← Slovensko

o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 99/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: M. a P., bývajúce u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ţilina, deti matky RNDr. M. H., PhD., nar. X., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou so sídlom v Ţiline, Alexandra Rudnaya 23, a otca Ing. P. H., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom v Ţiline, M. R. Štefánika 5, o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 13 P 62/2009, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. apríla 2012, sp.zn. 10 CoP 79/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie matky o d m i e t a. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina ako súd prvého stupňa rozsudkom zo
  2. septembra 2011 č.k. 13P/62/2009-672 zveril maloleté deti H.: M. a P., do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uloţil povinnosť prispievať na výţivu oboch maloletých detí po 145 Eur mesačne od
  3. novembra 2009 do
  4. decembra 2010 a od
  5. januára 2011 sumou po 100 Eur mesačne, do
  6. dňa mesiaca, na ktorý sa výţivné poskytuje, k rukám matky. Ďalej ho zaviazal uhradiť nedoplatok na zročnom výţivnom za obdobie od
  7. novembra 2009 do
  8. augusta 2011 na obe maloleté deti v sume po 1 016 Eur, ktorý mu umoţnil splácať v mesačných splátkach po 30 Eur na kaţdé dieťa spolu s beţným výţivným tak, ţe omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Ďalším výrokom upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ţe otec je oprávnený stretávať sa s deťmi bez prítomnosti matky v nepárnom týţdni v pondelok, stredu, piatok, sobotu a nedeľu a v párnom týţdni v utorok, stredu a štvrtok, a to počas pracovných dní vţdy 6 Cdo 99/2013 2 od 16.00 hod. do 18.00 hod., a cez dni pracovného voľna alebo pracovného pokoja v období od vyhlásenia rozsudku do
  9. septembra 2011 v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., od
  10. októbra 2011 do
  11. októbra 2011 v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. a od
  12. novembra 2011 v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, ţe otec maloleté deti prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá do starostlivosti matky v mieste bydliska matky. Matke uloţil povinnosť maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich do starostlivosti v mieste svojho bydliska v stanovený čas. Zároveň okresný súd vyslovil predbeţnú vykonateľnosť napadnutého rozsudku a v celom rozsahu zrušil predbeţné opatrenie nariadené uznesením tohto súdu z
  13. decembra
  14. Rozhodovanie o trovách konania štátu ponechal na osobitné rozhodnutie. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie oboch rodičov maloletých detí rozsudkom z
  15. apríla 2012, sp.zn. 10 CoP 79/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti otca platiť výţivné na maloleté deti vrátane výroku o určení nedoplatku na výţivnom za obdobie od
  16. novembra 2009 do
  17. augusta 2011 potvrdil. V časti splácania nedoplatku na výţivnom zmenil výrok prvostupňového rozsudku tak, ţe povolil otcovi ho splácať po 10 Eur mesačne na kaţdé dieťa spolu s beţným výţivným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky. Ďalej zmenil výrok prvostupňového rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, ţe otec má právo stretávať sa s nimi bez prítomnosti matky trikrát v beţnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických sluţieb Ţilina v období prvých troch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku. Kolíznemu opatrovníkovi uloţil povinnosť oznámiť rodičom termín stretnutia tri dni vopred. Matke uloţil povinnosť zabezpečiť účasť maloletých detí na jednotlivých stretnutiach. Počnúc
  18. mesiacom od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu má otec právo stretávať sa s maloletými deťmi bez prítomnosti matky kaţdý párny týţdeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a kaţdý nepárny týţdeň v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, ţe otec maloleté deti prevezme a po ukončení stretnutia ich odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté deti na tento styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ich. Výroky prvostupňového rozsudku o predbeţnej vykonateľnosti, o zrušení predbeţného opatrenia a o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke ostali nedotknuté. Výrok prvostupňového rozsudku o trovách konania štátu potvrdil a zároveň vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zmenu výroku v časti zníţenia splátok nedoplatku na výţivnom na 10 Eur na kaţdé dieťa 6 Cdo 99/2013 3 zdôvodnil aktuálnym mesačným príjmom otca vo výške cca 964 Eur, z ktorej sumy platí beţné výţivné na obe deti, manţelské výţivné určené súdom vrátane jeho nedoplatku, a tieţ výdavky na úhradu svojich potrieb. Povaţoval preto zmenenú sumu splácania nedoplatku za primeranú. V časti úpravy styku otca s maloletými deťmi prihliadol na vzájomný nepriateľský vzťah medzi rodičmi, ktorý by viedol k vytváraniu stresových situácii v rámci realizácie styku otca s maloletými deťmi. Spočiatku za vhodnú povaţoval preto asistenciu kolízneho opatrovníka pri jeho uskutočňovaní, spolupracujúc s príslušným psychológom. Pri určení jeho rozsahu vzal na zreteľ aktuálny vzťah maloletých detí k otcovi, ich denný reţim a voľno časové aktivity. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka, čo do zmeňujúcich výrokov o nedoplatku na výţivnom a úprave styku otca s maloletými deťmi. Dovolanie odôvodnila podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. existenciou inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci. Vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu jednoznačne sleduje vôľu a záujem otca, ale nerešpektuje vôľu samotných detí, keďţe tieto chcú tráviť čas s otcom iba v prítomnosti matky. Sú na ňu veľmi citovo naviazané, lebo im dáva pocit istoty a bezpečia, ktorý je pre ich zdravý psychický vývoj dôleţitý. Podľa názoru matky má otec dostatok finančných prostriedkov na splácanie nedoplatku na výţivnom v sume po 50 Eur mesačne na kaţdé z detí. Ţiadala preto, aby dovolací súd v tejto časti zmenil rozsudok odvolacieho súdu. Rovnako ţiadala zmeniť rozsudok odvolacieho súdu v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi výlučne za prítomnosti matky. Alternatívne navrhla rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spolu s rozsudkom prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Otec ţiadal mimoriadny opravný prostriedok matky ako neprípustný odmietnuť. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu povaţoval za zákonný a presvedčivo odôvodnený, umoţňujúci otcovi i maloletým deťom napĺňať ich vzájomné práva rodiča a dieťaťa. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k dovolaniu matky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 6 Cdo 99/2013 4 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Podľa štvrtého odseku § 238 O.s.p. však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (výţivné a úprava styku), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, pri ktorom je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238 ods. 4 O.s.p.). Dovolací súd preskúmal z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.) prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Matka vo svojom dovolaní vadu takejto povahy ani nenamietala. Dovolateľka v dovolaní tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie 6 Cdo 99/2013 5 vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia matky o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde. Napokon dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia matky o existencii tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Keďţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. a dovolací súd nezistil ţiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia § 237 O.s.p., dovolanie matky v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd vzhľadom na jeho neprípustnosť neskúmal. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  19. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 Cdo 99/2013 6 V Bratislave
  20. júna 2013 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.