2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu v
2 písm. e) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“), nakoľko nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období na základe výmeru ONV v Topoľčanoch – odboru pôdohospodárstva č. 611-27/6/1950 z 28.júna 1950 v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 46/48 Zb. o novej pozemkovej reforme, ale oprávneným osobám priznal právo na náhradu
2, resp. § 16 ods. 1, 2 zákona o pôde z dôvodu, že vydaniu týchto pozemkov bránia zákonné prekážky uvedené v § 11 ods. 1 písm.
3 zákona o pôde,
ktorého pôdu, ktorá prešla na štát, alebo inú právnickú osobu možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Na základe aktuálnej identifikácie parciel zo Správy katastra Topoľčany ďalej správny orgán zistil, že parc. č. X. o celkovej výmere nie je možné vydať, pretože časť parcely, ktorá nebola vydaná oprávneným tvorí lesnú komunikáciu, čo
GP č. 226 – 257/2005 činí 2 162m
zákona č. 46/1948 Zb.,
ktorého boli nehnuteľnosti vykúpené v prospech československého štátu. Jednalo sa o nehnuteľnosti v kat. území K. o celkovej výmere 564ha 55á a 18m2. Krajský súd poukázal na to, že na základe zápisnice zo 17.mája 1951 spísanej na MNV v K. boli predmetné nehnuteľnosti pôvodného vlastníka A. M. a spol. odovzdané novému nadobúdateľovi - Č. š. L., n. p., 47.50.00ha lesnej pôdy a ČSSM - poľnohospodárska 4 2Sžo/234/2010 pôda o výmere 2.50.00ha. Z týchto listinných dôkazov je
názoru krajského súdu zrejmé, že oprávnené osoby dostatočne preukázali reštitučný titul na navrátenie vlastníctva ku skonfiškovaným nehnuteľnostiam, niet pochýb, že dotknuté nehnuteľnosti prešli na štát na základe konfiškačného rozhodnutia a niet teda pochýb, že odporcovia v
jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojej námietke uvedenej v opravnom prostriedku, že
výmeru ONV v Topoľčanoch č. 611-27/6/1950 z 28. júna 1950 vlastníctvo u nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania na štát neprešlo ani intabuláciou, ani
3 z. č. 46/1948 Sb., nakoľko tento výmer nebol zapísaný ani len vo forme poznámky do pozemkovej knihy, je nejasný a neurčitý, keďže nedefinuje určitým a nezameniteľným spôsobom kto je vlastník predmetných nehnuteľností. Naproti tomu poukázal na prídelovú listinu č. d. 1175/1961, vydanú
nar. č. 104/1945 Sb., po bývalom vlastníkovi G. M. – starom otcovi oprávnených osôb, ktorá sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom priznania práv na náhrady oprávneným osobám 5 2Sžo/234/2010
napadnutého rozhodnutia odporcu v
názoru navrhovateľa celý pozemkový majetok bývalého pozemkovoknižného vlastníka G. M. v k.ú. K. bol zabraný štátom
záborového zákona č. 215/1919 Sb. a v ďalšej vlne pozemkových reforiem bol riešený v prospech rôznych prídelcov. Rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo VIII/M-3- 18.439/1948 z 5.januára 1949 bola na revízny majetok G. M. v k. ú. K. uvalená úradná správa. V archívnom materiáli „Soznam zrevidovaných majetkov o výmere 50 a nad 50ha
obvodov Pracovných skupín“ pod p. č. 62 sa nachádza údaj o výmere súpisu lesného majetku G. M. k. ú. K. vo výške 536ha 93á 00m2, z čoho bola vlastníkovi ponechaná výmera 50ha, z čoho vyplýva, že deti G. M. po jeho smrti mohli zdediť iba túto výmeru ( po prepočte u parciel PKV X., X. a X. v k. ú. K. v porovnaní s uznesením súdu v Partizánskom zo 16.apríla 1951 boli predmetom dedenia pozemky o celkovej výmere 26ha 67á 15m2). Na záver navrhovateľ poukázal na to, že zápisnica zo
