1 veta prvá O. s. p. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. mája 2009 sp. zn. 6 Co 119/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol a navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 223,71 € k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní . V porovnaní so súdom prvého stupňa dospel k inému záveru,
ktorého predmetný byt, do ktorého sa MUDr. V. nasťahoval v roku 1985, má 2Cdo/233/2009 3 charakter sluţobného bytu. Bolo totiţ potrebné aplikovať zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, platný a účinný do 1. 1. 1992 ( zrušený zákonom č. 509/1991 Zb. ).
ods.1 citovaného zákona sluţobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach , pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty uţívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení stráţením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov, alebo sú z iných sluţobných ( pracovných ) dôvodov povinní v nich bývať preto, ţe by inak bola ohrozená prevádzka podniku ( ústavu, zariadenia ) alebo znemoţnený výkon ich zamestnania. To napriek tomu, ţe v čase jeho platnosti a účinnosti MUDr. V. v zdravotnom stredisku v K. S. nepracoval ( nebol povinný v byte bývať z pracovných dôvodov ). Sluţobné byty tento charakter nestrácajú v dôsledku toho, ţe boli pridelené osobe, ktorá nevykonáva činnosť, na ktorú je nájom takéhoto bytu viazaný , resp. ţe takáto osoba v nich býva. MUDr. V. sa ( v roku 1985 ) do bytu nasťahoval na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985, uzavretej s OÚNZ G. , ktorá je neplatným právnym úkonom, lebo na jej uzavretie mu právo nevzniklo ( § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom čase platného ) z dôvodu nepreukázania pridelenia bytu rozhodnutím o pridelení bytu. Keďţe potom k 1. 1. 1992 nemal právo osobného uţívania tohto bytu, nevznikol mu ani nájom k tomuto bytu v zmysle § 871 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a v byte býval bez právneho dôvodu, aţ do 1. 9. 1992 t. j. do uzavretia nájomnej zmluvy s Poliklinikou S. ( po prechode vlastníctva zdravotného strediska odporca s ním uzavrel nájomnú zmluvu z 3. 7. 1995 ). Predmetný byt je sluţobným bytom
2 písm. c/ zákona č. 189/1992 Zb. , lebo je trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v nebytových priestoroch , s ktorými stavebne súvisí ( lekárska ambulancia ) lekársku činnosť. A lekársku činnosť MUDr. V. ( neštátny lekár) moţno podradiť pod pojem iná podnikateľská alebo prevádzková činnosť ( vykonávaná v Zdravotnom stredisku K. S. od roku 1995 doteraz ), na ktorú je nájom sporného bytu viazaný ( § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. ). Preto odporca nemal dôvod mu vypovedať nájom bytu ( § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. v znení platnom do
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) , pretoţe podaný návrh smeroval na zrušenie uznesenia odporcu a nie na určenie platnosti nájomnej zmluvy. Bolo nepodstatné na akom právnom základe MUDr. V. predmetný byt uţíval pred rokom 1995 , kedy uzavrel s odporcom nájomnú zmluvu. Dôleţitou skutočnosťou bolo naopak, či splnil ku dňu 30. 1. 2003 podmienky na prevod bytu do osobného vlastníctva
182/1993 Z. z.. Uviedol, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by predmetný byt ( v jednotlivých zmluvách ) bol označený ako byt sluţobný a je irelevantné, aký charakter mu priznával zákon č. 41/1964 Zb. , pretoţe napadnuté uznesenie odporcu bolo prijaté 30. 1. 2003 ( za účinnosti zákona č. 189/1992 Zb. , nesprávne uvedené č. 182/1992 Zb. – pozn. najvyššieho súdu ) . Nesúhlasil ani s právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorého sporný byt za sluţobný označil v zmysle § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 189/1992 Zb. , v ktorom je podaná len rámcová definícia sluţobného bytu a ods. 2 tohto ustanovenia taxatívne vypočítava prípady, v ktorých má byt charakter sluţobného bytu. Výkon funkcie neštátneho lekára nemoţno podradiť pod ţiadne kritérium uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c/ tohto zákona, ale je potrebné ho vykladať v súvislosti so zákonom č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti , ktorý v danom čase predmetnú problematiku upravoval ( § 2 ods. 1 veta prvá , § 24 ). Preto má predmetný byt charakter obecného bytu a boli splnené všetky zákonné podmienky na jeho prevod do osobného vlastníctva MUDr. J.V.. Odporca navrhol dovolanie ako bezdôvodné zamietnuť. Uviedol, ţe pre určenie, či predmetný byt je alebo nie je bytom sluţobným , je jednoznačne potrebné vychádzať zo všetkých okolností jeho uţívania , vrátane zohľadnenia súvisiacej právnej úpravy ( zákon č. 41/1964 Zb.). Zákon č. 189/1992 Zb. nadobudol účinnosť 25. 3. 1992 a MUDr. V. začal sporný byt uţívať na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej s OÚNZ, nahradenou zmluvou z 25. 11. 1987, preto nemoţno charakter bytu, (ktorý bol pridelený z titulu výkonu jeho funkcie) , hodnotiť
tohto zákona. Skutočnosť, ţe miestom výkonu práce bola obec J. je irelevantná vzhľadom na špecifiká doby, v ktorej bol byt MUDr. V. pridelený ( obe zdravotné strediská – J. i K. S. spadali pod OÚNZ G. ku ktorému bol v zmluvnom vzťahu ).Predmetný byt spĺňa charakter sluţobného bytu tak v zmysle zákona č. 41/1964 Zb., ako aj zákona č. 189/1992 Zb. , pretoţe momentom začatia vykonávania funkcie 2Cdo/233/2009 5 neštátneho lekára ( súvisle pokračoval vo výkone činnosti lekára v zdravotníckych zariadeniach, v ktorých dovtedy pôsobil ) nestratil tento charakter ( stavebne súvisí s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a je trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť – v danej veci činnosť neštátneho lekára ). Nemal preto povinnosť s nájomcom ( MUDr. V.) uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a jeho uznesenie je zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V zmysle § 242 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dôvodmi uplatnenými v dovolaní. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. .
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom , g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe 2Cdo/233/2009 6 namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania , na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. nezistil. Navrhovateľ v dovolaní tvrdil , ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav . Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovateľ ( prokurátor ) sa svojím návrhom domáhal zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva obce K. S. z
ktorého nebolo povinnosťou odporcu vyhovieť ţiadosti MUDr. V. o prevod 2Cdo/233/2009 8 vlastníctva predmetného bytu z dôvodu, ţe ide o sluţobný byt a jeho uznesenie, ktorým ju zamietol , nie je v rozpore so zákonom ( § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ).
3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy , prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.
2 zákona č. 182/1993 Z. z. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie , právnické osoby, ktoré
osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové druţstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáţe alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, garáţe alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca poţiada o prevod vlastníctva bytu, garáţe alebo ateliéru. Nájomca môţe po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uloţil splnenie tejto povinnosti.
3 uvedeného zákona ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na a/ sluţobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky , Ministerstva školstva Slovenskej republiky , Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky , na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov, na byty slúţiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995, b/ štátne podniky , štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, ak nadobudli byty do vlastníctva štátu
1 písm. a/, c/ byty v rodinných domoch.
1 uvedeného zákona obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa , keď nájomca poţiada o prevod vlastníctva bytu
tohto zákona v dome, v ktorom poţiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak 2Cdo/233/2009 9 ide o byt v rodinnom dome alebo ide o byt , na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu
3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec
osobitného predpisu.
1 zákona č. 189/1992 Zb. sluţobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom bytu viazaný.
2 tohto zákona sluţobným bytom je a/ byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného stráţením, údrţbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka moţná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúţiacej vodnému hospodárstvu alebo ţelezničnej doprave , c/ byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť.
1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi ( účinného do
1 O. s. p. zamietol. 2Cdo/233/2009 11 O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti náhrady trov tohto konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 24. mája 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.