2 O.s.p. Odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Prešove uznesením z
2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“) nebola podaná. Dovolací súd pri riešení nastolenej otázky konštatoval, ţe neplatnosť dobrovoľnej draţby môţe určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej draţby nemôţe súd posudzovať v inom konaní, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Pokiaľ odvolací súd v danom konaní (o vydanie nehnuteľnosti) posudzoval platnosť dobrovoľnej draţby, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Podaním z
1 písm. c/ O.s.p. tým, ţe ţalobe bolo vyhovené a od vykonateľnosti rozhodnutia o veci uplynulo 30 dní. Súd prvého stupňa v súvislosti s tým konštatoval, ţe na danom závere nemení nič skutočnosť, ţe potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu bol neskôr zrušený dovolacím súdom; jeho zrušenie nemalo za následok „obnovenie“ uţ zaniknutého predbeţného opatrenia. Podaním zo
1 písm. c/ O.s.p., lebo v dôsledku zrušenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu nastal stav, akoby toto rozhodnutie nebolo vydané.
jej názoru došlo nesprávnym výkladom tohto ustanovenia k odňatiu jej moţnosti pred súdom konať. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je náleţite odôvodnené (lebo dostatočne nevysvetľuje, prečo o návrhu na zrušenie predbeţného opatrenia nerozhodoval odvolací súd) a odvolací súd ju po zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu opakovane nepatrične vyzýval na predloţenie ďalších podkladov, i keď mal bez ďalšieho vychádzať z právnych záverov dovolacieho súdu. Vyslovila názor, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť pred súdom konať tieţ tým, ţe 19. októbra 2011 pojednával napriek tomu, ţe ju pred týmto dňom upovedomil o odročení pojednávania na neurčito. Navyše, nepoučil ju v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, ktoré dôkazy vykonal a ako sa s nimi vyporiadal. Nesprávny postup odvolacieho súdu mal za následok tieţ procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. g/ O.s.p., lebo o návrhu na zrušenie nariadeného predbeţného opatrenia rozhodol súd nesprávne obsadený. Napokon, zákonu sa prieči tieţ postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého nerozhodol sám o návrhu ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia, ale rozhodnutie o tom prenechal súdu prvého stupňa. 3 Cdo 128/2012 5 Z týchto dôvodov dovolateľka ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalovaná dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení; jej dovolanie preto
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by prichádzala do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, 3 Cdo 128/2012 6 ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ţalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 1. Ţalovaná namieta, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. 1.1. Pokiaľ dovolanie smeruje proti zrušujúcemu výroku (II.) uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd poznamenáva, ţe: a/ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené
ods.1 O.s.p., nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov neţ uvedených v § 237 O.s.p. (viď primerane R 34/1995), b/ vo vzťahu k postupu odvolacieho súdu, ktorý bol zavŕšený zrušením prvostupňového rozsudku, ţalovaná nenamietala procesné vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. 3 Cdo 128/2012 7 Obsah spisu potvrdzuje, ţe po rozhodnutí dovolacieho súdu v tejto veci prebehlo na odvolacom súde
1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd. Z hľadiska posúdenia, či postup odvolacieho súdu mal v danom prípade za následok vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., treba mať na zreteli, ţe súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem (nešlo teda o prípady, na ktoré sa vzťahuje § 214 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Z toho istého hľadiska je významné tieţ to, ţe odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.) „majúc na zreteli právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“ a skutočnosť, ţe „rozsudok súdu prvého stupňa trpí dôkaznými nedostatkami a z tohto dôvodu trpí 3 Cdo 128/2012 8 nedostatočne vykonaným dokazovaním a následne aj nesprávnym právnym posúdením veci“. To znamená, ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú síce nedostatočné a treba ich na základe dokazovania doplniť o ďalšie skutkové zistenia, ide však o nedostatok skutkových podkladov v takom rozsahu, ţe ich obstaranie by prekročilo rámec vymedzený účelom odvolacieho konania, takţe prichádza do úvahy len rozhodnutie odvolacieho súdu o zrušení prvostupňového rozsudku, pre ktoré sa nevyţaduje zopakovanie alebo doplnenie dokazovania.
právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal uvedený procesný postup odvolacieho súdu zákonu a nemal za následok odňatie moţnosti ţalovanej pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Treba dodať, ţe poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poskytol ţalovanej uţ súd prvého stupňa uznesením, ktoré je v spise zaloţené na č.l.
2 veta prvá O.s.p. je na nariadenie predbeţného opatrenia príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Vecne príslušným na nariadenie predbeţného opatrenia je okresný súd vo veciach uvedených v § 9 ods. 1 O.s.p. a krajský súd vo veciach uvedených v § 9 ods. 2 O.s.p. Aj na rozhodnutie o návrhu účastníka, aby súd 3 Cdo 128/2012 9 v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p. zrušil predbeţné opatrenie, je vecne príslušný okresný súd (okrem vecí, v ktorých ako prvostupňové rozhodujú krajské súdy). V danom prípade ide o vec (vydanie nehnuteľnosti), v ktorej je na konanie v prvom stupni príslušný okresný súd (nejde o vec uvedenú v § 9 ods. 2 O.s.p.). Preto o návrhu ţalovanej na zrušenie predbeţného opatrenia správne rozhodol ako súd prvého stupňa Okresný súd Prešov a ako odvolací súd Krajský súd v Prešove. Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe o tomto jej návrhu mal rozhodnúť odvolací súd na podklade primeranej aplikácie (§ 211 ods. 2 O.s.p.) ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe povaha odvolania a odvolacieho konania vylučuje, aby odvolací súd za „primeranej“ aplikácie § 102 ods. 1 O.s.p. rozhodol o takom návrhu na zrušenie predbeţného opatrenia nariadeného súdom prvého stupňa, o ktorom predtým nerozhodol súd prvého stupňa. 1.4. Dovolateľka zastáva názor, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené. Tvrdí, ţe sa v ňom náleţite nevysvetľuje, prečo o návrhu na zrušenie predbeţného opatrenia nerozhodoval krajský súd. Judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť povaţovaná za tzv. inú vadu konania (porovnaj R 1X.998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania
f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p.“. Sama skutočnosť, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôţe zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p. 1.5.
názoru ţalovane jej bola moţnosť pred súdom konať odňatá nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré spočívali na nenáleţitej interpretácii ustanovení § 77 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 77 ods. 2 O.s.p. 3 Cdo 128/2012 10 Pokiaľ dovolateľka spochybňuje správnosť aplikácie alebo interpretácie určitého ustanovenia zákona, ide z hľadiska obsahového (§ 41 ods. 2 O.s.p.) o spochybnenie správnosti právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Právnym posúdením veci sa ale nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (iba výskyt ktorej v konaní na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania ţalovanej) a samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012). 1.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.