← Slovensko

dovolanie MS SR

Najvyšší súd 1Tdo 53/2008 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa

  1. júna 2009 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému J. G., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do
  2. januára 2006 o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  3. marca 2008, sp. zn. 8 To 57/2007, rozhodol t a k t o : Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
  4. marca 2008, sp. zn. 8To 57/2007, b o l p o r u š e n ý z á k o n z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v ustanovení § 40 ods. 1/ Tr. por. účinného do
  5. januára 2006 v prospech obvineného J. G. Tento rozsudok s a z r u š u j e. Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 1 Tdo 53/2008 2 O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z
  6. apríla 2007, sp. zn. 1 T 150/05, bol obvinený J. G. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do
  7. januára 2006 na tom skutkovom základe, že dňa
  8. marca 2005 o 02.20 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,60 mg/l (125 ‰) alkoholu v dychu, po štátnej ceste I/50, z M. smerom do S. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 530 D, ev. č..X, pričom v obci Z., na priamom úseku cesty, v dôsledku opilosti a nedovolenej a neprimeranej rýchlosti jazdy najmenej 114,582 km/h vedenie vozidla nezvládol, s týmto na zľadovatenom povrchu vozovky dostal šmyk, zišiel z vozovky po pravej strane na spevnený odbočujúci pruh k zastávke autobusu, kde pravým bokom vozidla narazil do stĺpa telefónneho vedenia upevneného na betónovej pätke, ktorý zlomil, následne narazil do kovovej konštrukcie búdky autobusovej zastávky a do plotu rodinných domov č. 39 A. P. a č. 38 majiteľa P. H., odkiaľ vozidlo odhodilo späť na vozovku, kde ostalo stáť priečne, cez obidva jazdné pruhy kolmo na os vozovky väčšou časťou v protismernom jazdnom pruhu. Pri dopravnej nehode spolujazdkyňa na prednom sedadle vozidla, I. H., nar. X. utrpela vážne zranenia, na následky ktorých toho istého dňa o 02.45 hod. zomrela. Ďalšia spolujazdkyňa vezúca sa v motorovom vozidle, L. J., nar. X, pri nehode utrpela zranenie trieštivú zlomeniu prvého driekového stavca s posunom úlomkov do miechového kanála, zlomeninu II.-IV. priehlavkovej kosti pravej nohy v oblasti bázy, vykĺbenie Lifrancovho kĺbu, t.j. kĺbov medzi priehlavkovými a predpriehlavkovými kosťami pravej nohy s otvorením navonok a tržnú ranu na ľavom predkolení s dobou liečenia a práceneschopnosti do
  9. októbra 2005, za čo mu bol uložený podľa § 224 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. účinného do
  10. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 44 (štyridsaťštyri) mesiacov so zaradením pre výkon trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (§39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
  11. januára 2006). Za to bol obvinenému J. G. podľa § 224 ods.3, ods. 4 Tr. zák. účinného do
  12. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov a pre jeho výkon bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
  13. januára 2006 zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. 1 Tdo 53/2008 3 Súčasne podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  14. januára 2006 mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu štyri roky. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. boli poškodení s nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8 To 57/2007 z
  15. marca 2008 (bol podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. účinného do
  16. januára 2006, rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste a jeho výkone zrušený a podľa § 224 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  17. januára 2006 bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov (§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  18. januára 2006) spolu s trestom zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní štyroch rokov (§ 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  19. januára 2006). Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal minister spravodlivosti ako oprávnená osoba podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie, pričom tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por., t.j. že týmto rozsudkom bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Minister spravodlivosti namietal správnosť uloženia trestu obvinenému, keď krajský súd s poukazom na okolnosti týkajúce sa jeho osoby, pomerov a doterajší život konštatoval neprimeranú prísnosť trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom okresného súdu a za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  20. januára 2006 uložil obvinenému podmienečný trest odňatia slobody. Dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania vyjadril názor, že krajský súd pri ukladaní trestu neprimerane akcentoval skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, najmä jeho doterajší spôsob života, jeho kladné hodnotenie a skutočnosť, že na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyšli najavo nové skutočnosti spočívajúce v tom, že rozsudkom Okresného 1 Tdo 53/2008 4 súdu Michalovce, sp. zn. 14 P 229/07 z
  21. augusta 2007, boli jeho maloleté deti J. G., nar. X. a M. G., nar. X. zverené do osobnej starostlivosti otca – obvineného J. G. Krajský súd pri rozhodovaní precenil význam kladných stránok osoby obvineného, hodnotil ich izolovane a dostatočne nezohľadnil jeho výlučné zavinenie na spôsobení dopravnej nehody závažným porušením dôležitých povinností uložených mu ako vodičovi podľa zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, najmä, že vozidlo riadil v čase nehody pod vplyvom alkoholu, výrazne prekročil povolenú rýchlosť a vedeniu vozidla nevenoval náležitú pozornosť, pričom pri dopravnej nehode bola jedna osoba usmrtená a druhá utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 89 ods. 6 písm. ch/ Tr. zák. účinného do
  22. januára
  23. Rozsudok Okresného súdu Michalovce o schválení rodičovskej dohody o zverení detí do výchovy a starostlivosti obvineného bol vynesený na základe jeho návrhu zo dňa
  24. júla 2007, teda v čase keď už bol prvostupňovým súdom odsúdený (neprávoplatne) na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov. Takýto postup, podľa dovolateľa naznačuje, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti obvineného iba účelovo, pričom táto skutočnosť bola krajským súdom ako súdom odvolacím nedôvodne akceptovaná ako dôvod na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  25. januára
  26. Odvolací súd sa pritom na druhej strane nevyrovnal s viacerými skutočnosťami najmä, že obvinený nemal žiaden príjem, je nemajetný a zamestnal sa až od roku
  27. Minister spravodlivosti preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa § 386 ods. 1 Tr. por. porušenie zákona v prospech obvineného J. G. a to v ustanoveniach § 40 ods. 1 a § 224 Tr. zák. účinného do
  28. januára 2006, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a prikázal tomuto súdu, aby vec znovu prorokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania ministra spravodlivosti, preskúmal na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov 1 Tdo 53/2008 5 napadnutého rozsudku, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo so zameraním sa na dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. uvedené v podanom dovolaní (ktorými je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd viazaný) a zistil, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatnený ministrom spravodlivosti je opodstatnený. Postup krajského súdu, keď pri ukladaní trestu s poukazom na pomery obvineného aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  29. januára 2006, hodnotí dovolací súd ako nesprávny, vykonaný v rozpore so zákonnými podmienkami tohto ustanovenia. Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že: Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1 T 150/05 z
  30. apríla 2007, bol obvinený J. G. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. na už vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostred- níctvom svojho obhajcu dňa
  31. mája 2007 a následne podaním zo dňa
  32. októbra v 2007 (doručeným krajskému súdu dňa
  33. októbra 2007) doplnil dôvody svojho odvolania poukážuc, okrem iného na zmenu jeho osobných pomerov v súvislosti s jeho starostlivosťou o svoje dve maloleté deti na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14 P 229/2007 zo dňa
  34. augusta 2007, ktoré rozhodnutie k podaniu pripojil. (č.l. 303 až 306 súdneho spisu). Z tohto rozsudku je zrejmé, že na základe návrhu J. G. (obvineného) zo dňa
  35. jú- la 2007 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa
  36. januára 2001, sp. zn. 7 C 1186/00 tak, že maloleté deti G. J., nar. X a M., nar. X. boli zverené do osobnej starostlivosti otca (obvineného J. G.). 1 Tdo 53/2008 6 Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom zo dňa
  37. marca 2008, sp. zn. 8 To 57/2007, tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložil obvinenému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  38. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody . Z obsahu trestného spisu, konkrétne zo správy spoločnosti B. S. spol. s r.o. M. (č.l. 349) okrem iného vyplýva, že J. G. je v tejto spoločnosti zamestnaný ako grafik od roku
  39. Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  40. januára 2006 ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Predovšetkým je treba prisvedčiť názoru, vyslovenému v dovolaní, že krajský súd pochybil, keď vo výmere trestu použil ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  41. janu- ára 2006 bez toho, že by mohol mať za to, že vzhľadom k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa je použitie trestnej sadzby týmto zákonom stanovenej neprimerane prísne a účelu trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Krajský súd v Košiciach nepostupoval v súlade so zákonom, keď s poukazom na citované ustanovenie Trestného zákona znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do
  42. januára
  43. Pre tento trestný čin zákon ustanovuje sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere od troch do desať rokov, pričom súd uložil obvinenému J. G. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Tak ako na to správne poukázal dovolateľ v odôvodnení svojho dovolania, krajský súd takto rozhodol o treste obvineného na základe niektorých okolností týkajúcich sa jeho osobných pomerov. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal najmä na doterajšiu bezúhonnosť obvineného a kladné hodnotenie z miesta bydliska. Poukázal tiež na to, že je 1 Tdo 53/2008 7 zamestnaný, býva v rodinnom dome so svojou matkou, že na základe súdom schválenej rodičovskej dohody sa stará o dve maloleté deti, ako aj, že spáchanie trestného činu a jeho následky oľutoval. Podľa ustálenej súdnej praxe pomermi páchateľa podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  44. januára 2006 sú mimoriadne okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal alebo že ho oľutoval, ako ani, že pred spáchaním činu nebol súdne trestaný, že žije usporiadaným spôsobom života prípadne, že je zamestnaný, alebo že nahradil spôsobenú škodu. K týmto okolnostiam súd prihliadne pri stanovení druhu trestu a jeho výmery v rámci zákonnej sadzby podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  45. januára
  46. Z tohto hľadiska určitými osobitnými pomermi by nepochybne mohla byť situácia páchateľa, ktorý sa stará o viacero osôb odkázaných na neho výživou, alebo ktoré sú v jeho starostlivosti, a keby jeho neprítomnosť v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb. I keď obvinený J. G., ako to vyplýva z vyššie uvedených okolností uzavrel so svojou bývalou manželkou rodičovskú dohodu o starostlivosti o svojich dvoch maloletých synov, nie je možné v danom prípade konštatovať, že sa jedná o takú situáciu, resp. také okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod jeho zákonom stanovenú hranicu. V tomto smere sú významné práve okolnosti, za ktorých bola táto rodičovská dohoda uzavretá. Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že obvinený sa na základe rozhodnutia súdu mal začať osobne starať o svoje maloleté deti v čase po rozhodnutí o nepodmienečnom treste odňatia slobody, bez toho aby bolo vyčkané do právoplatného rozhodnutia krajského súdu o jeho odvolaní. Je nepochybné, že takáto osobná situácia obvineného vznikla z jeho osobnej iniciatívy, (na základe jeho návrhu), a teda nebola výsledkom žiadnej spontánnej súhry nepriaznivých, mimoriadnych okolností, ktoré by viedli k takejto zmene jeho osobných pomerov. Nemenej významnou okolnosťou je aj fakt, že jedným z esenciálních argumentov odôvodňujúcich iné rozhodnutie o treste v rámci 1 Tdo 53/2008 8 odvolania obvineného bola práve okolnosť, že sa začal osobne starať o svoje dve maloleté deti. Takéto okolnosti pri uzavretí rodičovskej dohody s bývalou manželkou obvineného a najmä tiež konkrétne časové súvislosti vyvolávajú silné indície, že k dohode o starostlivosti o deti mohlo dôjsť z dôvodov špekulatívnych, čisto účelových iba preto, aby si obvinený vytvoril pre odvolacie konanie vážny argument proti uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takejto možnosti nasvedčujú aj značne nepresvedčivé tvrdenia o dôvodoch obvineného a jeho bývalej manželky k takémuto kroku, ako aj tvrdenia o jeho schopnosti vytvoriť maloletým deťom lepšie materiálne podmienky pre ich výživu a výchovu. Za tohto stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že u obvineného J. G. neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  47. januára
  48. Takýmto postupom Krajský súd v Košiciach porušil zákon v tomto zákonnom ustanovení v prospech obvineného. Keďže k porušeniu zákona došlo len vo vyššie citovanom ustanovení trestného zákona a nie aj v ustanovení § 224 ods. 4 Tr. zák. účinného do
  49. januára 2006, dovolací súd návrh dovolateľa v tomto smere neakceptoval. Rovnako najvyšší súd neuznal ani dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., na základe ktorého je možné podať dovolanie v prípade ak bol, uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V danom prípade bol obvinenému uložený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, avšak súd takto rozhodol na základe ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  50. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, ktorý postup zákon vo všeobecnosti umožňuje, ale len za splnenia konkrétnych zákonných podmienok. Tieto zákonné podmienky v posudzovanom prípade splnené neboli. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania ministra spravodlivosti napadnutý rozsudok i všetky ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na 1 Tdo 53/2008 9 zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prorokoval a rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  51. júna 2009 JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r. Predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.