← Slovensko

§ 2 ods. 1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

Obsah (18)§ 69§ 19§ 2§ 8§ 13§ 250j§ 12§ 205§ 47§ 212§ 220§ 121§ 18§ 21§ 1a§ 1§ 48§ 224

Najvyšší súd 1Sžf/1/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing

mienky ţalovaného ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 222/2004 Z. z.“) v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 písm. a/ cit. zákona.

§ 69ods.

1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v čase uskutočnenia plnení platí, že platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

§ 19ods.

1 zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať 3 1Sžf/1/2010 s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

§ 2ods.

1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

§ 2ods.

2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky.

§ 8ods.

1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení je dodaním tovaru dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu

kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

§ 13ods.

1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore cit. znení je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou

písmena b/, odseku 2 a §

  2. Na základe uvedených ustanovení ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca predajom tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ktoré je

§ 2ods.

1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. predmetom dane z pridanej hodnoty a preto ţalobca bol povinný k vyfakturovanej cene predávaného tovaru uplatniť daň z pridanej hodnoty. Nakoľko tak nekonal, ţalovaný odobril postup správcu dane, kedy ţalobcovi v jednotlivých zdaňovacích obdobiach dodatočne vyrubil nedoplatky na tejto dani. II. Konanie na prvostupňovom súde 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 (č.l. 1). 6. Krajský súd ako súd prvého stupňa po preskúmaní postupu daňových orgánov a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalobu uznal za dôvodnú

§ 250jods.

2 písm. a/ 4 1Sžf/1/2010 a ods. 3 O.s.p., a preto napadnuté rozhodnutia ţalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Z rovnakých dôvodov krajský súd zrušil aj dotknuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu – správcu dane.

  1. S odvolaním sa na zásadu zákonnosti daňového konania ako aj na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky krajský súd odôvodnil najmä svoj zrušujúci rozsudok tým, ţe daňové orgány nesprávne posúdili skutočnosť, ţe miestom dodania tovaru bol verejný colný sklad a ţe tovar v ňom umiestnený by sa mal riadiť špeciálnymi daňovými ustanoveniami, tzn. § 12, § 18 a § 21 zák. č. 222/2004 Z. z. a iných zákonov.
  2. Krajský súd naopak s prihliadnutím na obsahu článku 79, čl. 84 a čl. 98 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992 ustanovujúceho colný zákonník Spoločenstva (ďalej na účely tohto rozsudku len „Nariadenie č. 2913/92“) vyslovil právny názor, ţe tovar dovezený z tretích štátov je podmienečne oslobodený od cla a zároveň takýto tovar nepodlieha ani obchodno – politickým opatreniam EÚ (

krajského súdu ide napríklad DPH alebo o dovozné licencie).

čl. 79 Nariadenia č. 2913/92 prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.

čl. 84 Nariadenia č. 2913/92 sa v článkoch 85 až 90 "režimom s podmienečným systémom" v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie okrem iného colné uskladňovanie a aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme.

čl. 98 Nariadenia č. 2913/92 režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať v colnom sklade aj tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, pričom colným skladom sa rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúcom sa pod colným dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný.

  1. Ďalej krajský súd so zdôraznením stanoviska Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa 12.6.2007 konštatoval, ţe pokiaľ ide o colné reţimy aplikovateľné pri dovoze zahraničného tovaru na územie Slovenskej republiky v podmienečnom systéme a s ekonomickým účinkom, potom miesto a čas vzniku zdaniteľného plnenia je potrebné určiť 5 1Sžf/1/2010 ako miesto a čas, kde sú tieto colné reţimy ukončené, a to prepustením uvedeného tovaru do colného reţimu voľného obehu na území Slovenskej republiky.
  2. Krajský súd tieţ vyjadril svoj názor, ţe tovar nadobudnutý a neskôr predaný ţalobcom nebol tovarom spoločenstva a z pohľadu colných a daňových predpisov sa nepovaţoval za tovar v tuzemsku. Zmena vlastníka tovaru prepusteného do colných reţimov s podmienečným systémom a s ekonomickým účinkom

krajského súdu nezakladá vznik nového colného dlhu a teda ani vznik daňovej povinnosti v procese dovozu tovaru. 11. Na základe uvedených skutočností a právnych hodnotení krajský súd dospel k záveru, ţe uplatňovanie colných predpisov Európskej únie na dovoz tovaru nachádzajúceho sa v colne schválenom určení alebo v colných reţimoch v podmienečnom systéme a s ekonomickým účinkom, ktoré je zakotvené v zák. č. 222/2004 Z. z. (viď § 12 ), je tou zákonnou podmienkou, ktorá znamená, ţe colné konanie a daňové konanie nie sú pri dovoze tovaru samostatné procesy na určenie obsahu, miesta a času vzniku daňového plnenia a nie sú oddelené od procesov na určovanie miesta a času vzniku colného dlhu.

§ 12zák.

č. 222/2004 Z. z. v hore citovanom znení dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

  1. Pri druhej námietke ţalobcu, týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti správcu dane, krajský súd s poukazom na hore uvedenú myšlienku o neoddelení colného a daňového konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy potvrdil oprávnenosť tejto námietky s tým, ţe v tomto prípade štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je príslušný colný orgán.
  2. K tretej námietke ţalobcu vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých rozhodnutí v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie krajský súd vyslovil, ţe táto je v celom rozsahu dôvodná. III. 6 1Sžf/1/2010 Odvolanie žalovaného/stanoviská A)
  3. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.9.2008 (č.l. 283 podané prostredníctvom faxu, neskôr písomne doplnené v zákonnej 3-dňovej lehote) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný zdôraznil nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom, tzn. uplatnil odvolací dôvod

§ 205ods.

2 písm. f/ O.s.p. 15. Najmä vyslovil nesúhlas s právnym záverom krajského súdu, ţe na predaj tovaru ţalobcom v tuzemsku je nutné aplikovať ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z., ktoré pojednávajú o dovoze tovaru a vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, a tieţ brojil proti aplikácii príslušných Nariadení Rady EHS. Uvedené ustanovenia predpisov by bolo

mienky ţalovaného moţné aplikovať na skutkový stav, ktorého účastníkom by bol dodávateľ ţalobcu, tzn. subjekt, ktorý doviezol tovar z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a tento uskladnil na území Slovenskej republiky vo verejnom colnom sklade, pričom uvedený tovar by nebol prepustený do reţimu voľný obeh. 16. Ustanovenia citované krajským súdom v odôvodnení

ţalovaného nie je moţno aplikovať v prípade predaja tovaru ţalobcom, pretoţe ţalobca po spracovaní dovezeného tovaru ho predal vo verejnom colnom sklade na území Slovenskej republiky, ktoré je tuzemskom, a preto ţalobca

ţalovaného neuskutočnil dovoz tovaru v zmysle ustanovenia § 12 zák. č. 222/2004 Z. z.

  1. Hoci ţalovaný pripustil, ţe colné predpisy pri tovare prepravenom zo zahraničia do tuzemska rozlišujú medzi tovarom Európskeho spoločenstva a tovarom, ktorý nie je tovarom Európskeho spoločenstva, toto zák. č. 222/2004 Z. z. nerozlišuje.
  2. K tvrdenej zmätočnosti výroku svojich rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel dane uvedená v rozhodnutiach ţalovaného nie je uloţená duplicitne, ale s odvolaním sa na judikatúru Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 7Sţ/73/98) musí mať rozhodnutie odvolacieho orgánu (ţalovaného) rovnaké náleţitosti ako prvostupňové rozhodnutie vrátane určenia sumy peňaţného plnenia, čísla účtu príslušnej banky, kde je povinný daňový subjekt sumu zaplatiť, a taktieţ určenia doby splatnosti. 7 1Sžf/1/2010
  3. K otázke vecnej nepríslušnosti správcu ţalovaný s odkazom na zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, konštatoval, ţe nakoľko predmetom daňových kontrol vykonaných prvostupňovým správnym orgánom u ţalobcu bola daň z pridanej hodnoty

zák. č. 222/2004 Z. z.,

ktorého v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ predmetom dane z pridanej hodnoty je aj dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, potom sa ţalovaný nedomnieva, ţe by zasahoval do kompetencií a právomocí colných orgánov.

  1. Záverom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. B)
  2. Vo svojom vyjadrení z 3.11.2008 (č.l. 332) k odvolaniu ţalobca uviedol, ţe samotný ţalovaný si je vedomý neudrţateľnosti svojej argumentácie v tomto bode, keď ako jediný odvolací dôvod uvádza zjavne irelevantný judikát, ktorý rieši úplne inú právnu otázku.
  3. Ţalobca ďalej nesúhlasil s argumentáciou ţalovaného, ţe zák. č. 222/2004 Z. z. nepodmieňuje predmet dane pri predaji, tzn. dodaní tovaru miestom dovozu tohto tovaru, pričom zároveň poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. Najmä zdôraznil to, ţe ţalovaný pri aplikácii zák. č. 222/2004 Z. z. na dovoz tovaru nebral do úvahy výnimku uvedenú odseku 2 citovaného ustanovenia. Potom je

ţalobcu nutné na túto situáciu aplikovať § 18 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. Nakoľko všetky transakcie prebehli v príslušných colných reţimoch vo verejnom colnom sklade, ţalobca sa domnieva, ţe uvedené colné opatrenia neskončili na území Slovenskej republiky, a preto v súvislosti s ustanovením § 13 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. ani za miesto dodania tovaru dovozcom a za miesto prípadných ďalších dodaní, nemoţno povaţovať tuzemsko, tzn. územie Slovenskej republiky.

  1. Tieţ ţalobca zdôraznil tú skutočnosť, ţe akékoľvek odvolávanie sa ţalovaného na jeho vnútorné predpisy, údajne zverejňované na vnútornej informačnej sieti Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, a na pokyny je právne irelevantné, nakoľko tieto nie sú všeobecne záväzné a navyše poukázal na tú skutočnosť, ţe nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 8 1Sžf/1/2010
  2. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a súčasne aby zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania. C)
  3. Počas odvolacieho konania bol konajúci súd informovaný o tom, ţe Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26 K 5/2009 zo dňa 27.4.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka P., so sídlom J., IČO: X, a ďalej boli na Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslané viaceré listiny, tak zo strany právneho zástupcu ţalobcu ako aj správcu konkurznej podstaty úpadcu – ţalobcu (I.. M. P., P.. alebo J.. J. P.) s navzájom protirečivými procesnými poţiadavkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní ich obsahu na základe návrhu správcu konkurznej podstaty na pokračovanie v tomto súdnom konaní vyslovenom v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní aj pokračoval.

§ 47ods.

3 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených

odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. III Proces položenia prejudiciálnych otázok A)

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 20.10.2009, sp. zn. 5Sţf/91/2008 zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe rozhodol, ţe colný sklad nachádzajúci sa na území členského štátu je z právneho hľadiska súčasťou tohto územia. Ţalobcovi dal za pravdu, ţe sa dôvodne domnieval, ţe sporný predaj predstavoval dodanie tovaru za protihodnotu vykonané v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe predmetný tovar nebol dovezený v zmysle § 12 tohto zákona. B)
  2. Ţalobca následne podal ústavnú sťaţnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky. Nálezom č. k. III. ÚS 283/2010-46 z 27.10.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe základné právo ţalobcu na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na 9 1Sžf/1/2010 spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 20.10.2009 porušené boli. Na uvedenom základe potom zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 20.10.2009 a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. 28. Ústavný súd Slovenskej republiky najmä dospel k záveru, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil uvedené práva tým, ţe nepreskúmal otázku uplatniteľnosti ustanovenia § 12 zák. č. 222/2004 Z. z.,

ktorého má colná právna úprava v prípade dovozu pred týmto zákonom prednosť. C)

  1. Za týchto okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní rozhodol o jeho prerušení a poloţil Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej na účely rozsudku len „Súdny dvor“) nasledujúce prejudiciálne otázky:
  2. Či za skutkového stavu, kedy do verejného colného skladu na území členského štátu Európskej únie bol dovozcom z tohto členského štátu v rokoch 2005 a 2006 tovar z územia nečlenského štátu Európskej únie (Ukrajiny), ktorý bol následne v tomto colnom sklade spracovaný v režime aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme, a výsledný výrobok nebol v zmysle čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 ihneď vyvezený, ale naopak bol v tom istom sklade spracovateľom tovaru odpredaný inej spoločnosti z toho členského štátu, ktorá ho z uvedeného colného skladu neprepustila do voľného obehu, ale následne ho vrátila do režimu colného uskladňovania, tak či sa na uvedený predaj tovaru v tom istom colnom sklade vzťahujú stále iba komunitárne colné predpisy, alebo sa právna situácia predmetným predajom zmenila natoľko, že uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice Rady zo 17.5.1977 (77/388/EHS), tzn. či je možné na účely režimu dane z pridanej hodnoty

Šiestej smernice pokladať verejný colný sklad nachádzajúci sa na území niektorého z členských štátov za súčasť územia Spoločenstva, resp. územia tohto členského štátu v zmysle definícií čl. 3 Šiestej smernice ?

  1. Je možné hore uvedený skutkový stav vyhodnotiť s prihliadnutím na doktrínu zneužitia práv vypracovanú Súdnym dvorom Európskej únie a týkajúcich sa aplikácie Šiestej smernice (C-255/02 Halifax) tak, že žalobca predajom tovaru vo verejnom colnom 10 1Sžf/1/2010 sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky už uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku ?
  2. Ak je na prvú otázku odpoveď kladná v tom duchu, že uvedená transakcia už podlieha režimu Šiestej Smernice, tak potom či táto transakcia je zdaniteľnou udalosťou a.

čl. 10 ods. 1 a 2 Šiestej smernice spojenou so vznikom daňového nároku z dôvodu, že došlo k dodávke tovaru v colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky, alebo b. z dôvodu, že potom, čo bol tovar dovážaný z tretej krajiny (čl. 10 ods. 3 Šiestej smernice) tak počas uskladnenia v tomto colnom sklade došlo k zániku colného režimu predajom uskladneného tovaru inej osobe z členského štátu ?

  1. Sú splnené ciele Šiestej Smernice vyjadrené v jej preambule, resp. ciele GATT (WTO), ak by predaj tovaru dovezeného z tretej krajiny do colného skladu, následne v ňom spracovaného, predaného inej osobe tohto členského štátu v colnom sklade na území členského štátu Európskeho spoločenstva nepodliehal režimu dane z pridanej hodnoty v tomto členskom štáte ?
  2. Súdny dvor (prvá komora) prostredníctvom rozsudku sp. zn. C-165/11 zo dňa 8.11.2012 (nakoľko ide o verejne dostupný dokument v slovenskom jazyku, Najvyšší súd v ďalšom odôvodnení poukazuje na internetovú stránku : http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=129469&pageIndex=0&doc lang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=956920 ) rozhodol tak, ţe: „Keď bol tovar pochádzajúci z tretej krajiny umiestnený do režimu colného uskladňovania v členskom štáte, potom spracovaný v režime aktívneho zošľachťovacieho styku v podmienečnom systéme a následne predaný a znovu umiestnený do režimu colného uskladňovania, pričom počas všetkých týchto transakcií bol v tom istom colnom sklade nachádzajúcom sa na území tohto členského štátu, predaj takéhoto tovaru podlieha DPH na základe článku 2 bodu 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/66/ES z 26.4.2004, okrem prípadu, ak by uvedený členský štát využil možnosť oslobodiť tento predaj od dane na základe článku 16 ods. 1 tejto smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ 11 1Sžf/1/2010
  3. Na základe uvedeného pokynu Súdneho dvora Najvyšší súd vyzval ţalovaného, aby zaslal informáciu, či Slovenská republika vyuţil moţnosť oslobodiť predaj od dane na základe článku 16 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/66/ES z 26.4.2004 (ďalej na účely rozsudku tieţ „Šiesta smernica“). Ţalovaný prostredníctvom prípisu oznámil, ţe Slovenská republika uvedenú moţnosť nevyuţila.

článku 16 ods. 1 Šiestej smernice č. 77/388/EHS bez toho, aby boli dotknuté ostatné daňové predpisy spoločenstva, členské štáty môžu za predpokladu uskutočnenia konzultácií ustanovených v článku 29, prijímať zvláštne opatrenia s cieľom oslobodiť od dne všetky alebo niektoré z nasledujúcich plnení, za predpokladu, že cieľom nie je konečné použitie, resp. spotreba a že výška dane z pridanej hodnoty splatnej pri ukončení režimu alebo situácií uvedených v bodoch A až E zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa každé takéto plnenie zdaňovalo v tuzemsku. … B. dodanie tovaru, ktorý je určený na: …

  1. c)umiestnenie do systému uskladnenia v colnom sklade alebo do systému aktívneho zošľachťovacieho styku; … Miesta uvedené v bode a), b),
  2. c)a d), sú tie, ktoré sú definované platnými colnými predpismi spoločenstva; … D. dodanie tovaru a poskytované služby, ktoré sa uskutočňujú:
  3. a)na miestach uvedených v bode B a), b),
  4. c)a
  5. d)a ktoré sa stále nachádzajú v niektorých z tam uvedených situáciách;
  6. b)na miestach uvedených v bode B
  7. e)a ktoré sa v tuzemsku stále nachádzajú v situácii tam uvedenej. Ak členské štáty uplatnia možnosť, ktorú im dáva písmeno
  8. a)pre plnenie uskutočňované v colných skladoch, príjmu opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa definovali systémy iných než colných skladov, čo umožní použiť ustanovení v písmene b/ na rovnaké plnenie týkajúce sa tovaru uvedeného v prílohe J, ktoré sa uskutoční v týchto iných skladoch než colných skladoch. 12 1Sžf/1/2010 IV. Právne názory odvolacieho súdu 32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po obdŕţaní hore uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie opätovne preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a s prihliadnutím na závery uvedené v rozsudku sp. zn. C-165/11 zo dňa 8.11.2012. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na verejný záujem toto senát povaţoval za potrebné) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. zákona o súdoch) opakovane dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne právne posúdil vec pri správne ustálenom skutkovom stave, a preto odvolací súd postupom

§ 220v spoj.

s § 250ja ods. 3 veta posledná O.s.p. ţalobu zamietol. 33. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora ako aj obsahu článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (zásada lojality) je nepochybné, ţe i slovenské súdy musia pri poskytovaní súdnej ochrany postupom

článku 46 a nasl. ústavy v zmysle zásady „iura novit curia“ prihliadať nielen na vnútroštátne právne normy ale aj na komunitárne predpisy a akty orgánov Európskej únie, ktorých znalosť sa u súdnej moci formálne predpokladá.

článku 7 ods. 2, veta druhá ústavy právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

článku 4 ods. 3, veta druhá ZEÚ členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.

§ 121O.s.p.

netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. 13 1Sžf/1/2010

  1. Je nepochybné, ţe základnou úvahou, ktorú Najvyšší súd bol nútený opakovane po vyslovení zrušovacieho nálezu Ústavným súdom Slovenskej republiky preveriť z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, je to, či na situáciu tovaru uloţeného v colnom sklade sa výlučne vzťahujú iba colné predpisy alebo aj daňové predpisy, a ak áno, potom z akého dôvodu, odkedy a v akom rozsahu. Od vyriešenia uvedenej otázky následne závisí aj riešenie otázky, či vo veci konal vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy.
  2. Ďalej je pre konajúci súd nepochybné, ţe bol riadne zistený skutkový stav, ktorý nie je predmetom sporu medzi účastníkmi. Zásadným právnym problémom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či tovar, ktorý bol v dotknutých zdaňovacích obdobiach dopravený z Ukrajiny do verejného colného skladu na území Slovenskej republiky slovenským daňovým subjektom (konkrétne išlo o oceľové zvitky valcované za tepla) a tento tovar bol uskladnený do verejného colného skladu ţalobcu v reţime colného uskladňovania, či bol predmetom dovozu v zmysle príslušných právnych ustanovení. Nakoľko táto právna otázka bola dôsledne analyzovaná Súdnym dvorom v bodoch 42 aţ 48 odôvodnení jeho rozsudku C-165/2011, Najvyšší súd odkazuje na toto odôvodnenie dostupné na hore uvedenej internetovej stránke (viď bod č. 30).
  3. Na základe uvedených záverov Najvyšší súd vyslovuje súladne so Súdnym dvorom názor, ţe keďţe predmetný tovar v čase sporného predaja sa postupne nachádzal v reţimoch colného uskladňovania v členskom štáte, potom do reţime aktívneho zošľachťovacieho styku v podmienečnom systéme a napokon sa navrátil do reţimu colného uskladňovania v tom istom členskom štáte, nemôţe platiť domnienka, ţe došlo k jeho dovozu v zmysle článku 2 bodu 2 Šiestej smernice (obdobne § 12 zák. č. 222/2004 Z. z.).
  4. Ďalším právnym problémom v prejednávanej veci bolo posúdenie, či predaj uvedeného tovar za opísaných podmienok predstavuje dodanie tovaru za protihodnotu v rámci územia štátu (tzn. Slovenskej republiky) zdaniteľnou osobou v zmysle príslušných právnych predpisov. Opätovne Najvyšší súd odkazuje (viď bod č. 30) na analýzu vykonanú Súdnym dvorom v bodoch 50 aţ 67 odôvodnení cit. rozsudku sp. zn. C-165/
  5. hore uvedenej internetovej stránke.
  6. V uvedenej analýze sa Súdnym dvorom stotoţnil s názorom generálneho advokáta (body 29 a 30 návrhov generálneho advokáta P. M. z 22.5.2012), ţe čl. 16 ods. 1 Šiestej 14 1Sžf/1/2010 smernice jednoznačne potvrdzuje výklad,

ktorého dodanie tovaru nachádzajúceho sa v reţime s podmienečným oslobodením od cla za protihodnotu zdaniteľnou osobou v colnom sklade nachádzajúcom sa na území členského štátu v zásade podlieha reţimu dane z pridanej hodnoty na základe čl. 2 bodu 1 uvedenej smernice. Preto následne Súdny dvor konštatoval, ţe sporný predaj podlieha reţimu dane z pridanej hodnoty so záverom vysloveným uţ v bode

  2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe výzvy Najvyššieho súdu (viď bod č. 31) zaslalo informáciu, ţe Slovenská republika moţnosť oslobodiť predaj od dane na základe článku 16 ods. 1 Šiestej smernice nevyuţila.
  3. Potom je Najvyšší súd nútený opätovne potvrdiť uţ skôr vyslovený záver (pôv. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţf/91/2008 z 20.10.2009) formulovaný pre slovenské právne podmienky tak, ţe ţalovaný správne

§ 2ods.

1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v hore platnom znení zaťaţil ţalobcu daňovou povinnosťou pri jeho predaji tovaru tuzemskej osobe, hoci tento predaj sa uskutočnil v priestoroch colného skladu, a argumentáciu (v konečnom dôsledku podporovanú aj krajským súdom) o nutnosti pouţiť na predmetný prípad ust. § 2 ods. l písm. d/, § 12, § 18, § 21 ods. 3 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. logicky odmietol, lebo, ako ţalovaný správne argumentoval, v danom prípade (predaj tovaru) uţ o dovoz z pohľadu daňových predpisov u ţalobcu nešlo.

§ 12zák.

č. 222/2004 Z. z. dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 18ods.

2 zák. č. 222/2004 Z. z. platí, že ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskych spoločenstiev postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

§ 21ods.

1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. pri dovoze tovaru vzniká daňová povinnosť prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. 15 1Sžf/1/2010

  1. Na základe uvedených právnych záverov Najvyšší súd nemohol súhlasiť s právnym výkladom § 2 a násl. zák. č. 222/2004 Z. z., ktorý v napadnutom rozsudku k základnej právnej otázka aplikovateľnosti daňového práva prezentoval krajský súd, a argumenty odvolávajúceho sa ţalovaného uznal za správne. Pre danú situáciu je pritom irelevantné, či sa nový vlastník tovaru v budúcnosti rozhodne pre vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky alebo pre jeho zotrvanie na tomto území.
  2. Následne sa Najvyšší súd musel zaoberať aj inými námietkami ţalobcu tak, ako proti ich dôvodnosti brojil ţalovaný. Pri ďalšej námietke ţalobcu týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti správcu dane krajský súd s poukazom na svoju myšlienku o neoddelení colného a daňového konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy vyslovil, ţe v tomto prípade štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je príslušný colný orgán. Najvyšší súd si túto argumentáciu vzhľadom na hore uvedené nemôţe osvojiť, lebo colné orgány nie sú oprávnené konať vo veci vzniku daňovej povinnosti pri nakladaní s tovarom (vo forme predaja) na území Slovenskej republiky. naopak uvedené orgány boli výnimočne v zmysle odkazu na poznámku 1b) pod čiarou oprávnené najmä konať vo veciach spotrebných daní, tzn.

zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov či zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

§ 1apísm.

b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov na účely tohto zákona sa rozumie správcom dane 1. daňový úrad a obec, 2. colný úrad

osobitného zákona.

§ 1zákona č.

150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly tento zákon upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť daňových orgánov [tzn. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady] vo veciach a) daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút

osobitných predpisov, b) poplatkov

osobitných predpisov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, c) správy súdnych poplatkov súvisiacej s ich evidovaním a vysporiadaním

osobitného predpisu, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, 16 1Sžf/1/2010 d) štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier

osobitného predpisu.

  1. K záverečnej námietke ţalobcu vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých rozhodnutí v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie je potrebné uviesť, ţe krajský súd pri jej vyhodnotení vychádzal z predpokladu o zaviazaní ţalobcu ako daňovníka novým výrokom na splnenie obsahovo totoţnej povinnosti ešte raz.
  2. Takisto, ako Najvyšší súd uţ raz uviedol v zrušenom rozsudku, je pravdou, ţe prvostupňový daňový orgán platobné podmienky formuloval v jednom zo svojich rozhodnutí napríklad slovami (č.l. 20): „Rozdiel dane je splatný v zmysle § 30 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vedený v Š. P., číslo účtu: X., KS: X., VS: DIČ.“ Takisto ţalovaný v odvolacom konaní pri rovnakom rozhodnutí sformuloval platobnú povinnosť smerom k ţalobcovi (č.l. 159), a to nasledujúcim spojením : „Rozdiel dane v sume 23.832.072,-Sk je daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vedený v Š. P., číslo účtu: X., konštantný symbol: X. variabilný symbol: DIČ“.
  3. Pri porovnaní obidvoch, hore uvedených textov výrokov o platobných podmienkach, musí kaţdý porovnávateľ dôjsť k záverom, ţe svojim obsahom ide o rovnaké texty (v sume, lehote, č. účtu, konštantnom a variabilnom symbolu) s odlišnosťou v začatí plynutia lehoty na zaplatenie (viď formulácia „odo dňa nadobudnutia právoplatnosti“ a formulácia „odo dňa doručenia tohto rozhodnutia“). Uvedené formulácie nie je moţné vyhodnotiť v tom duchu, ţe povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel na dani uvedená v rozhodnutiach ţalovaného, je v týchto prípadoch uloţená duplicitne, ako krajský súd zaujal stanovisko, nakoľko

§ 48ods.

5 v spoj. s § 30 ods. 2 písm. d/ zák. č. 511/1992 Zb. výroková časť rozhodnutia správcu dane obsahuje tieţ lehotu peňaţného plnenia, sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená (tzn. platobné podmienky), ktoré v prospech daňového subjektu upresňujú lehotu peňaţného plnenia v závislosti od prebiehajúceho daňového konania. 17 1Sžf/1/2010

  1. S prihliadnutím na to, ţe odvolacie daňové konanie tvorí neoddeliteľnú časť daňového konania s moţnosťou odvolacieho orgánu výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane s určením primeranej lehoty (§ 1a písm. d/ v spoj. s § 48 ods. 2 veta posledná zák. č. 511/1992 Zb. – zásada jednoty daňového konania), je potom pre posudzovanie postupu odvolacieho orgánu celkom irelevantné, pokiaľ ţalovaný, ako odvolací daňový orgán, okrem rozhodovaní o napadnutom výroku prvostupňového rozhodnutia v časti uloţenie daňovej povinnosti aj spresní výrok v časti vymedzenia platobných podmienok, pričom takéto spresnenie nie je vzhľadom na zásadu jednotu daňového konania na ujmu vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového správcu dane najmä z pohľadu jej moţnej duplicity.
  2. Preto, ak ţalovaný poukazoval na to, ţe nemohlo dôjsť k duplicite vo výrokovej časti týkajúcej sa spresnenia platobných podmienok, potom uvedenú argumentáciu ţalovaného Najvyšší súd vyhodnotil, ţe je v súlade s daňovými predpismi. V.
  3. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia, úniovú judikatúru, právne závery ako aj s prihliadnutím a vyhodnotením relevantných námietok účastníkov, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
  4. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol po vykonanom pojednávaní, lebo takýmto postupom bol naplnený verejný záujem na prejednanie veci po tom, čo Súdny dvor rozsudkom odpovedal na poloţené prejudiciálne otázky. Účastníkom takto bola daná moţnosť sa k záverom Súdneho dvora vyjadriť.
  5. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo. 18 1Sžf/1/2010 P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 11. decembra 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.