názoru navrhovateľa nehnuteľnosti pôvodného vlastníka neprešli do vlastníctva štátu
1 písm. b) zákona o pôde odňatím bez náhrady postupom
zákona č. 46/1948 Sb. na základe Výmeru ONV Topoľčany č. 611/27/6/1950 z 28.júna 1950, ale až na základe zápisov v pozemkovoknižných vložkách z roku 1961, teda na základe Výmeru ONV Topoľčany z 31.júla 1961, č. Pôd 7598/61. Navrhovateľ však v celom konaní nespochybňuje oprávnenosť uplatneného reštitučného nároku
zákona o pôde a neuvádza ani dôvody, pre ktoré by jeho zákonná povinnosť vydať nehnuteľnosti právnym nástupcom oprávnených osôb neexistovala. Práve naopak, jediné čím navrhovateľ argumentuje a s čím nesúhlasí je spôsob prechodu nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu, pre ktoré má byť celé rozhodnutie
názoru navrhovateľa nezákonné. V konaní pred správnym orgánom
názoru odvolateľa oprávnené osoby preukázali existenciu Výmeru ONV v Topoľčanoch zn. 611-27/6-1950 z 28.júna 1950 o výkupe nehnuteľností
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Celá vykúpená výmera predstavuje 564ha 55á 18m2. Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch postupoval správne, keď uvedenú listinu považoval za dokument, na základe ktorého došlo k odňatiu nehnuteľností pôvodným vlastníkom. Skutočnosť, že k faktickému odňatiu nehnuteľností došlo práve na základe výmeru z roku 1950, preukazuje
názoru odvolateľa o. i. odvolanie A. M. z 8.augusta 1950, ktorým tento namieta, aby vykúpená výmera 564ha 55á 18m2 bola znížená o 50ha, predtým mu ponechanej pôdy (v zmysle zápisnice č. j. 2227/49 z 12.mája 1949). V nadväznosti na podané odvolanie bola následne spísaná Zápisnica zo 17.mája 1951, v ktorej sa konštatuje, že aj ponechaná 50 hektárová výmera pôdy sa tiež odníma pôvodnému vlastníkovi v prospech nadobúdateľa: Čsl. št. L. n. p. V Zápisnici sa o. i. konštatuje, že výmerom ONV v Topoľčanoch z 28.júna 1950 zn. 611-27/6-1950 boli vykúpené nehnuteľnosti
zák. č. 46/1948 Sb. a že dňom 17.mája 1951 vstúpili do užívania nehnuteľností Čsl. št L., n. p. Je teda
názoru odvolateľov nepochybné, že výmer z roku 1950 nebol len listinou, ktorá nespôsobovala žiadne právne následky. Práve naopak, na základe tohto výmeru boli pôvodným vlastníkom reálne odňaté nehnuteľnosti, ktoré týmto okamihom prešli 7 2Sžo/234/2010 na štát, resp. na Čsl. št. L., n. p., čím bola splnená zákonná podmienka na vydanie nehnuteľností, uvedená v ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde. K námietke navrhovateľa, v zmysle ktorej je výmer z roku 1950 nejasný a neurčitý, nakoľko nekonkretizuje bližšie nehnuteľnosti, ktorých sa dotýka, odvolateľ uviedol, že výmer presne udáva, že z celkovej výmery 564ha 55á 18m2 pôvodného vlastníka sa vykupuje celá výmera 564ha 55á 18m2 od pôvodného vlastníka, preto bližšie vymenovanie pozemkov nebolo potrebné. Navyše, na základe Prídelovej listiny z roku 1961, o ktorú sa navrhovateľ opiera, ONV v Topoľčanoch (teda štát) prideľuje nehnuteľnosti o výmere spolu 561ha 89á 90m2 Št. L. Táto listina nemôže byť
názoru odvolateľov dokumentom o odňatí vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom, nakoľko prideľovať sa mohla pôda až po tom, čo ju štát nadobudol do svojho vlastníctva. V súvislosti s Prídelovou listinou z roku 1961 je nutné poukázať na fakt, že pokiaľ by sa malo vychádzať z tejto listiny, potom mali byť G. M. konfiškované hnuteľnosti
nar. č. 104/1945 Zb. nar. SNR. Avšak G. M. nemohli byť nehnuteľnosti konfiškované
tohto nariadenia, nakoľko Konfiškačná komisia v sídle ONV v Topoľčanoch 24.júla 1946 rozhodla, že na G. M. sa nevzťahujú ustanovenia tohto nariadenia, nakoľko nie je osobou, ktorú treba považovať
1 nariadenia za osobu národnosti nemeckej, či maďarskej, alebo za zradcu a nepriateľa slovenského a českého národa alebo Československej republiky. Odvolateľ tiež poukázal na to, že G. M. zomrel v roku 1947, t.j. pred nadobudnutím účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950. Dedenie po G. M. sa preto spravovalo uhorským dedičským právom, v zmysle ktorého k prechodu pozostalosti na dediča dochádzalo ipso iure, to znamená, že dedič nadobúdal dedičstvo už samotnou smrťou poručiteľa z moci zákona bez toho, aby sa o dedičstvo musel nejako ďalej pričiniť. Stačilo, pokiaľ dedičstvo neodmietol. Vykonanie pozostalostného konania bolo potrebné len za tým účelom, aby zmena práv bola v záujme zachovania týchto práv súdne usporiadaná. Preto je
názoru odvolateľa irelevantné odkazovať na uznesenie Okresného súdu v Partizánskom zo 16.apríla 1951,
ktorého mali potomkovia G. M. zdediť len niektoré z nehnuteľností zapísaných v PKV č. X. Po smrti G. M. sa teda stali jeho potomkovia vlastníkmi celého 8 2Sžo/234/2010 predmetu dedenia, t. j. všetkých nehnuteľností, ktoré G. M. ku dňu svojej smrti vlastnil, a to ku dňu jeho smrti a bez ohľadu na výsledky pozostalostného konania. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že celý pozemkový majetok bývalého pozemkovoknižného vlastníka G. M. bol zabraný štátom
záborového zákona a v ďalšej vlne bol riešený v prospech rôznych prídelcov, odvolateľ poukázal na to, že
ustanovení záborového zákona štát získal len právo zaberať a prideľovať zabraný majetok, avšak nebol povinný zabraný majetok prevziať. Vlastnícke právo teda nebolo zrušené priamo zo zákona a ak sa v pozemkovej knihe zapísalo, že majetok spadá pod zábor, týmto záznamom sa nestal vlastníkom štát a vlastníctvo pôvodného vlastníka ostalo zachované. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že poznámka záboru bola v rokoch 1928 a 1931 z PKV vymazaná. Taktiež v prípade rozhodnutia PPPR č. VIII/M-3-18.439/1948 z 5. januára 1949 bola na revízny majetok G. M. v k .ú. K. uvalená úradná správa, avšak uvalenie úradnej správy bolo taktiež zápisom v PKV 20.júna 1950 vymazané.
názoru odvolateľa je nepochybné, že štát odňal celú výmeru pôvodným vlastníkom, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z Prídelovej listiny z roku 1961 a ktorú tiež potvrdzuje fakt, že v súčasnosti prevažnú výmeru predmetných nehnuteľností vlastní navrhovateľ. V každom prípade je teda preukázané, že reštitučný nárok spĺňa podmienky zákona o pôde. Odporcovia v 1., 2., 6. a 7. rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 v spojení s § 250s OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania
2 OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 13. júla 2011
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. 9 2Sžo/234/2010
1 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
ods. 2 písm.
1 písm. b) oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
písm. p) v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.
3 zákona č. 46/1948 Sb. o nové pozemkové reformě (trvalé úpravě vlastnictví k zemědělské a lesní půdě), stát vykoupí (§ 9, odst. 1) pro tentýž účel bez zřetele na výměru (odstavec 2) půdu (odstavec 7), na které vlastníci trvale sami nepracují nebo která je ve vlastnictví právnických osob vyjma ty, jež jsou uvedeny v § 2. Vlastníku se ponechá na jeho žádost půda (odstavec 7) ve výměře 1 hektar; požádá-li o ponechání zastavěné plochy, započítává se její výměra do uvedené výměry 1 hektaru. Půda ponechaná vlastníku bude vykoupena, jestliže vlastník nebo jeho právní nástupce do 10 let ode dne účinnosti tohoto zákona, nebo nabude-li jí později, do 10 let po jejím nabytí, na ní nebude hospodařiti nebo ji nezastaví. Jde-li o půdu spekulační, provede se výkup veškeré půdy. Spekulační půdou podle předchozí věty se rozumí půda přesahující výměru 1 hektaru, které vlastník - nezemědělec - nabyl koupí a od nabytí na ní nepracuje. Se souhlasem místních rolnických komisí lze ponechati půdu, jejíž výnos slouží k vydržování duchovních státem uznaných 10 2Sžo/234/2010 církví a náboženských společností, spravujících nižší církevní úřady (jmění obroční, místních sborů, místních náboženských obcí a pod.), a to nejvýše do výměry 30 hektarů.
7 Nar. č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky
ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti
ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).
ods. 10 rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný
ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom
2 resp. § 16 ods. 1 a 2 zákona o pôde, nakoľko tieto osoby spĺňali predpoklady
1 písm.
Odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym názorom krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že § 6 ods. 1 a 2 zákona o pôde hovorí, že oprávnenou osobou pre účely tohto zákona je osoba, ktorej nehnuteľný majetok prešiel na štát v rozhodnom období od 25.februára 1948 do 1.januára 1990. Z Výmeru ONV v Topoľčanoch z 28.júna 1950 zn.611-27/6/1950 vyplýva, že Československý štát vykupuje z terajšieho pôdohospodárskeho majetku patriaceho A. M. o celkovej výmere 564ha 55á 18m2
3 zák. č. 46/1948 Sb. nehnuteľnosti o celkovej výmere 564ha 55á 18m2. Z uvedeného je zrejmé, že štát vykúpil od právneho predchodcu oprávnených osôb celý poľnohospodársky majetok. Už táto samotná skutočnosť svedčí o tom, že majetok právneho predchodcu oprávnených prešiel v rozhodnom období na štát. Je pravdou, že v predložených kópiách PKV sa nenachádza záznam o prechode vlastníckeho práva na štát na základe tohto výmeru, ani poznámka
3 zák. č. 46/1948 Sb., avšak táto samotná skutočnosť nemôže bez ďalšieho nasvedčovať tomu, že majetok právneho predchodcu oprávnených na čsl. štát v skutočnosti neprešiel. Naopak,
dôkazov založených v spise a napokon aj
dôkazov, ktoré krajský súd nevyhodnotil, je zrejmé, že majetok právneho predchodcu oprávnených na čsl. štát spomínaným výmerom z roku 1950 prešiel. Svedčí o tom odvolanie A. M. z 8.augusta 1950 proti vyššie uvedenému výmeru, ktorým namieta, aby vykúpená pôda bola znížená o 50ha, ktoré mu boli predtým ponechané, ako aj zápisnica zo 17.mája 1951, v ktorej sa konštatuje, že aj ponechaná 50 hektárová výmera pôdy sa tiež odníma pôvodnému vlastníkovi v prospech nadobúdateľa: Čsl. št. L. n. p., v ktorej sa o. i. konštatuje, že výmerom ONV v Topoľčanoch z 28.júna 1950 zn. 611- 27/6-1950 boli vykúpené nehnuteľnosti
zák. č. 46/1948 Sb. a že dňom 17.mája 1951 vstúpili do užívania nehnuteľností Čsl. št L., n. p. 12 2Sžo/234/2010 Taktiež
kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 15.mája 1959 Krajská správa lesov v Nitre predala nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom výmeru z roku 1950, a to parc. č. X. a X. v k. ú. K., zapísané v PKV č. X., kupujúcemu J. S. O tom, že predmetné nehnuteľnosti právneho predchodcu oprávnených prešli na štát v rozhodnom období svedčia aj samotné prídelové listy z roku 1961, obsahujúce podrobný výpočet prideľovaných nehnuteľností s uvedením parcelného čísla, čísla PKV, kultúry a výmery,
ktorých ONV v Topoľčanoch pridelil tam vymenované nehnuteľnosti vlastníka G. M. o celkovej výmere 561ha 89á 90m2 Št. L., pričom medzi týmito pridelenými nehnuteľnosťami sú aj pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Táto listina však nemôže byť dokladom o odňatí vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi, nakoľko prideľovať sa mohla len pôda, ktorá predtým prešla na štát zákonom uvedeným spôsobom, t. j. v danom prípade buď konfiškáciou (§ 6 a nasl. Nar. 104/1945 Sb.), alebo výkupom bez náhrady (diel VII zák. č. 46/1948 Sb.). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že uvedený prídel bol uskutočnený
Nariadenia 104/1945 Sb., a preto došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát k 1.marcu 1945, odvolací súd dáva do pozornosti, že predpokladom takéhoto postupu by muselo byť rozhodnutie konfiškačnej komisie
7 tohto nariadenia, v ktorom by konfiškačná komisia rozhodla, že daná osoba – starý otec oprávnených, spadá pod pôsobnosť tohto nariadenia. Konfiškačná komisia v sídle ONV v Topoľčanoch však rozhodnutím z 24.júla 1946 č. 99/46-II/17 rozhodla, že G. M. nie je osobou, ktorú treba považovať
1 nar. 105/1945 Sb. za osobu nemeckej, či maďarskej národnosti, alebo za zradcu a nepriateľa slovenského a českého národa alebo Československej republiky a preto sa naňho nevzťahujú ustanovenia citovaných nariadení o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku. Z uvedeného je zrejmé, že tento záver navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani vo vtedajších právnych predpisoch. Taktiež pokiaľ ide o jeho argumenty týkajúce sa záboru predmetných nehnuteľností, resp. uvalenia úradnej správy, odvolací súd sa stotožňuje s názorom odporcov, že tieto boli 13 2Sžo/234/2010 z PKV vymazané v rokoch 1928 resp. 1931 a 1950 a pre posúdenie samotného reštitučného nároku oprávnených sú irelevantné. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj keby odvolací súd akceptoval názor navrhovateľa, že predmetným výmerom z roku 1950 neprešli predmetné nehnuteľnosti na čsl. štát, nakoľko nedošlo k vykonaniu záznamu v PKV, potom najneskôr prešli na čsl. štát na základe zápisu v PKV z 18.augusta 1961, ktorý odkazuje na prídelové listiny z roku 1961, kde boli Št. L. pridelené aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V danom prípade by
názoru odvolacieho súdu došlo k ich prechodu na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, z čoho vyplýva, že odporcovia v 2.až 5. rade by boli oprávnenými osobami, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát spôsobom
1 písm. p) zákona o pôde. Napokon, ani samotný navrhovateľ nikde v odvolaní neuvádza, akým spôsobom by konštatovanie resp. prípadné preukázanie skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti prešli na navrhovateľa až prídelovými listinami z roku 1961 ovplyvnilo fakt, že predmetné nehnuteľnosti prešli na štát v rozhodnom období, t. j. od 25.februára 1948 do 1.januára 1990. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie odporcu v 1.rade je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím odporcu v 1.rade nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov navrhovateľa, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal, až na otázku posúdenia a vyhodnotenia prídelových listín, ktoré však nemali vplyv na správnosť výroku rozsudku krajského súdu. 14 2Sžo/234/2010 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny
1 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a úspešným odporcom v
3 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 13. júla 2011 JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.