Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 15/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. B., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. Ľ. R., advokátom so sídlom v

opravným uznesením z

1. marca 2012 č.k. 7 C 42/2011-62 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou danou mu ţalovanou listom z
2. októbra 2010 a náhrady mzdy. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 316,91 €. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, ţe v konaní bolo preukázané, ţe k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu došlo na základe rozhodnutia Krajskej veterinárnej a potravinovej správy z
3. októbra 2012 číslo 304/2010-KVPS o organizačnej zmene z dôvodu zníţenia osobných výdavkov pre roky 2011 aţ 2013 o 10 % z úrovne schváleného rozpočtu na rok 2010 s účinnosťou k
4. decembru
5. V dôsledku tejto organizačnej zmeny došlo k zrušeniu 2 3 Cdo 15/2013 pracovného miesta v štátnej sluţbe v sluţobnom úrade KVPS Ţilina, hlavného radcu – krajského právnika, a to z dôvodov oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva, ţivotného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z
6. augusta 2010 o 10 % zníţení osobných výdavkov a 10 % zníţení prevádzkových nákladov z úrovne schváleného rozpočtu na rok 2010 a táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, ktoré ţalobca zastával. Preto výpoveď danú ţalobcovi z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov povaţoval za platnú, danú v súlade so zákonom, ktorá bola daná na to oprávneným úradom. Zdôraznil, ţe o výbere pracovného miesta, ktoré má byť (je) zrušené rozhoduje výlučne sluţobný úrad ako zamestnávateľ a súd nemá oprávnenie v tomto smere rozhodnutie sluţobného úradu preskúmavať. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
7. septembra 2012 sp. zn. 7 Co 195/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanej 79,58 € trov odvolacieho konania. S odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu stotoţnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Uviedol, ţe zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobcu bolo v konaní preukázané rozhodnutím vydaným ţalovanou z
8. októbra 2010 číslo 304/2010 – KVPS, z ktorého nepochybne vyplýva, ţe sluţobný úrad zrušuje pracovné miesto v štátnej sluţbe „hlavného radu – krajského právnika“ z dôvodu zníţenia osobných a prevádzkových výdavkov. Preto záver súdu prvého stupňa, ţe je daný hmotnoprávny dôvod výpovede v zmysle § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., ako i ţe bola vylúčená akákoľvek diskriminácia ţalobcu, povaţoval za správny. Námietky ţalobcu v odvolaní o neurčitosti výpovede z dôvodu nedostatočného vymedzenia výpovedného dôvodu, nepovaţoval za dôvodné, nakoľko vo výpovedi je vymedzený ako dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru právny dôvod podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009Z.z. s odkazom na rozhodnutie ţalovanej o organizačnej zmene, ktoré mu bola ako príloha výpovede spolu s výpoveďou doručené. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil ustanoveniami § 241 ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p. Predovšetkým namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov v otázke výberu zamestnanca, s ktorým má byť skončený štátnozamestnanecký pomer. Bol toho názoru, ţe súdu prislúcha oprávnenie 3 3 Cdo 15/2013 preskúmať takéto rozhodnutie zamestnávateľa, ak bol výber zamestnanca, s ktorým má byť skončený štátnozamestnanecký pomer, zaloţený na diskriminačnom kritériu, bol v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch v oblasti výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce. Trval na tom, ţe konanie ţalovanej v danom prípade „odporovalo § 4 ZŠS a § 2, § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 365/2004 Z.z. a výpoveď daná navrhovateľovi je z tohto dôvodu neplatná“; súdy však otázku diskriminácie dôsledne neskúmali a neriešili ani súvisiacu otázku dôkazného bremena upravenú v § 11 zákona č. 365/2004 Z.z. Ďalej namietal, ţe odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vyporiadal s jeho odvolacou námietkou, týkajúcou sa nesprávne prvostupňovým súdom zaujatému výkladu rozdielu medzi § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť rozsudky súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, dovolanie nie je dôvodné a nie je daný ani dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., preto ho navrhla „zamietnuť“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a

1. 4 3 Cdo 15/2013 Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii určitej procesnej vady, ale aţ zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existenciu vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, spočívajúceho v tom, ţe odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vyporiadal s jeho odvolacou námietkou, týkajúcou sa nesprávne prvostupňovým súdom zaujatému výkladu rozdielu medzi § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote 5 3 Cdo 15/2013 urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalobcovi bolo niektoré z týchto práv odňaté, prípustnosť dovolania preto ani z uvedeného ustanovenia nemoţno vyvodiť. Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolateľ prípustnosť dovolania zaloţil, nie je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z
2. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, ţe kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). Dovolateľ namietal i správnosť právnych záverov zaujatých súdmi niţších stupňov, teda nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 6 3 Cdo 15/2013 Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z

1. februára 2013 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 60,07 €. Odmena spolu s reţijným paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 13,58 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí celkom 81,46 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. júla 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková