o 9 958,18 € s prísl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 126/2010 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K. bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M. Z., advokátom so sídlom v D. S., proti ţalovanej S. L. s.r.o., so sídlom v Z. K., IČO X., zastúpenej JUDr. V. Š. advokátom so sídlom v B., o 9 958,18 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12 C 210/2005, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

1. decembra 2009 sp. zn. 10 Co 160/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania 310,75 € k rukám JUDr. M. Z., advokáta, so sídlom v D. S., , do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z
2. januára 2009 č.k. 12 C 210/2005-219 ţalovanej uloţil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť zaplatiť ţalobcovi 9 958,18 € s 8,92% ročným úrokom z meškania od
3. decembra 2003 do zaplatenia; v zostávajúcej časti (nároku na úroky z omeškania) ţalobu zamietol; o trovách konania uviedol, ţe o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi konania ako podnikateľmi došlo podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka k platnému uzavretiu písomnej dohody o odstupnom s dostatočne určitým predmetom. Odstupné bolo dohodnuté pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam medzi ţalobcom ako predávajúcim a ţalovanou ako kupujúcou. Ţalovaná z dohodnutého odstupného 1 500 000 Sk uhradila ţalobcovi 1 200 000 Sk, preto na jeho zvyšnú nezaplatenú časť 300 000 Sk (9.958,18 €) spolu s 8,92% úrokom z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) súd zaviazal ţalovanú, vo zvyšnej časti úroku z omeškania 5 Cdo 126/2010 2 (16,5% - 8,92%) ţalobu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 151 ods. 3 O.s.p. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z
4. decembra 2009 sp. zn. 10 Co 160/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami i právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v dôvodoch rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ţalobca ako predávajúci uzavrel so ţalovanou ako kupujúcou
5. decembra 2003 kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam bliţšie špecifikovaných v jej predmete za dohodnutú kúpnu cenu 2 500 000 Sk. Dohodou o odstupnom z
6. decembra 2003 k predmetnej kúpnej zmluve sa ţalovaná zaviazala vyplatiť odstupné ţalobcovi 1 500 000 Sk, ţalobca sa uvedenú sumu zaviazal vrátiť ţalovanej do
7. januára 2004, pokiaľ nehnuteľnosti v kúpnej zmluve nebudú prevedené v termíne do
8. januára
9. Vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trnave z
10. októbra 2005 sp. zn. 9Co 94/05, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo
11. januára 2005 č.k. 5C 20/2004- 139, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy; v dôvodoch rozhodnutia sa odvolací súd podrobne vysporiadal s otázkou platnosti kúpnej zmluvy i dohody o odstupnom, na ktoré odvolací súd poukazuje aj v tomto konaní. Rozhodnutie o trovách prvostupňového i odvolacieho konania odôvodnil v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke platnosti dohody o odstupnom, z dôvodu nedostatku dôvodu (kauzality - hospodárskeho dôvodu § 495 Občianskeho zákonníka), pre ktorý treba tento právny úkon povaţovať za simulovaný a neplatný (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka); jeho platnosť uplynula vkladom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti na kupujúcu (ţalovanú). Dohoda o odstupnom zabezpečovala ţalobcovi, ţe ţalovaná neodstúpi od kúpnej zmluvy a zaplatí mu celú kúpnu cenu prevádzaných nehnuteľností. Všetky platby ţalovanej poukázané ţalobcovi z titulu odstupného sú zálohami na dohodnutú kúpnu cenu. Pri výklade dohody o odstupnom (jej právneho dôvodu – kauzality) bolo potrené vychádzať z prejavenej vôle zmluvných strán. V tomto smere dovolateľka vyčítala súdom 5 Cdo 126/2010 3 nevykonanie ňou navrhnutých podstatných dôkazov najmä výsluchom svedka JUDr. M. H. k motívu uzavretia dohody o odstupnom i nevysporiadanie sa s rozpormi vo výpovedi ţalobcu a svedka JUDr. M. H., vypočutého v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 9 Co 94/
12. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, navrhol dovolanie ţalovanej zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania 310,75 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Treba tieţ zdôrazniť, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho 5 Cdo 126/2010 4 názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
13. V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku aj proti uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ 5 Cdo 126/2010 5 g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka súdom niţších stupňov vytýka, ţe nevykonali všetky ňou navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili a zistené rozpory vykonaným dokazovaním neodstránili. Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie však netrpí vadou zmätočnosti v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l O.s.p., § 211 ods. 3 O.s.p.). K uvedenej námietke ţalovanej treba dodať, ţe vadou zmätočnosti (§ 237 O.s.p.) netrpí konanie ani vtedy, ak súd (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, prípadne neodstráni rozpory pri zisťovaní skutkového stavu veci; jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. K námietke dovolateľky, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdom samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania 5 Cdo 126/2010 6 v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (o takýto prípad sa v danej veci nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005, sp. 4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia dovolateľky o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení v otázke neplatnosti dohody o odstupnom boli prípadne aj opodstatnené, dovolateľkou vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné a preto ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej z
14. apríla 2010 (§ 14 ods. l písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny stanovil podľa § 10 ods. l tejto vyhlášky vo výške 253,93 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,21 € a 19% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) 49,61€, predstavuje spolu 310,75 Sk. 5 Cdo 126/2010 7 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
15. februára 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta