jeho názoru ţalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, ţe škoda vznikla v príčinnej súvislosti s takým porušením a keďţe ţalobca neporušil ţiadnu prevenčnú povinnosť, ţalobu povaţoval v celom rozsahu za dôvodnú. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil § 415, § 420 ods. 1,3 a § 441 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol
1 O.s.p. 2 4 Cdo 218/2012 Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného a po doplnenom dokazovaní, rozsudkom z 28. marca 2012 sp. zn. 7 Co 112/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 812,49 Eur do troch dní, vo zvyšku ţalobu zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe sa stotoţnil s vyhodnotením zistených skutkových okolností okresným súdom, tak ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a tieţ, ţe zodpovednosť ţalovaného je potrebné posúdiť
a § 420 Občianskeho zákonníka, a to z hľadiska potrebného dozoru nad chovaným zvieraťom. Neprihliadol na obranu ţalovaného, ţe oplotenie spĺňa podmienky uvedené v § 12 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
jeho názoru dodrţanie stavebno- technických predpisov pri vybudovaní oplotenia okolo pozemku automaticky neznamená, ţe vlastníkovi pozemku nie je uloţená prevenčná povinnosť predchádzať škodám. Ďalej odvolací súd poukázal na výsledok ohliadky na mieste samom, vykonanej prvostupňovým i odvolacím súdom, ktorou bolo zistené, ţe medzery medzi latkami oplotenia predstavujú rozhranie od 7 do 8 cm, pričom vlčiak má moţnosť prestrčiť papuľu cez medzeru oplotenia za úroveň hranice pozemku. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd vyvodil, ţe aj osoba, ktorá vedie psa na vodítku má dodrţiavať prevenčné opatrenia v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia ţalovaného na ohliadke vykonanej odvolacím súdom mal odvolací súd za to, ţe ţalobca nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu psa, a k spôsobeniu škody tak nemuselo dôjsť. Na základe uvedeného zistenia stanovil spoluzavinenie ţalobcu na spôsobení škody v rozsahu 50 % a ţalobcovi priznal náhradu škody vo výške 50 % zo sumy priznanej okresným súdom. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie obaja účastníci. Ţalobca napadol rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu výroku, ktorým bola jeho ţaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania s poukazom na § 238 ods. 1 O.s.p., keď dôvodnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, videl vo vykonaní ohliadky odvolacím súdom po takmer šiestich rokoch od začatia súdneho konania, ktorou uţ vzhľadom na odstup času nemohli byť relevantným spôsobom preukázané skutočnosti 3 4 Cdo 218/2012 významné pre rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie otázky spoluzavinenia na spôsobení škody (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pričom rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti povaţoval zároveň za nepreskúmateľné (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, ţe uloţí ţalovanému povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 1.624,98 Eur. Ţalovaný podal dovolanie do časti výroku, ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 812,49 Eur (t.j. dovolaním napadol potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu), pričom prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., keď odňatie moţnosti konať pred súdom videl v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietal tieţ, ţe odvolací súd vychádzal iba z nepreukázaného tvrdenia ţalobcu a ničím preukázaných ním uvádzaných skutočností, ktoré súdy mali za dokázané a s jeho argumentmi sa nevysporiadali. Odňatie moţnosti konať pred súdom videl i v procesnom pochybení súdov, ktoré mu nedoručili vyjadrenia ţalobcu k jeho odvolaniam, hoci tieto vyjadrenia obsahovali skutočnosti týkajúce sa veci samej. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť, ţalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval skutočnosti uvádzané vo svojom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátmi (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie účastníkov konania je podané opodstatnene z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 4 Cdo 218/2012 Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
2 písm. a/ aţ d/ O.s.p.. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). S prihliadnutím na námietku dovolateľov, ale tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorú vadu dovolatelia zhodne namietali. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný 5 4 Cdo 218/2012 procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci okresný súd uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi škodu vo výške 1.624,98 Eur. Odvolací súd nárok ţalobcu zníţil z dôvodu jeho spoluzavinenia na spôsobení škody, ktoré stanovil v rozsahu 50 %, v dôsledku čoho ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi škodu vo výške 812,49 Eur a vo zvyšku ţalobu zamietol. 6 4 Cdo 218/2012 Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa musí obsahovať rovnaké náleţitosti ako rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko ho nahrádza v celom rozsahu. Musí vyhovovať ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu však neobsahuje náleţitosti rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ako sa vyjadrili účastníci konania, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil v otázke spoluzavinenia ţalobcu na spôsobení škody. Za odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. nemoţno povaţovať uvedenie skutkového a právneho zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, najmä, keď sa také skutkové odôvodnenie v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nenachádza (porovnaj 2. str. rozhodnutia odvolacieho súdu). Uvedením námietok ţalovaného v rozhodnutí bez toho, aby sa odvolací súd s nimi vysporiadal, ani so strohým konštatovaním, ţe sa odvolací súd stotoţnil s vyhodnotením zistených skutkových okolností okresným súdom (navyše nevyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia), nemoţno povaţovať rozhodnutie za rozhodnutie obsahujúce náleţitosti § 157 ods. 2 O.s.p. Za takéto rozhodnutie nemoţno povaţovať ani rozhodnutie so záverom, ţe k spôsobeniu škody na veciach a na zdraví ţalobcu a jeho psa došlo v dôsledku konania psov ţalovaného, ktorí chytili do papule psie šteňa ţalobcu a pri odvracaní škody ţalobcom došlo k jeho pohryzeniu do pravej a ľavej ruky a ľavého predkolenia. Z odôvodnenia rozhodnutia totiţ vôbec nevyplýva, na základe akých dôkazov odvolací súd dospel k záveru, ţe k pohryzeniu a zároveň k pohryzeniu tak ako tvrdil ţalobca, došlo. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. V preskúmavanej veci, keďţe ide o skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi sporné (ţalovaný namietal tvrdenie ţalobcu), z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať aj to, na základe akých dôkazov súd dospel k záveru, ţe sa skutok stal, a ţe sa stal tak ako uviedol ţalobca. Ničím nepreukázané tvrdenie ţalobcu (za preukázanie nemoţno povaţovať ošetrenie a následné liečenie vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie) nemoţno povaţovať za dôkaz o tom, ţe sa skutok stal 7 4 Cdo 218/2012 tak ako uvádzal ţalobca. Ošetrenie a liečenie preukázané zdravotnou dokumentáciou v konaní je síce dôkazom, ţe ţalobca bol pohryzený psom, avšak nepreukazuje, ţe k pohryznutiu došlo psami ţalobcu, navyše, keď z dôkazov zaloţených v spise ţalobcom vyplýva, ţe išlo o pomliaţdenie oboch rúk s drobnými mnohopočetnými poraneniami a ţalobca v konaní tvrdil, ţe bol pohryznutý vlčiakmi, pričom viedol psa bulteriéra (šteňa). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je moţné zistiť ani to, ako súd dospel k záveru, ţe ţalobca bol pohryzený psami ţalovaného na ľavom predkolení za situácie, keď sa psy ţalobcu nachádzali za ohradou, kde medzery medzi latkami oplotenia predstavujú rozhranie od 7 do 8 cm a či útočiaci pes je vôbec schopný v takom stave (útočenia) „...prestrčiť papuľu cez medzeru oplotenia za úroveň hranice pozemku.“ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akého dôkazu mal súd preukázané, ţe práve psy ţalovaného pohrýzli ţalobcu uvedeným spôsobom, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Nepreskúmateľným je rozhodnutie i ohľadom výšky priznaného nároku na náhradu škody. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol len výšku škody a výšku jednotlivých nárokov, ktorých náhrady sa ţalobca domáhal (vyplývajúcich z odôvodnenia súdu prvého stupňa) bez toho, aby sa v rámci odvolacieho konania s výškou uplatnenej náhrady škody akokoľvek zaoberal a to napriek tomu, ţe v konaní o náhradu škody sa súd musí v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať nielen s výškou uplatnenej náhrady, ale zároveň i s otázkou, či ten komu škoda hrozila, zakročil na jej odvrátenie spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (§ 417 Občianskeho zákonníka) a tieţ s otázkou náhrady škody, ktorú mal poškodený utrpieť pri odvracaní škody, nakoľko ten, kto odvracal hroziacu škodu (v danom prípade škodu, ktorá hrozila ţalobcovi na šteňati), má právo na náhradu účelne vynaloţených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená (§ 419 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýba i právne posúdenie otázky spoluzavinenia ţalobcu na spôsobení škody v rozsahu 50 %. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho, akých skutkových a právnych záverov dospel odvolací súd k záveru o oprávnenosti nároku ţalobcu na náhradu škody a o jeho výške. 8 4 Cdo 218/2012 Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa, musí obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dôvody, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie a
ktorých právnych ustanovení vec posúdil. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, 9 4 Cdo 218/2012 ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ ţalovaný odňatie moţnosti konať pred súdom videl i v tom, ţe mu neboli doručené vyjadrenia ţalobcu k jeho odvolaniam, Najvyšší súd Slovenskej republiky tento dovolací dôvod nepovaţoval za dôvodný. Zo spisu mal totiţ preukázané, ţe síce vyjadrenia ţalobcu k dovolaniam ţalovaného na č.l. 108, 154 a 184 ţalovanému doručené neboli, avšak právny zástupca ţalovaného ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu na okresnom súde nazrel do súdneho spisu, o čom je v spise zaloţený úradný záznam na č.l. 168 a na pojednávaní pred krajským súdom
1 O.s.p., súd totiţ rozhodne na základe uvádzaných skutočností, len ak neboli medzi účastníkmi sporné, resp. ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. Odvolací súd však v zmysle tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku dôsledne nepostupoval. Pokiaľ dovolatelia ako dovolací dôvod uvádzali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na zistenú procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 11 4 Cdo 218/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. júna 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.