Najvyšší súd 10Sžr/127/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobkyne: M. H., bytom W., zastúpenej JUDr. A. B., advokátom so sídlom B., proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad v Bratislave, so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19.4.2010, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 208/2010-19 zo dňa 7. júna 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 208/2010-19 zo dňa 7. júna 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 462,95 € na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19.4.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19.1.2010 č. 2720/2004, zn. 0265/10/1163/09/MPO 2 10Sžr/127/2011 o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm.
- d)zákona o správnom konaní vo veci uplatnenia práva na vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona Národnej rady SR č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa si dňa 9.8.2004 uplatnila nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. Vzhľadom na neúplnosť podania vyzval Obvodný pozemkový úrad v Bratislave listom zo dňa 1.8.2005 ţalobkyňu, aby v lehote do 14.12.2005 odstránila nedostatky svojho podania a aby doloţila nasledovné doklady: úradne preloţený doklad o vlastníctve z maďarského jazyka – pozemnokniţná vloţka č. X. k. ú. R., doklady preukazujúce, ţe nehnuteľnosti, ktoré uviedla vo svojej ţiadosti, v dobe od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a čestné prehlásenie, ţe na predmetné pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podaním zo dňa 1.8.2005 správny orgán prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov prerušil správne konanie. Tri týţdne pred skončením lehoty dňa 23.11.2005 ţalobkyňa poţiadala správny orgán o predĺţenie lehoty. Ţalobkyňa poţadované doklady nepredloţila ani do rozhodnutia o zastavení konania, a to do 19.1.2010. Je pravdou, ţe správny orgán prvého stupňa bol vo veci nečinný štyri roky, ale tento čas mohla ţalobkyňa vyuţiť, aby predmetné doklady doloţila. Nedoloţila ich ani v odvolacom konaní. V ţalobe ţalobkyňa uviedla, ţe podľa § 32 správneho poriadku správny orgán mal presne a úplne zistiť skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať príslušné doklady. Správny orgán si ich chcel zabezpečiť prostredníctvom ţalobkyne, vyzval ju na ich doloţenie, avšak ţalobkyňa doklady nedoloţila. S poukazom na § 30 ods. 1 písm.
- d)správneho poriadku, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určitej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený, správny orgán nemá inú moţnosť, ako konanie zastaviť. Preto rozhodnutia správnych orgánov Krajský súd v Bratislave posúdil ako správne po právnej aj vecnej stránke. Voči rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolala ţalobkyňa podaním zo dňa 25.7.2011. Namietala, ţe súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Súd uviedol, ţe dôvodom zastavenia konania správnym orgánom bolo nepredloţenie úradne preloţeného dokladu o vlastníctve z maďarského jazyka a doklady, ţe nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu. Tieto skutočnosti sa však nezakladajú na pravde, pretoţe ţalobkyňa v stanovenej lehote zaloţila do spisu úradne preloţený preklad územnokniţnej vloţky č. X. pre k. ú. R., ako aj čestné prehlásenie. Problém bol so zabezpečením konfiškačnej listiny označenej vo vloţke pod B 25, pretoţe v archíve sa ju nepodarilo nájsť. Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe poţiadala o predĺţenie lehoty na predloţenie dokladov podaním zo dňa 23.11.2005. Napriek tomu súd rozhodnutím zmenil skutkový stav a uviedol, ţe ţiadateľka nepoţiadala 3 10Sžr/127/2011 tunajší úrad o predĺţenie lehoty určenej na doloţenie chýbajúcich dokladov. Namietala tieţ, ţe rozhodnutia pozemkového úradu aj ţalovaného sú nepreskúmateľné, pretoţe z nich nie je zrejmé, predloţenie ktorých dokladov bolo dôvodom pre zastavenie konania. Ţalovaný poţadoval predloţenie listiny preukazujúcej prechod nehnuteľnosti na štát. Ţalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, ţe si reštitučným návrhom uplatnila reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm.
- o)zákona, t.j. prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Tento sám o sebe obnáša, ţe nebude existovať listina, v ktorej bude právny titul prechodu vlastníctva. Bude potrebné preukazovať iba samotný prechod vlastníctva, a ten v tomto prípade vyplýva z dokladov z pozemkovej knihy. Namietala tieţ, ţe súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 30 ods. 1 písm.
- d)správneho poriadku. Ţalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19.4.2010 odvolací súd zruší a vec mu vráti na nové konanie. K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa 18.8.2011 tak, ţe navrhol odvolanie ţalobkyne zamietnuť. Ako dôvod uviedol, ţe účastníčka aţ do vydania rozhodnutia nedoloţila doklady preukazujúce, ţe nehnuteľnosť v čase od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Bratislave, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm.
- d)zákona o správnom konaní vo veci uplatnenia práva na vrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. v platnom znení. Zákon č. 503/2003 Z. z. v platnom znení je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne stanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Najvyšší súd k interpretácii zákona č. 503/2003 Z. z. uvádza, ţe aj v tomto prípade ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských slobôd a práv zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad 4 10Sžr/127/2011 vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých reštitučných zákonov je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie je reálne a ţe sa v niektorých prípadoch musí uspokojiť s čiastočnou náhradou. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť podania opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Je potrebné konštatovať, ţe v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnili účastníci konania. Takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa § 3 ods. 1 písm.
- o)zákona č. 503/2003 Z. z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je potrebné sa stotoţniť s odvolacím dôvodom ţalobkyne, ktorá namietala, ţe podľa tohto reštitučného dôvodu nie je logické vyţadovať od reštituenta doklady preukazujúce, ţe nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia príp. kúpnej zmluvy alebo konfiškačného rozhodnutia. Vyššie uvedený reštitučný dôvod v sebe logicky obsahuje skutočnosť, ţe nebude existovať listina, predstavujúca právny titul prechodu vlastníctva, pretoţe vlastníctvo prešlo bez právneho dôvodu. V takom prípade moţno preukázať iba tzv. faktický prechod na štát, čo je evidentné z predloţených dokladov z pozemkovej knihy a katastra nehnuteľností. Z tohto pohľadu je potrebné konštatovať aj skutočnosť, ţe správny orgán v napadnutom rozhodnutí v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. V rozhodnutí neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie v súvislosti s tým, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov správny orgán a ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. A napokon ani neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Z tohto pohľadu je rozhodnutie správneho orgánu absolútne nepreskúmateľné. Podľa názoru najvyššieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa, ale aj povinnosťou konajúcich správnych orgánov bolo dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia aplikovaných zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči ţalobkyni, ktorej základné práva boli porušené bez akéhokoľvek jej zavinenia. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, ţe aplikácia § 30 ods. 1 písm.
- d)správneho poriadku sa v prejednávanej 5 10Sžr/127/2011 veci javí ako formalistická a neprípustná, pretoţe opomína samotný účel zákona č. 503/2003 Z. z. v platnom znení. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ţe správne orgány, ale ani súd prvého stupňa, sa nevyporiadali so skutočnosťou, ţe ţalobkyňa dňa 23.11.2005 poţiadala o predĺţenie lehoty na doloţenie dokladov a o ktorej ţiadosti pozemkový úrad dodnes nerozhodol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, ţe procesne úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu, a to z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 462,95 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej sluţby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ţaloby a podanie odvolania) 2x 120,23 €, 1x 123,50 € vrátane reţijného paušálu 2x 7,21 € a 1x 7,41€, všetko zvýšené o 20% DPH. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, 4. júla 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth