1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) , ktorou sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/12799-111078/2009/990770-r zo dňa
14 2Sžf/44/2010 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) nepriznal ţalobkyni nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 2 887,81 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 4 336,75 eur. Daňový úrad Humenné vykonal u ţalobkyne daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 703/320/19447/2009/Adám zo dňa
krajského súdu o relatívne neplatný právny úkon. Jeho neplatnosti sa mohla domáhať ţalobkyňa, ako osoba dotknutá týmto právnym úkonom. Vzhľadom na to, ţe tak neurobila, moţno takýto právny úkon povaţovať za platný. Zo zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy je nesporné, ţe ku dňu jej uzavretia (1. októbra 2008) ţalobkyňa akceptovala, ţe výlučným vlastníkom pozemku je jej manţel.
krajského súdu ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ak konštatoval nesplnenie podmienok ustanovených v § 49 ods. 2 zákona o DPH na odpočítanie dane ţalobkyňou v zdaňovacom období II. štvrťrok 2008. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote ţalobkyňa odvolanie, v ktorom znovu zopakovala ţalobné dôvody. Uviedla, ţe na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záloţného práva predávajúci, V., s.r.o. predal pozemok o výmere 1320m2 parcelné číslo X. v katastrálnom území V. S. do výlučného vlastníctva kupujúcemu Ing. M. Č., manţelovi ţalobkyne.
ţalobkyne však kupujúci nemohol kúpiť predmetný pozemok do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, ţe v uvedenom čase bol ţenatý so ţalobkyňou, avšak predávajúci túto skutočnosť právne neriešil. Poukazujúc na ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka ţalobkyňa tvrdí, ţe predmetný pozemok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, i napriek tomu, ţe bol zapísaný do výlučného vlastníctva jedného z manţelov. Tento svoj záver oprela o rozhodnutie súdu,
ktorého, ak bola nejaká vec získaná za trvania manţelstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti za prostriedky len jedného z manţelov, za podmienok uvedených v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva (R 42/1972). Rovnako ako v ţalobe, ţalobkyňa poukázala aj na inú judikatúru súdov v oblasti bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (R 31/1967, R 26/1989, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2406/2004). Uviedla, ţe ona a jej manţel doposiaľ neuzavreli dohodu o zúţení alebo rozšírení bezpodielového spoluvlastníctva manţelov
2Sžf/44/2010 4
ţalobkyne katastrálny zákon neprikazuje skúmať náleţitosť, či nehnuteľnosti nadobúdajú manţelia do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov alebo či vlastníctvo nadobúda iba jeden z nich, čím vzniká pochybnosť len pre laickú verejnosť, o aké vlastníctvo ide. V tomto prípade došlo k relatívne neplatnému právnemu úkonu
Občianskeho zákonníka, avšak druhý manţel (daňový subjekt) by sa takejto relatívnej neplatnosti musel domáhať. Na základe ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka sa takýto právny úkon povaţuje za platný z dôvodu, ţe ten, kto je takýmto úkonom dotknutý sa neplatnosti právneho úkonu nedovoláva. S odkazom na § 143 Občianskeho zákonníka (predmet bezpodielového spoluvlastníctva manţelov) ţalobkyňa vyslovila záver, ţe pozemok parcela č. X. v kat. úz. V. S. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov od vkladu na liste vlastníctva č. X. Ing. M. Č. pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemal vedomosť o tom, ţe pozemok kupuje do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, na čo ho mal upozorniť predávajúci. Vznik a trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov je podmienený vznikom a trvaním manţelstva. Manţelstvo ţalobkyne s Ing. M. Č. vzniklo a trvá doposiaľ. Ţalobkyňa nesúhlasí so záverom krajského súdu, pretoţe i keď bola kúpna zmluva uzavretá iba manţelom ţalobkyne, pozemok bol nadobudnutý počas trvania manţelstva a patrí do BSM. Následná darovacia zmluva mala iba zosúladiť právny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti z dôvodu predchádzajúcej vady. Skutočnosti tvrdené ţalobkyňou preukazujú aj nové dôkazy, a to rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. 16/2010 a rozhodnutie o určení súpisného čísla 03/2010, vydané obcou V. S., ktoré preukazujú, ţe stavebníkmi boli ţalobkyňa a jej manţel Na základe uvedeného ţalobkyňa ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu ţalobkyne sa písomne vyjadril ţalovaný, pričom poukázal na svoje písomného vyjadrenie k ţalobe zo dňa 2. marca 2010. K námietke ţalobkyne, ţe darovacia zmluva mala iba zosúladiť právny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti z dôvodu predchádzajúcej vady, ţalovaný uviedol, ţe uzatvorená darovacia zmluva bola prejavom vôle smerujúcim k vzniku vlastníckych práv ţalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu ½-ce v pomere k celku, preto neprináleţí do tohto jednoznačného právneho úkonu 2Sžf/44/2010 5 vnášať hypotetické úvahy o jej účinkoch. Kúpna zmluva, ktorú uzatvoril manţel ţalobkyne, nebola „vadná“, iba ak zo zákona relatívne neplatná, no v dôsledku vôle ţalobkyne platná. Ţalovaný zdôraznil, ţe v čase dodania stavených prác bol výlučným vlastníkom pozemku manţel ţalobkyne, následné skutočnosti vzniknuté v roku 2010 nemajú preto na tento záver daňových orgánov ţiadny vplyv. Ţalobkyňa sa stala podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti aţ v roku 2009. Na základe uvedených skutočností ţalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil 13. júla 2011
1 OSP, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Predmetom preskúmania je rozhodnutie ţalovaného č. I/225/12799-111078/2009/ 990770-r zo dňa
ţalovaného neboli pouţité pre jej dodávky tovarov a sluţieb. Ţalobkyňa v daňovom konaní a rovnako aj v súdnom prieskumnom konaní namietala, ţe pozemok patril do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, a to aj napriek skutočnosti, ţe
listu vlastníctva č. X. pre katastrálne územie V. S. bol výlučným vlastníkom pozemku manţel ţalobkyne, Ing. M. Č. (na základe kúpnej zmluvy V 938/2007).
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň
2 aţ 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň
7, 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) kataster slúţi aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu ţivotného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáţe opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera 2Sžf/44/2010 7 katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
1 katastrálneho zákona záväzné údaje katastra sa pouţívajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu ţivotného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. V prejednávanom prípade je medzi účastníkmi spornou otázka posúdenia vlastníctva pozemku parcelné číslo X. v katastrálnom území V. S. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami ţalovaný správny orgán ako aj správca dane pouţili v daňovom konaní ako dôkaz údaje z katastra nehnuteľností, ktoré sú hodnoverné a záväzné. Ţalobkyňa však namietala, ţe aj keď
listu vlastníctva č. X. pre katastrálne územie V. S. bol výlučným vlastníkom pozemku Ing. M. Č. (manţel ţalobkyne), z ustanovení Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, ţe tento pozemok patril do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, pretoţe manţel ţalobkyne nadobudol tento pozemok za trvania manţelstva.
1 Občianskeho zákonníka beţné veci týkajúce sa spoločných vecí môţe vybavovať kaţdý z manţelov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manţelov; inak je právny úkon neplatný.
veta prvá Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Najvyšší súd zhodne so záverom krajského súdu konštatuje, ţe kúpu nehnuteľnosti moţno povaţovať za inú ako beţnú vec, a preto je na takýto úkon potrebný súhlas oboch manţelov, ak ide o kúpu za prostriedky, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. 2Sžf/44/2010 8 Ako vyplýva z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, neplatnosť právneho úkonu
1 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou relatívnou, čo znamená, ţe neplatnosti takého právneho úkonu sa musí dovolávať dotknutá osoba. Inak sa takýto právny úkon povaţuje za platný. V tomto prípade bolo výlučne na ţalobkyni, aby sa dovolávala neplatnosti tohto právneho úkonu. Najvyšší súd poukazuje aj na skutočnosť, ţe ţalobkyňa v podanej ţalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu sama konštatovala uvedený právny stav. Na základe uvedených skutočností najvyšší súd dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď v daňovom konaní pri zisťovaní vlastníka sporného pozemku vychádzali zo záväzných údajov z katastra nehnuteľností. Nebolo úlohou, ani právomocou daňových orgánov určovať, resp. rozhodovať, či predmetný pozemok patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Túto otázku bol oprávnený na návrh ţalobkyne rozhodnúť všeobecný súd, ktorého rozhodnutie by bolo záväzné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ţe existujúci právny stav (v kontrolovanom zdaňovacom období) ţalobkyňa navyše potvrdila uzavretím zmluvy o budúcej darovacej zmluve, v ktorej bol ako výlučný vlastník pozemku deklarovaný manţel ţalobkyne. Pokiaľ ide o rozhodnutia z roku 2010 ako nové dôkazy, na ktoré sa ţalobkyňa odvoláva, najvyšší súd s poukazom na § 250i ods. 1 OSP konštatuje, ţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale v medziach ţaloby preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či tieto orgány v rámci rozhodovacieho procesu dodrţali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu bolo teda preskúmať, či sa ţalovaný v súlade so zákonom vysporiadal s námietkami a dôkazmi, ktoré ţalobkyňa predloţila v daňovom konaní, inak by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania pred správnym orgánom ako nevyhnutného predpokladu na podanie ţaloby
piatej časti OSP. Okrem uvedeného je súčasne potrebné zdôrazniť, ţe skutočnosti, na ktoré sa ţalobkyňa odvoláva nemenia právny a skutkový stav, tak ako bol ustálený v daňovom konaní za kontrolované zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c ods.1 prvá veta OSP. Ţalobkyňa nemala úspech vo veci, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 13. júla 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.