o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/34/2012 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Wetron Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, zastúpený JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z

1. marca 2011, číslo AA/2011/12843/6479/OPČ-SSZ, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
2. apríla 2012, č. k. 6S/45/2011-131, v časti týkajúcej sa trov konania, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
3. apríla 2012, č. k. 6S/45/2011-131, v časti týkajúcej sa trov konania, p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
4. apríla 2012, č. k. 6S/45/2011-131, zrušil rozhodnutie ţalovaného z
5. marca 2011, číslo AA/2011/12843/6479/OPČ-SSZ, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z
6. decembra 2010, č.k. KE/2010/19966 podľa § 250j od. 2 písm. c), d) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný bol zaviazaný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 294,60 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právnej zástupkyne JUDr. Klaudie Azariovej. Rozhodnutie o trovách krajský súd odôvodnil tým, ţe celkovú náhradu trov konania 589,23 € krátil na polovicu, t.j. na 294,60 € z dôvodu, ţe ţalobca nenavrhol, ani nepredloţil ţiadne listinné dôkazy na svoje tvrdenie, podľa ktorého všetci jeho zamestnanci, ktorých zamestnával v roku 2009 vykonávali prácu a plnili jeho úlohy v zahraničí a nikdy nie na 2 7Sţso/34/2012 území Slovenskej republiky, hoci nimi môţe disponovať len on a aj jeho vinou nebol v danej veci presne a úplne zistený skutočný stav veci. Proti rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal ţalobca včas odvolanie. Ţiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobcovi priznať právo na náhradu trov konania v sume 589,23 €. Uviedol, ţe v súdnom konaní sa nedopustil takého konania, ktoré moţno charakterizovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie plnej náhrady trov konania. Súdom uvádzané skutočnosti sa nevzťahujú na súdne konanie, ale na konanie správne. Aj napriek skutočnosti, ţe povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci vyplýva z ustanovení správneho poriadku pre správny orgán, ţalobca navrhol v priebehu správneho konania niekoľko dôkazov (doţiadanie sociálnej poisťovne, dodatky k pracovným zmluvám) na podporu svojho stanoviska. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania. Uviedol, ţe ţalobca nepredloţil v správnom konaní listinné dôkazy, čím zabránil účelu riadneho a presného zistenia skutkového stavu veci. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci bolo spôsobené aj zavinením ţalobcu, preto súd správne a opodstatnene krátil náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vec preskúmal v rozsahu odvolania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd ţalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa povaţoval krajský súd skutočnosť, ţe ţalobca v správnom konaní nenavrhol, ani nepredloţil ţiadne listinné dôkazy k tvrdeniu, ţe jeho zamestnanci v roku 2009 vykonávali prácu a plnili jeho úlohy v zahraničí, hoci týmito 3 7Sţso/34/2012 dôkazmi môţe disponovať len ţalobca a aj jeho vinou nebol v danej veci presne a úplne zistený skutočný stav veci. Aj odvolací súd povaţuje uvedenú skutočnosť za dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, lebo súd si musí pri tomto rozhodovaní všímať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda aj tie, ktoré predchádzali súdnemu konaniu a ktoré následne viedli aj k podaniu návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na súd. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe so správnym orgánom spolupracoval a poukazoval na doţiadanie sociálnej poisťovne a dodatky k pracovným zmluvám, tak uvedené skutočnosti ani krajský súd, ani odvolací nepovaţuje za dostatočné. Ako vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného, dokazovanie bolo v tomto smere vykonané písomným doţiadaním na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne ohľadom formulára E101 (na ktorý ţalobca poukazoval) napriek tomu, ţe toto nemalo vplyv na posudzovanie pri rozhodovaní vo veci samej a taktieţ sa ţalovaný v odôvodnení vysporiadal aj s dodatkami k pracovným zmluvám. Iné dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého jeho zamestnanci v roku 2009 vykonávali prácu a plnili jeho úlohy v zahraničí, však ţalobca neuviedol, ani nepredloţil. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z
7. apríla 2012 (č.l. 121), aţ na pojednávaní sa ţalovaný dozvedel od ţalobcu, ţe všetci zamestnanci vycestovali do Holandska, kde boli zaparkované ťahače, ktorými potom vykonávali medzinárodnú prepravu. Ţalobca teda nevyvinul v dostatočnom rozsahu súčinnosť so správnym orgánom napriek tomu, ţe v oznámení o začatí správneho konania z
8. júna 2010 v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku na moţnosť vyjadrenia sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj k moţnosti navrhnúť ich doplnenie, bol vyzvaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné povaţovať rozhodnutie krajského súdu v časti o trovách konania za nesprávne. Aj odvolací súd dospel k záveru, ţe nedostatočné zistenie skutkového stavu veci uţ v správnom konaní, ktoré malo za následok zrušenie rozhodnutia ţalovaného, bolo spôsobené aj zavinením ţalobcu, čo je dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie len časti trov úspešnému ţalobcovi. Uvedené krátenie náhrady trov bolo primerané okolnostiam prípadu, ako aj okolnostiam na strane účastníkov konania. 4 7Sţso/34/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v časti o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave
9. júla 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová