a) zákona č.599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) uloţil ţalobkyni povinnosť vrátiť dávky a príspevky v hmotnej núdzi vyplatené neprávom za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 v sume 33, 00 €, zvýšené o 10%, t.j. o 3,30 €, spolu v sume 36,30 € s odôvodnením, ţe počas poberania dávky a príspevkov v hmotnej núdzi ţalobkyňa neoznámila, ţe od roku 2005 poberá nájomné za poľnohospodársku pôdu vo výške 5,50 € ročne, ktorý je príjmom
c) zákona a ako taký sa započítava pri posudzovaní hmotnej núdze
a) zákona. Rozhodnutím č.j.AA/2011/16908/OPHN-2 (ďalej len „rozhodnutie ţalovaného 2“) ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie úradu číslo: 2011/00405/04 z 08.septembra 2011, ktorým
ods.5 zákona spolu 346,80 € a zároveň vrátenie dávky v sume 33 zvýšenej o 10% je
ţalobkyne neprimerané sankcionovanie za nesplnenie ohlasovacej povinnosti. Vo výrokoch oboch rozhodnutí správneho orgánu absentuje uvedenie skutkového znaku porušenia povinnosti. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ţaloby a v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne je potrebné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného o zastavení výplaty príspevkov k dávke v hmotnej núdzi na obdobie šiestich mesiacov a poskytnutí dávky v hmotnej núdzi v sume 60,50 € mesačne od 01.08.2011 a o povinnosti ţalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú sumu na dávke v hmotnej núdzi, zvýšenú o 10 %. Z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe podkladom pre rozhodnutie úradu a ţalovaného bola skutočnosť, ţe navrhovateľka neoznámila v lehote 8 dní, ţe od roku 2005 poberá od poľnohospodárskeho druţstva nájomné 5,50 € ročne za nájom poľnohospodárskej pôdy.
ods.1 zákona občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.
ods.3 zákona občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. 9Sţso/30/2012 4
ods.4 zákona občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak
ods.5 zákona ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov. Z ustanovenia § 29 ods.1 a 3 zákona vyplýva, povinnosť občana v hmotnej núdzi oznámiť skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu a rozhodujúce na určenie ich výšky. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje ţivotné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôţu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (§ 2 zákona).
j) zákona za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných ţivotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona nepovaţuje príjem z príleţitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy získané na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku ţivotného minima získané za 12 mesiacov.
názoru odvolacieho súdu príjem z nájomného za poľnohospodársku pôdu je jednorazovým príjmom v zmysle § 5 ods.4 písm. j) zákona. Tento príjem u ţalobkyne činí ročne, teda za 12 mesiacov, iba 5,50 €. Z administratívneho spisu odporkyne pritom nevyplýva, ţe by navrhovateľka mala aj iné príjmy. 9Sţso/30/2012 5 Jednorazový príjem z nájmu poľnohospodárskej pôdy za 12 mesiacov, ktorý nedosahuje dvojnásobok ţivotného minima,
názoru odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za príjem na účely zákona o hmotnej núdzi (§ 5 ods.4 zákona). Získanie tak nízkeho jednorazového príjmu preto nie je skutočnosťou uvedenou v § 29 ods.1 aţ 3 zákona, teda skutočnosťou rozhodujúcou na trvanie nároku na dávku a príspevky, na ich výplatu a určenie ich výšky. Ţalobkyňa preto povinnosť uvedenú v § 29 ods.1 aţ 3 zákona neporušila. Vzhľadom na uvedené nebol preto daný ani dôvod na zastavenie výplaty príspevkov
ods.5 zákona a ţalobkyni nevznikla ani povinnosť vrátiť časť dávky v nezamestnanosti
a) zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, ţe obe rozhodnutia ţalovaného ako aj obe rozhodnutia úradu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods.2 písm. a/ O.s.p.) a preto rozsudok krajského súdu
zmenil, uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je ţalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods.4 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešná ţalobkyňa náhradu trov neţiadala. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 27. marca 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.