Najvyšší súd 1 Nc 22/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov právnej veci navrhovateľov: 1/ MUDr. R. B., nar. X., bytom Č., 2/ Doc. Ing. Š. B., CSc, nar. X., bytom Ţ., 3/ H. C. nar. X., bytom Č., 4/ Mgr. M. B. nar. X., bytom Ţ., 5/ maloletá S. B. nar. X., bytom Ţ., zastúpená zákonným zástupcom - matkou Mgr. M. B., 6/ RNDr. M. Z, nar. X., bytom B., 7 / Mgr. V. R., nar. X., bytom B., 8/ MUDr. P. B., nar. X., bytom B., 9/ J. B. nar. X., bytom Ţ. , 10/ Ing. M. B., nar. X., bytom Ţ., 11/ Ing. J. B., nar. X., bytom Ţ., navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 9/, 10/, 11/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. M. B., advokátkou so sídlom Ţ., proti odporcovi: S., spol. s r.o., so sídlom Ţ., IČO: X., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v Ţ., v konaní o zaplatenie sumy 32.250,08 € s príslušenstvom, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 8 Co 188/2010, takto r o z h o d o l Predsedníčka senátu 8Co Krajského súdu v Ţiline JUDr. T. R., a sudcov tohto senátu JUDr. O. B. a Mgr. M. Š. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn. 8 Co 188/
- O d ô v o d n e n i e V konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 6 C 359/2001 a na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn. 8Co 188/2010, v rámci odvolacieho konania písomným podaním
- mája 2010 (č.l. 758 spisu) vzniesla navrhovateľka 4/ námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Ţiline, z dôvodu, ţe ţalovaný bol právne zastúpený advokátkou JUDr. P., ktorá je manţelkou sudcu Krajského súdu v Ţiline JUDr. P. P. ktoré priateľské vzťahy s ostatnými sudcami Krajského súdu v Ţiline nedávajú záruku objektívneho posúdenia veci, ide 1 Nc 22/2010 2 teda o pomer sudcov k jednému z účastníkov konania, preto je moţné mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Ţalovaný sa k vznesenej námietke nevyjadril. K námietke sa vyjadrili predsedníčka senátu 8Co ( ktorému vec pripadla na rozhodnutie v súlade s rozvrhom práce ) T. R., a členovia senátu JUDr. O. B. a Mgr. M. Š. ktorí zhodne uviedli ţe sa necítia byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci nemajú ţiadny vzťah. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď : 1/ k veci (t. j. o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu ), 3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/). Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne 1 Nc 22/2010 3 spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tieţ sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tieţ schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, ţe niektorého z účastníkov pozná; aj takáto jeho schopnosť je totiţ neoddeliteľnou súčasťou spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát. Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťaţko uplatniteľný vzhľadom na nemoţnosť objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút nezaujatosti preto treba chápať širšie, tieţ v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu však nie je moţné povaţovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. 1 Nc 22/2010 4 Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť zaloţené na skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môţe byť podnetom k takémuto preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z hľadiska objektívneho. To znamená, ţe otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou istotou. Pri jej posudzovaní nie je moţné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam účastníka konania vedú. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhoch oprávnených osôb (§ 15 O.s.p.) zaloţil na vzájomnej korelácii a vyvaţovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, ţe v prípade sudcov senátu 8Co Krajského súdu v Ţiline nemoţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje ţiadny dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať pochybnosti o nezaujatosti senátu 8Co Krajského súdu v Ţiline zloţeného z označených sudcov. V predmetnej veci teda nie je daný dôvod spochybňujúci nezaujatosť senátu Krajského súdu v Ţiline, ktorému vec pripadla na rozhodnutie v zmysle aktuálneho rozvrhu práce. Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe označení sudcovi senátu 8 Co nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta