← Slovensko

o vypratanie pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 428/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. A. S., bytom Ţ., zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA J

§ 167ods.

2 O.s.p. toto ustanovenie platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia). Keďţe ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré by taktieţ malo obsahovať myšlienkový postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, spôsob, akým sa súd vyporiadal s odvolacími námietkami a ďalšie rozhodujúce skutočnosti tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné v rámci opravných prostriedkov. Na druhej strane takúto poţiadavku nemoţno chápať spôsobom, ţe zahŕňa právo účastníka byť pred súdom úspešný, prípadne právo na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), prípadne s navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), preto nie je porušením práva na súdnu ochranu, ani práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Reálne uplatnenie týchto práv totiţ nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo riadili sa výkladom právnych predpisov, ktorý predkladá účastník (IV. ÚS 340/2004). Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ konštatoval, ţe postup súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemoţno hodnotiť ako nezákonný (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama o sebe nemusí vţdy disponovať potrebnou intenzitou smerujúcou k porušeniu ústavných práv účastníkov. Túto skutočnosť je potrebné posudzovať vţdy individuálne pre konkrétny prípad a so zreteľom na charakter konania (II. ÚS 373/08). Takú intenzitu zásahu, ktorá je spôsobilá privodiť porušenie ústavných práv, dosahuje také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza ţiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo moţné zistiť rozsah porušenia práva, prípadne také, v ktorom dôvody, na ktorých je zaloţené, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). Po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie napriek stručnému odôvodneniu parametre riadne a dostatočne 6 4 Cdo 428/2012 odôvodneného rozhodnutia spĺňa, keď je z neho zrejmé, čoho sa odporkyňa domáhala, ako rozhodol súd prvého stupňa, z akých dôvodov proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odporkyňa odvolanie, čoho sa v odvolacom konaní domáhala, ako aj to, z akých dôvodov odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil a prečo odvolacie námietky odporkyne neakceptoval. Dovolaním napadnuté rozhodnutie teda uvádza všetky podstatné skutočnosti. Vzhľadom na uvedené, teda ţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Aj keď podľa výsledku dovolacieho konania by navrhovateľke patrila náhrada jeho trov (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), ktorú si aj vo vyjadrení k dovolaniu uplatnila, dovolací súd jej náhradu trov tohto konania nepriznal, nakoľko vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k dovolaniu, ktoré sa v podstatnej časti v zásade obmedzuje na citáciu ustanovení § 236 ods. 1 O.s.p., § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 O.s.p. a časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, trovy súvisiace s takýmto vyjadrením nepovaţoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. júna 2013 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.