Najvyšší súd 10Sžr/20/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. 9 10Sţr/20/2012 Podľa § 250ja ods.2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 18. októbra 2011, na ktorom sa zúčastnil zástupca navrhovateľky i zástupca odporcu ako i nástupca oprávnenej osoby Ing. R. a mali moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu predloţeného administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 2. februára 2010, Č.j: (1195/92) Zn.:541/2009/Ber (1263/07), ktorým bolo rozhodnuté o reštitučnom nároku nástupcu oprávnenej osoby Ing. R. tak, ţe spĺňa podmienky zákona uvedené v § 6 ods.1 písm.

1. k)zákona č. 229/1991 Zb. a bolo mu priznané vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. X., KN parc č. X. vo výmere 389 m2 v celosti. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.apríla 1987 medzi pôvodnou vlastníčkou P., rod. S. ako predávajúcou a KÚNZ – riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc ako kupujúcim prešla celá nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 389 m2 do vlastníctva štátu. Kúpna cena nehnuteľnosti bola určená na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom J. H. dňa 8. novembra 1986 č. znal. den. 819/92/86 za 7 780,-Kčs t.j. po 20,-Kčs za 1 m2 a za porasty a vonkajšie úpravy za 11 241,-Kčs spolu za 19 021,-Kčs. Nehnuteľnosť bola vykúpená pre výstavbu fakultnej nemocnice s poliklinikou R., ktorá je zaradená do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Ako osobitná podmienka prevodu bola dohodnutá, ţe Investor sa zaväzuje dodatočne vyplatiť náhradu za záhradný prístrešok 12 859,-Kčs v prípade kladného stanoviska ObNV Bratislava IV. Krajský súd námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku povaţoval za nedôvodné. Podľa jeho názoru kúpna zmluva zo dňa 14. apríla 1987 bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré videl v tom, ţe pôvodná vlastníčka bola 10 10Sţr/20/2012 znevýhodnená oproti iným vlastníkom predávaných nehnuteľností, príp. oproti tým, ktorí svoje nehnuteľnosti len prenajímali za zvýhodnených podmienok a znevýhodnená bola i tým, ţe nebola pôvodnej vlastníčke vyplatená náhrada za záhradný prístrešok. Krajský súd vychádzal z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.. Zákon č. 229/1991 Zb. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tieţ spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť, tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov. Podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemoţno vydať v prípade, ţe pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok moţno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému vyuţitiu pozemku. Reštitučný nárok sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb.). Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky sú základnými zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia reštitučného nároku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Je potrebné, aby pri uskutočňovaní právneho úkonu boli obidva spomínané predpoklady súčasne prítomné. Obidva znaky musia byť teda splnené kumulatívne. Jedná sa o zdvojenú podmienku, ktorá je zákonom upravená z toho dôvodu, ţe sa jedná o reštitúciu o navracanie vlastníctva k nehnuteľnostiam alebo poskytovanie náhrady za také nehnuteľnosti, za ktoré štát vyplácal kúpnu cenu. Splnenie týchto zákonných podmienok správny orgán, aj súd prvého stupňa musí posudzovať v čase uzavretia kúpnej zmluvy. 11 10Sţr/20/2012 Podľa právnej teórie a ustálenej praxe tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na osobu dolieha takým spôsobom a závaţnosťou, ţe ju obmedzuje v slobodnom rozhodovaní. Jeho výsledkom je uzavretie takej zmluvy, ktorú by inak neuzavrela. Nápadne nevýhodné podmienky zasa treba vidieť v tom, ţe osoba uzavrie právny úkon za podmienok pre ňu nápadne nepriaznivých, v dôsledku čoho jej vzniká nápadne menej práv a viac povinností, neţ by to bolo v inom prípade. Môţe spočívať napr. v nápadne nevýhodnej kúpnej cene, ale aj v iných nevýhodných okolnostiach vzniknutých v príčinnej súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu ako i správneho orgánu, ţe v správnom konaní bolo zo strany oprávnenej osoby preukázané splnenie podmienok na úspešné uplatnenie reštitučného nároku, t.j. ţe zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Správny orgán ako i súd prvého stupňa nesprávne aplikovali ustanovenie § 6 ods. 1 ods. 1 písm.
2. k)zákona č. 229/1991 Zb. a vyslovili nesprávny právny záver o tom, ţe zmluva, ktorú uzavrela oprávnená osoba ako predávajúca s kupujúcim týkajúca sa spornej nehnuteľnosti, bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, ţe predávajúca nepreviedla vlastníctvo k pozemku za nápadne nevýhodných podmienok. Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvárania zmluvy je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom. Nemoţno teda na ňu neprihliadať, pretoţe práve kúpna cena vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a je základným plnením kupujúceho. V danom prípade kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku, teda v súlade s cenovým predpisom platným v čase uzatvárania zmluvy. Potom nemoţno podmienky, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva, povaţovať za nápadne nevýhodné. Cena stanovená podľa cenového predpisu odráţa skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, v podstate zohľadňuje aj tie atribúty na ktoré poukazoval navrhovateľ, t.j. spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, investovanie do nehnuteľnosti a branie úţitkov z pozemku. Je zrejmé, ţe cena prevádzaného pozemku bola niţšia neţ aké sú ceny pozemkov v súčasnosti avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných podmienok v minulosti, nemoţno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti. 12 10Sţr/20/2012 Nevýhodnými podmienkami nebola ani skutočnosť, ţe iní vlastníci pozemkov prenajímali svoje nehnuteľnosti ako i to, ţe investor podľa vyjadrenia nástupcu oprávnenej osoby nezaplatil dohodnutú cenu za záhradný prístrešok. Jedná sa o nezaplatenie ceny za záhradný prístrešok a nie o dohodnutie ceny nehnuteľnosti – pozemku parc. č. X., KN parc. č. X. o rozlohe 389 m2 v rozpore s vtedy platnými cenovými predpismi. Bolo vecou predávajúceho, aby vymáhal od kupujúceho zaplatenie ceny za záhradný prístrešok. Ak ustanovenie § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. vyţaduje splnenie dvoch znakov súčasne, t.j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, vzhľadom na to, ţe v danom prípade neboli nápadne nevýhodné podmienky preukázané, je nadbytočné zaoberať sa otázkou tiesne. Napriek tomu správny orgán vyhodnotil aj otázku tiesne pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy. Súd sa nestotoţňuje so stanoviskom odporcu ako i krajského súdu, ţe samotné upozornenie, ţe ak nedôjde k odpredaju nehnuteľnosti sa vyvlastní, je tiesňou, lebo takýto postup pred vyvlastnením zákon vţdy vyţadoval a ešte aj v súčasnosti vyţaduje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd povaţoval rozhodnutie krajského súdu ako i odporcu za vydané v rozpore so zákonom. Odvolací súd preto dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.). Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude potrebné, aby správny orgán opätovne vo veci konal a rozhodol, pričom podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe navrhovateľke, ktorá bola úspešná v konaní ich náhradu nepriznal, nakoľko jej ţiadne trovy nevznikli a odporca zo zákona nemá na ich náhradu nárok. 13 10Sţr/20/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. októbra 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD. v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková