1 aţ 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) zamietla návrh na vklad záloţného práva k nehnuteľnostiam dotknutým začatým vkladovým konaním.
ktorého dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náleţitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyţaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 zák. č. 162/1995 Z.z. 3 1 Sţr/66/2012 Z dojednania plnomocenstva, v tomto prípade, nevyplýva, ţe by zástupca mohol v mene dlţníka uzavrieť záloţnú zmluvu predloţenú na vklad, je neurčité.
jej názoru odporkyňa i krajský súd vec nesprávne právne posúdili. 9.
názoru navrhovateľky plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náleţitosti vyţadované Občianskym zákonníkom, a keďţe bola splnená zákonom predpísaná písomná forma, moţno ju povaţovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlţníka splnomocniť Mgr. Ţ. pre prípad insolventnosti dlţníka na uzatvorenie záloţnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlţníka. V čase podpisu navrhovateľka nevyţadovala od dlţníka predloţenie listov vlastníctva, pretoţe od podpisu úverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.
navrhovateľky sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo, ako aj Záloţná zmluva platné.
jej názoru osobitné ustanovenie § 250k O.s.p. vylučuje primerané pouţitie § 142 O.s.p. Ustanovenie § 250k O.s.p. vylučuje i priznanie náhrady trov úspešnému ţalovanému. Postup súdu preto povaţuje za nesprávny. Ďalej uviedla, ţe má za to, ţe právna zástupkyňa zúčastnenej osoby riadne nepreukázala trovy spočívajúce v cestovnom a dane z pridanej hodnoty. Trovy je potrebné vyčísliť aj preukázať. Navrhovateľka preto povaţovala rozhodnutie krajského súdu ohľadne náhrady trov konania za nesprávne. IV. Právne názory odvolacieho súdu k podaniu navrhovateľky 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie podané navrhovateľkou nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku meritórne vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku týkajúceho sa potvrdenia napadnutého rozhodnutia odporkyne potvrdil.
ust. § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záloţnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo ktoré sú
Katastrálneho portálu zapísané na liste vlastníctva tvoriacom prílohu zmluvy o úvere, ako formu zabezpečenia úveru s tým, ţe pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy do dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia záloţnej zmluvy, berie na vedomie, ţe v prípade uzatvorenia záloţnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľke záloţné právo vkladom do katastra nehnuteľností.
Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľkou a dlţníčkou v zastúpení advokátom Mgr. B. Ţ.
7 O.s.p. platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.
ako vecne správny je treba potvrdiť.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 8 1 Sţr/66/2012
2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. ............. [súd skutkové podrobnosti prípadu ďalej uvedené v rozsudku 8 Sţo/30/2007 vzhľadom na ich irelevanciu k prejednávanej necituje] .........
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona). V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 9 1 Sţr/66/2012
2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad
možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
osobitného predpisu.
4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod
osobitného predpisu. 10 1 Sţr/66/2012
1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy.
toho rozlišujeme: 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu, 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj
názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy, okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník prejaviť.
586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane, na ktorej sa uzatvárajú zmluvné podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy. 13 1 Sţr/66/2012 Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom,
názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Z horeuvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil“. [koniec citácie rozsudku zo dňa
2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. IVa. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu zúčastnenej osoby
1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán
odseku
charakteru pôvodného správneho alebo iného konania, tzn. sporového, nesporového alebo početného. V naznačenej prvej rovine dispozitívnej právomoci sa vytvára skupina účastníkov, ktorých vymedzuje prostredníctvom svojej dispozície alebo ţalobca, tzn. ţalobca spolu so ţalovaným v zmysle odseku 1 veta prvá, alebo prokurátor, tzn. skupina obsahujúca popri prokurátorovi aj účastníkov pôvodného správneho konania a správny orgán v zmysle odseku
čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
č. 38/1993 Z.z. sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. 2) K náhrade trov konania u zúčastnenej osoby: 36. Na základe hore uvedených záverov je potom celkom logické, ţe ustanovenie § 250k O.s.p. je iba špeciálnou právnou úpravou týkajúcu sa vzniku práva na náhradu trov konania zaloţeného na princípe úspešnosti ţalobcu a nevylučuje priznanie náhrady trov úspešnému ţalovanému, resp. zúčastnenej osobe. Naopak, subsidiárne pôsobiace ustanovenie § 246c ods. 1 O.s.p. jednoznačne umoţňuje konajúcemu správnemu súdu, aby na základe okolností prejednávanej veci a rozsahu úspešnosti účastníka konania zváţil, či je moţno podporne pouţiť aj ustanovenia iných častí Občianskeho súdneho poriadku na vznik práva a na náhradu trov odvolacieho konania. Preto postup krajského súdu pri aktívnom uplatňovaní procesných práv zúčastnenou osobou nie je moţné z tohto dôvodu povaţovať za nesprávny.
1 O.s.p. platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu
3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 17 1 Sţr/66/2012
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. 3) K preukazovaniu nároku na DPH: 37. Ďalej odporkyňa namietala, ţe právna zástupkyňa zúčastnenej osoby riadne nepreukázala trovy spočívajúce v cestovnom a v uplatňovanom nároku na daň z pridanej hodnoty. Súčasne zdôraznila, ţe poţadované trovy je nielen potrebné vyčísliť, ale aj preukázať. Čo sa týka otázky vyčíslenia náhrady trov konania upravenej prostredníctvom ustanovenia § 151 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. má Najvyšší súd preukázané, ţe právna zástupkyňa prostredníctvom podania zo dňa 07.02.2011 (č.l. 26) vyčíslila poţadovanú náhradu trov konania. Okrem priznaných čiastok spornými ostali náhrady spojené s registráciou právnej zástupkyne na dani z pridanej hodnoty a s uplatneným cestovným.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platí, že ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady
tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
osobitného predpisu. 5a)
1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 4) K preukazovaniu nároku na cestovné náhrady:
a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
4 citovanej vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy [zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách], ak táto vyhláška neustanovuje inak. 41. Právna zástupkyňa však nedostatočným spôsobom pristúpila k vyčísleniu a preukázaniu oprávnenosti svojej poţiadavky na náhradu cestovného, tzn. ţe hoci jej prítomnosť na pojednávaní bola v zápisnici zachytená, neuviedla druh zvoleného dopravného prostriedku a ani jeho charakteristiku potrebnú pre vykonanie výpočtu v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Uvedené skutočnosti právna zástupkyňa napravila aţ v odvolacom konaní tým, ţe pripojila osvedčenie o evidencii nákladného automobilu AUDI Q7 QUATTRO.
4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s uvedenou vyhláškou náhrada za spotrebované pohonné látky patrí advokátovi 19 1 Sţr/66/2012
cien pohonných látok prepočítaných
spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla. 42. Je nepochybné, ţe právo účastníka (a v zmysle záverov vyslovených v bode č. 36 aj zúčastnenej osoby) na náhradu trov konania je závislé od priebehu, ako aj od výsledku samotného súdneho konania. Prvostupňové ako aj odvolacie súdne konanie z tohto pohľadu tvorí v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. jednotný celok, v rámci ktorého účastníci vynakladajú finančné prostriedky na zabezpečenie súdnej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, resp. na obranu proti tvrdeným povinnostiam. Na uvedenom základe môţe účastník, resp. jeho právny zástupca napraviť (konvalidovať) odstrániteľné nedostatky svojej ţiadosti vo vzťahu k trovám konania aj v odvolacom konaní. Na základe uvedeného musel Najvyšší súd zmeniť napadnutý rozsudok v trovách konania a priznať aj náhradu cestovných výdavkov.
1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. V. 43. Vo vzťahu k právu zúčastnenej osoby na náhradu trov odvolacieho konania Najvyšší súd zdôrazňuje tú skutočnosť, ţe hoci zúčastnená osoba bola vo svojom odvolaní úspešná, toto konanie iba napravilo nedostatky podania, ktoré zapríčinila právna zástupkyňa zúčastnenej osoby vo vzťahu k určeniu náhrady cestovného. Odvolací súd musí odmietnuť tvrdenie právnej zástupkyne, ţe dlhodobým pouţívaním dopravy motorovým vozidlom na pojednávanie na súde sa táto skutočnosť stala všeobecne známou, tzn. notorietou bez nutnosti ju preukazovať. Naopak, účastník je v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. zaťaţený všeobecnou dôkaznou povinnosťou aj v prípade poţadovanej náhrady trov konania je riadne preukázať. Je preto povinnosťou účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu preukázať skutočnosť, ţe je naozaj platcom DPH alebo ţe mu vznikol nárok na náhradu vynaloţeného cestovného. Náhradu za cestovné na pojednávanie na krajskom súde, si právna zástupkyňa zúčastnenej osoby vyčíslila, nepreukázala to však ţiadnym dôkazným prostriedkom. Nepredloţila technický preukaz, na základe ktorého by súd mohol posúdiť dôvodnosť vyúčtovanej výšky tejto náhrady. Práve 20 1 Sţr/66/2012 v tomto videl Najvyšší súd dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia priznaniu náhrady trov odvolacieho konania. Preto o práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd postupom
1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého úspešnému účastníkovi náhradu trov tohto konania nepriznal.
1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
1 veta posledná v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že [súd] môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.