria úseky štátnej správy vykonávanej krajskými úradmi a okresnými úradmi a) riadia výkon štátnej správy uskutočňovanej krajskými a okresnými úradmi na jednotlivých úsekoch štátnej správy vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní, vypracovaním koncepcie rozvoja úseku štátnej správy a preskúmavaním rozhodnutí
osobitných predpisov a kontrolujú tento výkon.
e) zák. č. 222/1996 Z.z. zrušujú sa pozemkové úrady. 10Sžr/7/2012 7
1 zák. č. 222/1996 Z.z. pôsobnosť orgánov miestnej štátnej správy uvedených v § 12 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prechádza dňom účinnosti tohto zákona na okresný úrad, ak ju tento zákon v prílohe nezveruje krajskému úradu.
1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
ust. § 67 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účinného do 31. decembra 2003 rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu občana, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.
2 zákona č. 71/1967 Zb. účinného do 31. decembra 2003 ak sa
platných právnych predpisov podal návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia súdom, nemôže správny orgán toto rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, okrem toho ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
jeho názoru predmetné rozhodnutie – rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára1995 bolo v rámci konania
71/1967 Zb. (Správny poriadok) – preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutím Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 97/11498/150-15C zo dňa
názoru súdu nie je možné považovať za akty alebo rozhodnutia nulitné (vydané mimo kompetencie, resp. právomoci daných správnych orgánov), ako to tvrdia navrhovatelia, účastník konania Ž. a nakoniec aj odporkyňa, t. j. nejde v danom prípade o rozhodnutia, ktoré by vydal orgán, ktorý v danom konaní nemal právomoc rozhodovať. 10Sžr/7/2012 8 V danom prípade je nesporné, že
zákona č. 222/1996 Z.z. boli s účinnosťou ku dňu 24. júlu 1996 zrušené pozemkové úrady (teda aj Pozemkový úrad Dolný Kubín), pričom
a § 13 predmetného zákona pôsobnosť orgánov štátnej správy uvedených v § 12 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prešla dňom účinnosti tohto zákona na okresný úrad, ak ju tento v prílohe nezveruje krajskému úradu.
ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 222/1996 Z. z. krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch
prílohy tohto zákona, alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Krajský úrad plní ďalej úlohy: vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady alebo obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Následne v rámci svojej kompetencie v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 222/1996 Zb. MP SR rozhodnutie KU Žilina potvrdilo. V danom prípade teda súd vyslovil názor, že bolo v plnej právomoci rozhodovať v rámci mimo odvolacieho konania (§ 65- 68 zákona č. 71/1967 Zb., Správneho poriadku), a to vo vzťahu k príslušnému reštitučnému rozhodnutiu (rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194 1- Bl/1995 zo dňa 24. januára 1995 ), a to Krajským úradom Žilina, odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s poukazom na ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko tento bol nadriadeným orgánom vo vzťahu k okresnému úradu, odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na ktorý prešli kompetencie v zmysle § 13 zákona č. 222/1996 Z. z. z Pozemkového úradu Dolný Kubín. Súd poukazuje aj na ust. § 67 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva (a uvedené rieši aj najvyšší súd v rozsudku 6Sž/118/02 zo dňa 26.3.2003), že nie je možné preskúmať rozhodnutie správneho orgánu, v danom prípade reštitučné rozhodnutie
zákona č. 229/1991Zb., resp. výsledkom rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania nemôže byť zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ak bol podaný návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia súdom (okrem toho, ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania). Nebolo sporé, že proti rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B 1/1995 nebol podaný opravný prostriedok. T. j.
názoru Krajského súdu v Žiline v danom prípade bolo v plnej kompetencii Krajského úradu v Žiline a následne aj Ministerstva pôdohospodárstva SR rozhodovať v rámci mimo odvolacieho konania
ust. § 65 a nasl. Správneho poriadku, nakoľko je nepochybné, že na konanie
reštitučného zákona (zákona č. 229/1991 Zb.) sa vzťahuje Správny poriadok, generálne s výnimkou podávania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodných pozemkových úradov
6 predmetného zákona. Rovnako nebolo sporné, že tieto rozhodnutia (rozhodnutie KÚ Žilina a 10Sžr/7/2012 9 MP SR ) by iným spôsobom boli zrušené napr. cez súdny prieskum
druhej hlavy piatej časti O.s.p., nakoľko vyšlo najavo, že proti rozhodnutiu Ministerstva Pôdohospodárstva č.j. 97/11498/150-15C zo dňa 5. februára1998 žaloba podaná nebola. V danom prípade
názoru súdu, keďže neexistuje právoplatné reštitučné rozhodnutie vo vzťahu k pozemku PKN č. X. z vložky č. 287 – pasienok o výmere 6 704 m2, kat. územie V., na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok a ktorý pozemok v danom prípade CKN pozemok č. X. o výmere 199 m2 kat. územie O. mal vzniknúť z tohto pozemku, bude potrebné, aby Obvodný pozemkový úrad v Námestove o tomto pozemku (resp. aj o iných) rozhodol opätovne. Preto
názoru súdu Správa katastra Tvrdošín rozhodla vecne správne, keď zamietla návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy vzhľadom k tomu, že
názoru súdu povinná osoba, resp. predávajúci nemohol v roku 2007 presne dňa
názoru súdu malo aj tzv. vecné nedostatky. Vzhľadom k tomu, že predmetné rozhodnutie obsahovalo výrokovú časť vo vzťahu k PK pozemkom, konkrétne aj k PK pozemku č. X. (podobne tomu bolo aj v rozhodnutí Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995, zo dňa
názoru súdu nemohol predávajúci disponovať s predmetným pozemkom, ale z dôvodu, že nebolo skončené reštitučné konanie, najmä teda vo vzťahu k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995 a aj s poukazom na citované ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Tak isto, nie je vzhľadom na uvedené ani preukázané, keďže reštitučné rozhodnutie tak ako je aj vyššie uvedené bolo zrušené a konanie nie je skončené, že teda
tohto rozhodnutia, by išlo o pozemok zastavaný, ktorý nie je predmetom vydania v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.. Súd zároveň poukazuje na to, že v predmetných reštitučných konaniach ide už o zdĺhavé konania, ktoré trvajú niekoľko rokov, najmä teda aj vo vzťahu k tomu, že samotné pozemkové úrady vychádzali z toho, že predmetné rozhodnutie 194-1-B1/1995 bolo zrušené v riadnom inštančnom postupe v rámci mimo odvolacieho konania, nakoľko je nepochybné a vyplýva to z ďalších rozhodnutí, že pozemkové úrady vo vzťahu k tam uvedeným pozemkom vydávali ďalšie rozhodnutia, ktoré boli predmetom preskúmania aj pred príslušným Krajským súdom v Žiline, ako napr. rozhodnutie č. 98/00946-018 zo dňa
zákona č. 81/1949 Zb. alebo či vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárskym podielnikom) sa
názoru súdu musia vyriešiť v rámci neskončeného reštitučného konania. 10Sžr/7/2012 11 Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ až 3/ rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a návrhu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods.2 písm. f/ O.s.p). Súd nesprávne vyhodnotil dosah tzv. blokačného ustanovenia – § 5 ods.3 zákona o pôde ako i súvisiacej úpravy zakotvenej v § 11 ods. 1 písm. d/.
ich názoru právna veta súdom citovaného blokačného ustanovenia sa takto zásadne uplatňuje len na nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vydania oprávnenej osobe. Ustálené výkladové pravidlá ako aj súdna prax ustaľujú: .. Ak by došlo k prevodu nehnuteľnosti, ktorú nemožno vydať oprávnenej osobe pre zákonné prekážky (napr. § 11), takýto prevod neodporuje zákonu. (Jozef Gaisbacher – Základy pozemkového práva – str. 78 ods. 3 posledná veta – vysvetlivky k § 5). Za tohto stavu pre rozhodnutie o veci bolo potrebné zo strany súdu ustáliť, či sa na pozemok C-KN parc.č. X. k.ú. O. vzťahuje zákonná prekážka pre jej vydanie. V danom prípade boli predložené a súčasťou spisu správneho orgánu a súdu sa stali listinné dôkazy, ktoré preukazujú faktický charakter C-KN parc.č. X. zast. plochy a nádvoria o výmere 199 m2 k.ú. O. V prílohe pripojený GP č.241-2-251-1997-81 zo dňa
názoru navrhovateľov uvedené rozhodnutie mohlo byť zákonne zrušené len v preskúmavacom konaní pred súdom.
ich názoru krajský súd ako i ministerstvo pôdohospodárstva postupom
Ďalej poukázali na skutočnosť, že správny orgán sa v posudzovanej veci vôbec nezaoberal rozhodnutím Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. 191-1-B1/1995 zo dňa
jej názoru krajský súd dostatočne nevyhodnotil ako podstatný dôkaz ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona o pôde. Sústavné spochybňovanie prechodu vlastníctva pasienkového majetku bývalých urbárnikov na J.
zákona č. 81/1949 Zb., ako aj názor súdu, že otázky právnych režimov akými sa majú pozemky riadiť (či pozemky prešli na družstvo
zákona č. 81/1949 Zb alebo či vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárskym podielnikom) sa musia vyriešiť v rámci neskončeného reštitučného konania, je názor súdu v rozpore so zákonmi a právnym stavom. Odvolanie podal i účastník konania Ž. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a návrhu vyhovel, resp., aby zrušil rozsudok krajského súdu. Krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa nevysporiadal ani s jednou podanou námietkou v súlade s platnými právnymi predpismi v daných veciach, ktoré účastníci uviedli v písomnom vyjadrení k prebiehajúcemu konaniu pod zn. 60/2011/ZA zo dňa 21. septembra 2011, z ktorých pre dané súdne konanie a zákonné rozhodnutie považujú najmä poukázanie na obsah ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.,
ktorého: „Do vydania nehnuteľnosti
ods. 1 je doterajší vlastník povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať
osobitného predpisu - ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.. Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy
odseku l alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.“ Aj v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ a e/
ktorého: „ Pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný alebo na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu.“ V zmysle týchto platných zákonných ustanovení je preukázateľné, že družstvo na rozdiel od názoru súdu má zákonné právo zastavané a iné pozemky, ktoré sa
ust. § 11 zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám nevydajú prevádzať na iného, pretože vlastníctvo k nim nadobudnuté ex-lege 10Sžr/7/2012 14 t. j. zo zákona č. 81/1949 Zb., ktoré je evidované v pozemno-knižnom stave na LV č. 2542 k. ú. T. a aj na LV č. X. k. ú. O. je zachované. To by malo platiť aj bez rozhodnutia správneho orgánu vo veci nepriznania vlastníckeho práva oprávneným osobám
ust. § 11 ods. l písm. d/ a v nadväznosti na ust. § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. ako aj na identifikáciu parciel spracovanú dňa
rozhodnutia správneho orgánu pod č. 98/00946-0 zo dňa 12. júna 1998 nebolo odobraté vlastníctvo, pretože sa jedná o pozemok, ktorý bol obhospodarovaný
zákonného článku XIX z r. 1898 ako les - strmá roklina s potokom, čo je zapísané v prot. č. X. k. ú. V. a pod A. Majetková podstata pod radovým číslom 27 zo dňa
ktorých bývalý Krajský úrad v Žiline mal zákonné právo rozhodovať v predmetnom konaní
ust. § 65-68 zákona č. 71/1967 Zb. s výnimkou podávania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodných pozemkových úradov v zmysle ust. § 9 ods. 6 predmetného zákona. Súd sa v tejto veci dôsledne nezaoberal zákonným ustanovením § 9 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb.,
ktorého o opravných 10Sžr/7/2012 15 prostriedkoch proti rozhodnutiam o neschválení dohody o vydaní nehnuteľnosti rozhoduje len krajský súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Z uvedeného zákonného dôvodu neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 65-68 zákona č. 71/1967 Zb. pre žiadny správny orgán, čo je zrejmé aj z ust. § 67 a § 70 zákona č. 71/1967 Zb. a najmä z rozsudku NS SR sp. zn. 4SŽ/31/2002. Preto vydané rozhodnutia odvolacích orgánov v mimo odvolacom správnom konaní sú aktmi orgánov štátnej správy vydanými nad rámec kompetencií týchto orgánov, teda aktmi nulitnými - zmätočnými, ktoré nie je možné považovať za akty orgánov štátnej správy. Na takéto akty sa hľadí akoby neexistovali, a preto tieto nemôžu byť titulom pre výkon rozhodnutia. Pritom potvrdenie Ministerstva pôdohospodárstva SR o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, ktoré tvorí súčasť spisu pod č. l. 64 je nedôveryhodný doklad, pretože proti rozhodnutiu MF SR, ktoré potvrdilo rozhodnutie krajského súdu bol priamo do rúk ministra pôdohospodárstva Ing. B. podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia MP SR, ktorý do dnešného dňa nebol doriešený. Okrem toho takéto nulitné rozhodnutia odporujú aj ústavným princípom právneho štátu v zmysle Čl. l Ústavy SR a ďalšej základnej ústavnej zásade, že štátne orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a Čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Poukázali na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6SŽ/118/02 zo dňa 26. marca 2003 pri riešení obdobného problému, v ktorom je uvedené, že rozhodnutia nadriadených orgánov sú nad rámec ich právomoci a aj preto sú nezákonné a zmätočné a tým nulitné a názor krajského súdu k jeho obsahu považujú za nesprávny.
ich názoru svojim rozsudkom krajský súd porušil zákon, keď z úradnej povinnosti neprihliadol na to, že rozhodnutie krajského úradu bolo vydané orgánom, ktorý nebol
zákona oprávnený takéto rozhodnutia vydať. Súd mal povinnosť z úradnej moci prihliadnuť na takúto vadu aj
R 56/1995 NS SR,
ktorého je nulita (zmätočnosť) aktu sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu nato, že žaloba túto skutočnosť nenamietala alebo žiadala o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. 10Sžr/7/2012 16 Tak podobne súd porušil zákon aj v tom, keď vo svojom rozsudku viackrát zdôraznil, že s poukazom aj na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. Ž., poľnohospodárske družstvo nemohlo platne previesť na navrhovateľov predmetný pozemok. Predmetné zákonné ustanovenie stanovuje, že „Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.“ Pritom poukázali na stanovisko odborníkov, ktoré je uvedené v „Základoch pozemkového práva“ v prílohe č. l, na ktorých sa podieľali vrátane legislatívnej prípravy daného zákona a jeho aplikácii ako bývalí pracovníci legislatívnej sekcie MP SR, ktoré k uvedenému zákonnému ustanoveniu v rámci vysvetlivky k § 5 ods. 3 doslovne uvádzajú, že „z dikcie odseku 3 vyplýva, že zákaz prevodu sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré sa môžu vydať oprávnenej osobe v reštitučnom konaní (môže sa jej priznať vlastnícke právo k nehnuteľnosti). Ide o neplatný právny úkon
Ak by došlo k prevodu nehnuteľnosti, ktorú nemožno vydať oprávnenej osobe pre zákonné prekážky (napr. § 11), takýto prevod neodporuje zákonu.“ Zároveň uviedli, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. družstvo nemalo žiadnu možnosť ako povinná osoba nakladať s predmetným pozemkom až do ich vydania oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára, pretože ten bol už v roku 1978 na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia vydaný občanovi JUDr. M. na výstavbu chaty, ktorý od toho času nebolo možné pre poľnohospodárske účely využívať. Keďže
nariadenia Vlády SR č. 208/1994 Z. z. pod pojmom starostlivosť riadneho hospodára
osobitného predpisu sa rozumie len pri nájme poľnohospodárskych pozemkov ako súhrn práv a povinností nájomcu k pozemku ustanovených osobitným predpisom, ako aj ďalšie práva a povinnosti k predmetu nájmu, najmä udržiavať predmet nájmu v riadnom užívateľnom stave alebo v takom stave, aký bol dohodnutý, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a pritom dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu, zmenšeniu, zníženiu produkčnej schopnosti alebo jeho mimoprodukčných funkcií z hľadiska ochrany životného prostredia a pri nájme lesných pozemkov tak isto ako súhrn práv a povinností nájomcu ustanovených osobitným predpisom, preto tzv. blokačné zákonné ustanovenie sa vzťahuje len na pozemky, ktoré je možné oprávneným osobám vydať a to sú len poľnohospodárske a lesné pozemky a v tomto prípade sa jedná o pozemok 10Sžr/7/2012 17 zastavaný v dlhodobom užívaní vlastníkov chaty, ktorí si ho do svojho vlastníctva odkúpili dobromyseľne a v dobrej viere, podobne ako iní vlastníci chát v chatovej osade v O., ktorí právo vlastníctva na rozdiel od nich majú zaevidované v katastri nehnuteľnosti, pretože predmetný zastavaný pozemok, ktorý je presne určený geometrickým plánom nie je možné pre zákonné prekážky oprávneným osobám vrátiť a tento ostal vo vlastníctve družstva na LV č. X. k. ú. O. Na základe uvedeného považujú zdôvodnenie predmetného rozsudku za účelové, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi v danej veci a v prípade, že by odvolací súd potvrdil tento rozsudok krajského súdu, nastanú ďalšie problémy najmä v prieťahoch v správnych a katastrálnych konaniach, v uplatňovaní ustanovenia § 3 ods. 4 zákona o Správnom konaní a ďalších platných zákonných ustanovení,
ktorých je správny orgán povinný v konaniach sa nimi riadiť. Tak sa stalo na základe rozporuplného a nesprávneho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline pod č. 10Sp/5/2005 zo dňa
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona a nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. So zreteľom na to (ako uviedol v odôvodnení krajský súd), že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z vložky č. 287. k.ú. V., z ktorého vznikol aj pozemok CKN č. X., ktorý bol predmetom návrhu na vklad kúpnopredajnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorému bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý, ktoré rozhodnutie je predmetom prieskumu pred súdom, vyplynulo, že vo vzťahu k tomuto PKN pozemku prebiehali viaceré reštitučné konania, nemá odvolací súd v podstate čo dodať. 10Sžr/7/2012 19 Z predložených dôkazov a rozhodnutia vyplynulo vo vzťahu k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, že pozemkový úrad rozhodol
4 zákona č. 229/1991 Zb. tak, že podielnikom spoločnosti U. uvedených v zozname oprávnených osôb uviedol, že spĺňajú podmienky zákona uvedené v §
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín ROK 194-1-B1/1995 zo dňa
2 zákona č. 71/197 Zb. o správnom konaní rozhodnutie Krajského úradu Žilina č. 97/11498/150-15C zo dňa
ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 10Sžr/7/2012 20 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovatelia v 1/ až 3/ rade a účastník Ž. neboli v konaní úspešní a odporkyňa zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Vedľajším účastníkom konania na strane odporcu trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. januára 2013 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.