Najvyšší súd Slovenskej republiky 9Sžso/3/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci ţalobkyne: E. J., bytom Š., P., zastúpenej JUDr. D., advokátkou so sídlom Ţelezničná 90/12, P., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Ţilina, J.M.Hurbana č.16, Ţilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo AZ/2011/00559-03 z 08.marca 2011, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18.októbra 2011, č.k. 13S/61/2011-33, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 18.októbra 2011, č.k. 13S/61/2011-33, p o t v r d z u j e . Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu a ţalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobkyňa sa ţalobou domáhala zrušenia rozhodnutia z 08.marca 2011, ktorým ţalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Povaţskej Bystrici (ďalej len „úrad“) číslo B/2005/02252/007-OdPvHN z 09.decembra 2010. Uvedeným rozhodnutím 9Sţso/3/2012 2 úrad zastavil konanie, začaté 08.júla 2009, vo veci vrátenia dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) a príspevkov k nej za obdobie od decembra 2003 do marca 2007 vo výške 3 602,87 €. Krajský súd z administratívnych spisov ţalovaného zistil, ţe ţalobkyni bola rozhodnutím úradu č. 2005/02252/012-OdPvHN z 01.júna 2007 uloţená povinnosť vrátiť dávku a príspevok za obdobie od decembra 2003 do marca 2007 vo výške 3 602,87 € z dôvodu, ţe počas poberania dávky a príspevku si kúpila osobné motorové vozidlo ŠKODA Fabia, rok výroby 2003, v hodnote 410 000 Sk. Ţalobkyňa toto rozhodnutie úradu nenapadla odvolaním a pohľadávku v celom rozsahu uhradila dňa 19.júla 2007. Ďalej zistil, ţe Okresný súd P. rozsudkom zo 07.apríla 2008, sp.zn. 5C/17/2008, určil, ţe vlastníkom predmetného vozidla je M.A. Následnú ţalobu ţalobkyne proti úradu o zaplatenie 3.602,87 € Okresný súd P. zamietol rozsudkom z 02.novembra 2009, sp.zn.7C/101/2009; tento rozsudok Krajský súd Trenčín v odvolacom konaní uznesením sp.zn.19Co/15P2010 z 28.januára 2010 zrušil, konanie zastavil a rozhodol o postúpení veci na ďalšie konanie úradu. Úrad v správnom konaní si zabezpečil správu Okresného dopravného inšpektorátu P. z 22.mája 2010, podľa ktorého ţalobkyňa je od 22.decembra 2003 vedená v technickom preukaze ako drţiteľka a vlastníčka predmetného motorového vozidla a mal za preukázané, ţe oproti stavu, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia úradu z 01.júna 2007 sa skutkový stav nezmenil. Krajský súd mal za preukázané, ţe rozhodnutím úradu z 01.06.2007 bola ţalobkyni právoplatne uloţená povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky, pričom ţalobkyňa nevyuţila moţnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a v prípadnom odvolacom správnom konaní namietať, ţe nie je vlastníčkou predmetného osobného motorového vozidla a ţe z toho dôvodu nebola povinná plniť oznamovaciu povinnosť podľa § 29 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi č.599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorou námietkou by sa ţalovaný zaoberal v odvolacom konaní. Z hľadiska uplatneného nároku ţalobkyne na zaplatenie uţ vrátených dávok a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi krajský súd posúdil skutkový stav ako nezmenený oproti stavu v čase vydania rozhodnutia z 01:06:2007, keď na tento záver nemal vplyv ani rozsudok Okresného súdu P. o určení vlastníctva predmetného osobného motorového vozidla. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 30 ods.1 písm.
- i)zákona č.71/1967 Zb. (Správny poriadok). Dospel k záveru, ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodili správny právny záver a ţe ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom. 9Sţso/3/2012 3 Rozsudok krajského súdu napadla ţalobkyňa odvolaním, podaným telefaxom dňa 28.novembra 2011 a doplneným v súlade s § 42 ods.1 O.s.p. jeho originálom, podaným na poštovú prepravu dňa 01.12.2011. Ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietla, ţe od počiatku sa bránila tým, ţe auto nie je jej vlastníctvom. Toto svoje tvrdenie mohla preukázať aţ na základe rozsudku okresného súdu o určení vlastníctva sp.zn. 5C 17/2008 a na jeho základe úrad ihneď vyzvala na vrátenie dávky a príspevkov k nej. Vzali jej niečo, čo je patrí a na druhej strane sa v dôsledku povinnosti vrátiť dávku a príspevky zadlţila. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ţaloby a v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného vo veci nároku ţalobkyne na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k nej za obdobie od decembra 2003 do marca 2007, uplatneného v roku 2009. Z administratívneho spisu ţalovaného mal aj odvolací súd za preukázané, ţe navrhovateľke bola rozhodnutím úradu číslo 2005/02252/012-OdPvHN z 01.06.2007 predpísaná povinnosť vrátiť dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej za obdobie od decembra 2003 do marca 2007 v celkovej výške 108 540 Sk (3 602,87 €), z dôvodu nesplnenia si oznamovacej povinnosti podľa § 29 ods.1 zákona, a to konkrétne povinnosti oznámiť, ţe nadobudla osobné motorové vozidlo. Keďţe ţalobkyňa uvedené rozhodnutie úradu nenapadla odvolaním, nadobudlo právoplatnosť dňom 03.07.2007. Návrhom z roku 2009, ktorý bol úradu postúpený uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 19Co/15/2010 z 28.01.2010, sa ţalobkyňa podľa jeho obsahu domáhala toho, aby jej nárok na dávku a príspevky k nej za obdobie od decembra 2007 do marca 2007 bol posúdený znovu a aby jej tieto dávky boli vyplatené na základe novo preukazovanej 9Sţso/3/2012 4 skutočnosti, ţe nie je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Tým sa vlastne domáhala zrušenia uţ právoplatného rozhodnutia z 01.06.2007, ktorým jej bola uloţená povinnosť vrátiť dávku a príspevky k nej za obdobie od decembra 2007 do marca 2007, a teda obnovy konania. Úrad zastavil konanie podľa § 30 ods.1 písm.
- i)Správneho poriadku, teda z dôvodu, ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Ţalovaný v odôvodnení ţalobou napadnutého rozhodnutia z 08.03.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu z 09.12.2010 o zastavení konania, dôvodil okrem iného aj ustanovením § 25 ods.2 Správneho poriadku. Podľa § 25 ods.2 zákona sa totiţ na konanie vo veci dávky a príspevkov k nej nevzťahujú ustanovenia §§ 60 aţ 68 zákona o správnom konaní, čo znamená, ţe právoplatné rozhodnutie o predpísaní povinnosti vrátiť dávku a príspevky k nej nemoţno preskúmať ani mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a nie je prípustná ani obnova konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku. Existencia právoplatného rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku a príspevky k nej je rozhodujúca pre posúdenie neskôr uplatnenej poţiadavky ţalobkyne z roku 2009, aby jej dávka a príspevky za obdobie od decembra 2003 do marca 2007 v celkovej výške 108 540 Sk (3 602,87 € ), boli vyplatené na tom základe, ţe podľa rozsudku okresného súdu zo 07.04.2008, nie je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Keďţe rozhodnutie z 01.06.2007 o povinnosti vrátiť dávku a príspevky v dôsledku nevyuţitia moţnosti podať proti nemu odvolanie nadobudlo právoplatnosť a zákon o pomoci v hmotnej núdzi neumoţňuje toto právoplatné rozhodnutie preskúmať mimo odvolacieho konania a nepripúšťa ani obnovu konania, úrad rozhodol o zastavení konania v súlade s § 30 ods.1 Správneho poriadku, pričom práve vzhľadom na ustanovenia §§ 62 aţ 68 Správneho poriadku sa správne orgány uţ nemuseli zaoberať otázkou, či došlo alebo nedošlo k zmene skutkových okolností oproti stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia z 01.06.2007. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, ţe konanie o poţiadavke ţalobkyne z roku 2009 na priznanie a vyplatenie dávky a príspevkov k nej za obdobie 9Sţso/3/2012 5 od decembra 2003 do marca 2007 bolo zastavené v súlade s § 30 ods.1 Správneho poriadku v spojení s § 25 ods.2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Rozhodnutie ţalovaného aj odvolací súd povaţoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 219 ods.1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 a § 250k ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 27.marca 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová