2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2011, sp. zn. 6To 65/2011, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. D. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Obvinený M. D. bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17. júna 2011, sp. zn. 6T 57/2011, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeţe vo forme spolupáchateľstva
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe v dobe od 16.00 hod. dňa
3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráţenia. Zároveň mu bola
1 Tr. por. uloţená aj povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti U., K. so sídlom v K. na ul. B. č. X., škodu vo výške 6 364,80 eur. O odvolaní obvineného M. D. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z 26. októbra 2011, sp. zn. 6To 65/2011, takým spôsobom, ţe toto
por. zamietol. Dňa 20. februára 2012 podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne na súde prvého stupňa dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ Tr. por. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., tak v tomto smere upozornil obvinený na to, ţe verejné zasadnutie konané dňa
jeho názoru zároveň odôvodňujú i dôleţitosť dôvodov na prikázanie veci inému súdu v zmysle § 388 ods. 2 Tr. por. A napokon v súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. g/ Tr. por. namietal obvinený v prvom rade nezákonnosť zisťovania výšky škody, kedy sa orgány činné v trestnom konaní mali uspokojiť len s vyjadrením poškodeného (ktoré je navyše v rozpore s určením škodovej komisie), bez vyţiadania si akýchkoľvek listinných dôkazov. Správne určenie skutočne spôsobenej škody je pritom rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o trestný čin ako i základným predpokladom pre správne rozhodnutie o uplatňovanom nároku na náhradu škody. Ďalej poukázal na to, ţe nie je moţné vylúčiť ani tú moţnosť, ţe páchateľom, resp. páchateľmi mohli byť aj iné osoby ako on, nakoľko z obsahu záznamu z kamerového systému boli zachytení dvaja páchatelia, ale vzhľadom na výšku jeho postavy mohlo byť preukázané, ţe on sa vlámania ani zalepenia fotobunky nezúčastnil. Rovnako obvinený upozornil aj na nezákonnosť zistenia biologickej stopy nájdenej na neurčenej časti lepiacej pásky, ktorou mal byť pred vstupom do objektu údajne prelepený snímač pohybu, čo malo predstavovať v podstate jediný dôkaz o jeho vine. Pochybnosti pritom vyvstávajú z toho, na pokyn policajtov, aby nikto neprišiel do kontaktu s miestom činu, nebol ani jeden zo zamestnancov či vedúcich prevádzky predmetného objektu pri zaisťovaní stôp prítomní, pričom ako prvý si takého prelepenia mal všimnúť práve policajt. V tejto súvislosti poukázal zároveň i na vyhotovené fotografie z miesta činu, 4 6 Tdo 22/2012 kde pri fotografovaní stôp je viditeľné, ţe svetlo nad snímačom pohybu svieti, čo
neho svedčí o tom, ţe niekto musel bezprostredne pred rozsvietením svetla s páskou manipulovať, príp. práve nalepiť. Ako ďalšiu pochybnosť uviedol potom obvinený tú skutočnosť, ţe sa predpokladá, ţe biologická stopa bude pri mieste, kde je pretrhnutá páska, kde ju páchateľ odkusoval alebo pouţil na pretrhnutie zuby, čo však ale znalkyňa PhDr. J. Č. nevedela v danom prípade potvrdiť a jednoznačne potvrdila len to, ţe je moţný sekundárny prenos DNA na rozličné predmety. A napokon obvinený zdôraznil v tomto ohľade i to, ţe okrem vzorky zaznamenanej v databáze KEÚ mu bolo odobraté DNA ešte trikrát po tom, bez udania dôvodu a bez zaznamenania. S poukazom na vyššie uvedené preto obvinený M. D. navrhol, aby dovolací súd
1 rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a súčasne aby
2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a
2 Tr. por. vec prikázal inému súdu toho istého druhu a stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dňa
1 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. 5 6 Tdo 22/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. e/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o obvineným uplatnené dovolacie dôvody povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné upozorniť v prvom rade na tú skutočnosť, ţe v zmysle § 371 ods. 4 veta prvá Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. S poukazom na to potom dovolací súd zisťoval, či boli všetky v dovolaní uvádzané skutočnosti zo strany obvineného namietané uţ skôr, pričom dospel k takému záveru, ţe pri jednom z uplatnených dôvodov táto podmienka splnená nebola. Z obsahu predloţeného spisového materiálu je totiţ zrejmé, ţe hoci obvinený vedel, ţe ním zvolený obhajca Mgr. T. M. mu v priebehu odvolacieho konania vypovedal plnú moc a ţe na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2011, na ktorom bolo vynesené napadnuté rozhodnutie bol prítomný „len“ (v tej dobe nemal zvoleného ani ustanoveného ţiadneho nového obhajcu) jemu odvolacím súdom skôr ustanovený náhradný obhajca JUDr. A. T., túto okolnosť aţ do momentu podania dovolania vôbec nenamietal, a z toho 6 6 Tdo 22/2012 dôvodu sa ňou s ohľadom na vyššie citované ustanovenie v danom konaní nebolo potrebné ani zaoberať. Aj napriek uvedenému nedá však dovolaciemu súdu nepoukázať na to, ţe z predloţeného spisu vyplýva, ţe obvinenému bola zo strany náhradného obhajcu poskytnutá kvalifikovaná obhajoba. Čo sa týka pritom ďalšej výhrady obvineného, odôvodňujúcej
jeho názoru naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. e/ Tr. por., tak túto povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako za neopodstatnenú, a to z toho dôvodu, ţe i
jeho názoru nebola námietka zaujatosti smerujúca voči konajúcemu senátu krajského súdu zo strany obvineného vznesená bezodkladne, len čo sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia (§ 31 ods. 4 Tr. por.), a teda nebolo potrebné o nej v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por. konať. A napokon v súvislosti s námietkami uvádzanými zo strany obvineného pod dôvodom dovolania
1 písm. g/ Tr. por. povaţuje dovolací súd za nevyhnutné zdôrazniť v prvom rade tú skutočnosť, ţe všetky tieto predstavovali vlastne ťaţisko obhajoby obvineného v rámci celého konania, a preto sa nimi konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach aj pomerne podrobne zaoberali, pričom pokiaľ ide o tomu zodpovedajúce zdôvodnenie, tak s týmto sa i Najvyšší súd Slovenskej republiky plne stotoţnil. Ţiadne porušenie zákona pri vykonávaní dôkazov, tak ako sa toho domáhal obvinený, teda ani on nezistil. Konkrétne vo vzťahu k určeniu skutočne spôsobenej škody treba pritom ďalej poznamenať tieţ to, ţe je na zváţení súdu prvého, resp. druhého stupňa, koľko a aké dôkazy povaţuje za dostatočné na preukázanie jej výšky. Akýkoľvek prieskum je zo strany dovolacieho súdu uţ v tomto smere vylúčený. Aj napriek tomu moţno ale podotknúť, ţe nie je pravdou, ţe by sa príslušné orgány uspokojili len s vyjadrením poškodeného, pretoţe v tomto smere boli zabezpečené i viaceré listinné dôkazy, medzi nimi i znalecké posudky z príslušných odborov. A na záver predovšetkým pokiaľ ide o výhrady obvineného týkajúce sa hodnotenia zaistenej biologickej stopy na čiernej lepiacej páske, ktorou bol prelepený snímač pohybu, ako aj toho, ţe páchateľom, resp. páchateľmi mohli byť príp. aj iné osoby je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, ţe tak zo znenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ 7 6 Tdo 22/2012 Tr. por., ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné, a ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako preto nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Námietky smerujúce k revízii či náprave skutkových zistení, ako i k inému hodnoteniu vo veci vykonaných dôkazov treba teda s poukazom na vyššie uvedené povaţovať v danom prípade za irelevantné. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. júna 2012 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.