← Slovensko

sťažnosť

Najvyšší súd 2 Tost 19/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému JUDr. I. Z. pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí
  2. júla 2013 v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a členov senátu JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika o sťaţnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
  3. mája 2013, sp. zn. 1 T 46/2001, takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje a Krajskému súdu v Bratislave sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave citovaným uznesením rozhodol tak, ţe vyslovil podľa § 474 Tr. por., ţe odsúdený JUDr. I. Z., nar. X. v B., trvalé bytom M., N., ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. lT/46/2001, zo dňa 07.09.2012, právoplatne dňom 21.11.2012 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov, Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom svojho obhajcu sťaţnosť odsúdený JUDr. I. Z.. V písomných dôvodoch svojej sťaţnosti poukázal na to, ţe v predmetnej veci sa na neho vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky z
  4. januára 2013, konkrétne čl. I. a nie je z nej vylúčený ani znením čl. V ods. a/, ako argumentuje krajský súd. V dôsledku jeho konania totiţ nenastal následok, ktorý predpokladá citovaný článok amnestie prezidenta, t. j. v tomto prípade škoda veľkého rozsahu. Ţiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a prikázal mu vo veci znovu konať a rozhodnúť tak, ţe JUDr. I. Z. je účastný amnestie. 2 2 Tost 19/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na podklade takto uvedenej sťaţnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu procesného spisu zistil, ţe JUDr. I. Z. bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
  5. septembra 2012, sp. zn. 1 T 46/2001, uznaný vinným z pokusu trestného činu podvodu formou pokusu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného do
  6. januára 2006 na tom skutkovom základe, ţe obţalovaný JUDr. I. Z., ako majiteľ firmy S. spol. s r.o. v M., N. v rozpore s uzatvorenou zmluvou 2003/94-25 s firmou K.K., B. zo dňa 02.05.1994, prevzal na základe protokolu uzatvoreného dňa 03.05.1994 s neexistujúcou firmou I.. s.r.o. P., Š. záväzok, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi firmou K.K., B. a A., a.s. M., B., filiálka K. nad V. na sumu 88 000 000,-Kčs potom, čo doposiaľ neznáma osoba zamenila dňa
  7. 05.1994 v zmenárni Slovenskej sporiteľne na Š. ulici v B. sumu 16 200 000 Kč na sumu 18 306 000,- Sk, v rovnaký deň vloţil sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 €), na účet svojej firmy č. X./X. zaloţený vo V. pobočka centrum, s príkazom na úhradu do Českej republiky firme I.P. formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ a k uvedenej finančnej transakcii predloţil úverovú zmluvu č. 46/0/92 medzi A. a.s. M., filiálka K. nad V., Š. a K. spol. s r.o. B., B. zo dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č. 2003/94-25 a protokol o splátkach záväzku na úhradu do 20.05.1994 sumu 20000000,- Sk (663878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663878,38 €), do 15.06.1994 sumu 35000000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663878,38 €), čím by v prípade zrealizovania týchto úhrad vznikla Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škoda 17 272 747,13 Sk (573 350,17€). Keďţe dňa 19.05.1994 sa informoval v banke o stave platby a po zistení, ţe platba bola zaslaná na posúdenie Národnej banke Slovenska, dňa 20.5.1994 vypísal pre M. T. šek na výber sumy 18 599 000,- Sk (617373,70 €) a k uvedeným transakciám nedošlo. Za to bol JUDr. I. Z. odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. 3 2 Tost 19/2013 Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku bol mu výkon uloţeného trestu odňatia slobody podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) rokov. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, ţe na odsúdeného JUDr. I. Z. sa vzťahuje čl. I. amnestiálneho rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, pretoţe mu bol právoplatne uloţený podmienečný trest odňatia slobody pred dňom rozhodnutia prezidenta o amnestii. V predmetnej veci teda ide o posúdenie, či aplikáciu amnestie nevylučuje čl. V písm. a/ rozhodnutia prezidenta, t. j. či trest odsúdenému bol uloţený za trestný čin s následkom /v tomto prípade/ škody veľkého rozsahu. Skutková podstata trestného činu obsahuje objekt a následok, ktorý útokom páchateľa na chránený spoločenský vzťah vznikne. Z tohto hľadiska sa v teórii trestného práva delia skutkové podstaty trestných činov na poruchové delikty /na chránenom objekte bola spôsobená porucha/ a delikty, ktorými takáto porucha na chránenom objekte len hrozí. Trestný čin podvodu, ktorého sa odsúdený dopustil patrí bez akýchkoľvek pochybností medzi poruchové delikty. V tomto prípade potom následok tohto trestného činu obecne by znamenal poškodenie objektu trestného činu, konkrétne spôsobenie škody na majetku. Tým by zároveň tento trestný čin bol aj dokonaný, totiţ obohatením sa odsúdeného /alebo niekoho iného/ na úkor iného. Pokus trestného činu, na rozdiel od dokonaného trestného činu, je charakterizovaný predovšetkým nedostatkom následku, ktorý je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokus vyvoláva len nebezpečie rôznej intenzity, ţe následok môţe byť spôsobený. Z uvedeného teda plynie, ţe u pokusu trestného činu /§ 8 ods. Tr. zák./ sa nikdy nerozvinula príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom jeho konania - ako aj v tomto prípade. Amnestiálne rozhodnutie prezidenta republiky v čl. V písm. a/ vylučuje z amnestie len tie trestné činy, ktorých následkom, bola smrť, ťaţká ujma na zdraví, alebo škoda veľkého rozsahu. Odsúdený JUDr. I. Z. ţiadny takýto následok evidentne nespôsobil. Je samozrejme, ţe potom nemohol spôsobiť ani ţiadny účinok tohto trestného činu, ako sa snaţí argumentovať vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd. Účinkom sa totiţ rozumie zmena na predmete útoku a k následku má preto vzťah ako obecné ku konkrétnemu /hmotnému/. 4 2 Tost 19/2013 Z uvedeného preto vyplýva, ţe čl. V písm. a/ rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky nie je prekáţkou pre účasť odsúdeného na amnestii, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o jeho sťaţnosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  8. júla 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.