← Slovensko

o zaplatenie poistného plnenia

Obsah (11)§ 43§ 236§ 239§ 109§ 237§ 114§ 214§ 42§ 79§ 243b§ 146

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 248/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. H., bývajúceho v P., zastúpeného Mgr. P. Š., advokátom v P., proti ţalova

jeho názoru jeho návrh je dostatočne jasný, presný, určitý a vykonateľný a nejedná sa o prípad

§ 43ods.

1, 2 O.s.p. Uviedol, ţe na výzvu súdu prvého stupňa reagoval tak, ţe poţiadal spoločnosť A. s.r.o. o oznámenie výšky škody pri totálnej škode na motorovom vozidle ţalobcu, avšak spoločnosť ho odporučila na pracovníkov poisťovne a rovnakú odpoveď dostal aj od spoločnosti S., s.r.o. Ţilina. Oslovil tieţ súdnych znalcov, ktorí však poţadovali pre vyhotovenie znaleckého posudku na určenie výšky škody ohliadku motorového vozidla, čo však nie je moţné z dôvodu, ţe bolo zošrotované. Naviac, podaním z

  1. apríla 2011 doplnil svoje odvolanie zo
  2. júna 2010 tak, ţe navrhol ţalovanému uloţiť povinnosť zaplatiť mu sumu 3 700 Eur s 8,5% úrokom z omeškania od
  3. apríla 2008 do zaplatenia. Uviedol, ţe súd nevyzval ţalovanú k vyjadreniu sa k podanému návrhu a nenariadil ani jedno pojednávanie vo veci, aby sa pokúsil o zmier medzi účastníkmi. Postupom prvostupňového aj odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe súd zastavil konanie (správne odmietol podanie – pozn. dovolacieho súdu), hoci pre také rozhodnutie neboli dané zákonné dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

§ 236ods.

1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.

§ 239ods.

1 O.s.p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/.

§ 239ods.

2 O.s.p. dovolanie 3 4 Cdo 248/2012 je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. preto nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez procesnej spôsobilosti, prekáţku právoplatne rozhodnutej veci alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vzhľadom na dôvody dovolania dovolací súd pritom osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolací súd ale nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo takou vadou postihnuté. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania § 237 písm. f/ O.s.p. je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Pokiaľ ţalobca vidí nesprávnosť postupu oboch súdov v tom, ţe na prejednanie veci nevytýčili pojednávanie a návrh nezaslal ţalovanej na vyjadrenie, dovolací súd poznamenáva, ţe

ustanovenia § 114 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa nie je povinný nariadiť 4 4 Cdo 248/2012 pojednávanie (teda ani pojednávať) a

§ 114ods.

2 O.s.p. zasielať ţalovanému návrh na vyjadrenie, ak odmieta návrh z procesných dôvodov v zmysle § 43 O.s.p., ako tomu bolo v predmetnej veci.

ustanovenia § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd prvého stupňa nariadi pojednávanie len na prejednanie veci samej. Posúdenie, či podanie má náleţitosti poţadované zákonom, nie je prejednaním veci samej. Rovnako

§ 214ods.

1 O.s.p., pojednávanie nariadi odvolací súd len za predpokladu, ţe odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, ţe súdy niţších stupňov nekonali v rozpore s procesnými predpismi, ak na prejednanie podania ţalobcu nenariadili pojednávanie a ţalobný návrh nedoručili ţalovanej. Dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom ani samotným odmietnutím jeho podania. Pri tejto úvahe vychádzal z toho, ţe výklad a pouţitie § 43 ods. 1, 2 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať právo účastníka na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (i právo na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a ţe interpretáciou a pouţívaním tohto ustanovenia nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, ţe umoţňuje odmietnuť podanie

§ 43ods.

2 O.s.p. len vtedy, ak v konaní nemoţno pre nedostatky návrhu pokračovať. Moţnosťou pokračovať v konaní pritom treba chápať moţnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekáţok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky návrhu na začatie konania. Musí ísť o prekáţky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu. Dovolací súd preskúmaním obsahu spisu v predmetnej veci dospel k záveru, ţe pre vady podania ţalobcu, ktoré by

svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, nebolo moţné v konaní pokračovať a teda, ţe odvolací súd rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie ţalobcu odmietnuté.

§ 42ods.

3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predloţiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby kaţdý účastník dostal 5 4 Cdo 248/2012 jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloţí potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

§ 79ods.

1, prvá a druhá veta O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náleţitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

§ 43ods.

1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

odseku 2 veta prvá citovaného ustanovenia, ak účastník v lehote

odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť

svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, podanie účastníka musí spĺňať zákonom stanovené náleţitosti. Pod náleţitosťami podania treba rozumieť údaje vyţadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho identifikáciu. V prípade, ak podanie účastníka zákonom stanoveným náleţitostiam nevyhovuje, ide o vady podania. Ak súd v podaní identifikuje niektorú z vád

ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., vydá uznesenie, v ktorom opíše vadu, ktorou podanie účastníka trpí, uvedie, ako treba opravu vady vykonať, prípadne ako treba doplnenie vykonať a stanoví účastníkovi lehotu, v ktorej má takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením. Ak účastník v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, pri podaniach, ktoré

svojho obsahu môţu byť návrhom na začatie konania

§ 79ods.

1 O.s.p., je potrebné skúmať, či pre uvedený nedostatok v konaní moţno alebo nemoţno pokračovať. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré musí navrhovateľ uviesť v návrhu na začatie konania, sú údaje, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Navrhovateľ musí v návrhu uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý 6 4 Cdo 248/2012 umoţňuje jeho jednoznačnú individualizáciu (nemoţnosť zámeny s iným skutkom). Návrh, ako má súd rozhodnúť (petit), musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých musí byť urobené tak presne a jednoznačne, aby po ich prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť realizovaný výkon rozhodnutia alebo exekúcia, pretoţe súd nemôţe účastníkovi priznať iné práva a uloţil mu iné povinnosti, ako sú navrhované a svojím rozhodnutím musí petit celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (z toho sú len výnimky uvedené v § 153 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu uznesenia súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, ţe

vyššie citovaných ustanovení, ako aj z nich vyplývajúcich kritérií, splnenie obsahových náleţitostí podania ţalobcu súd posudzoval. Ţalobca sa svojim podaním domáhal, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu „vo výške zodpovedajúcej poistnému plneniu pri vzniku totálnej škody na osobnom motorovom vozidle F., rok výroby 2000, typu a vo výbave

osvedčenia o evidencii vozidla ţalobcu S., s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 25.4.2008 do zaplatenia.“ Ţalobca konkrétnu výšku poţadovaného finančného plnenia neuviedol. Súd však výšku judikovanej povinnosti vzhľadom na viazanosť ţalobným návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) urobiť nemôţe. Správne preto súd prvého stupňa postupoval, keď ţalobcu uznesením z

  1. októbra 2008 č.k. 24 C 124/2008 vyzval, aby uvedenú vadu nesprávnosti podania odstránil. V lehote určenej súdom ţalobca tak neurobil, a neurobil tak ani v dodatočne súdom prvého stupňa poskytnutej lehote. Ak ide o peňaţné plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená čiastka, ktorú ţalobca poţaduje, ktorou je súd v konaní pri rozhodovaní viazaný a od ktorej sa iba výnimočne môţe odchýliť v prípadoch uvedených v ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p. (Zborník IV, str. 702-704). Nemoţno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo nepresnom návrhu (Zborník I, str. 112). Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe podaním z
  2. apríla 2011 doplnil svoje odvolanie zo
  3. júna 2010 tak, ţe poţaduje sumu 3 700 Eur s 8,5% úrokom z omeškania od
  4. apríla
  5. Na základe vykonaného šetrenia súdom prvého stupňa nariadeného dovolacím súdom, však nebolo preukázané, ţe takéto doplnenie odvolania bolo ţalobcom doručené do súdneho spisu. Vykonaným šetrením bolo iba preukázané, ţe advokát Mgr. P. Š. podal na pošte v Prievidzi
  6. apríla 2011 dve zásielky adresované Okresnému súdu Bratislava I, avšak bez moţnosti zistenia obsahu týchto zásielok, pričom na priamu výzvu súdu z
  7. novembra 2011, 7 4 Cdo 248/2012 ţalobca súdu kópiu údajného doplnenia odvolania nepredloţil. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe spis bol predloţený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
  8. apríla 2011, o ktorom odvolací súd rozhodol
  9. apríla
  10. Dovolací súd na základe týchto skutočností povaţoval za správny záver súdov niţších stupňov, ţe pre uvedené nedostatky, ktoré neboli odstránené ani na výzvy súdu, nemoţno v konaní pokračovať. Rozhodnutím súdu prvého stupňa o odmietnutí podania ţalobcu a potvrdením tohto rozhodnutia odvolacím súdom nebola mu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

§ 243bods.

5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. júna 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.