← Slovensko

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

Obsah (5)§ 243a§ 242§ 211§ 243b§ 243i

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 MCdo 13/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. Ľ. Ď., bývajúceho v B., 2/ M. J., bývajúcej v Č., 3/ J. B. D., býva

§ 243aods.

1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, ţe na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, ani zistené. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej v konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi 8 3 MCdo 13/2010 skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umoţniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.

§ 211O.s.p.).

Odôvodnenia rozhodnutí súdov niţších stupňov nezodpovedajú uvedeným ustanoveniam, keďţe súdy sa v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadali s rozhodujúcimi skutočnosťami. V posudzovanej veci z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, ţe právni predchodcovia ţalobcov Dr. E. Ď. a Š. Ď. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, kaţdý v podiele ½ a tieto nehnuteľnosti odkúpili po štvrtinách od Dr. J. H. v podiele 1/2 a od jeho manţelky Ţ. H. tieţ v podiele 1/12 kúpnymi zmluvami z

  1. mája
  2. Súdy vyhádzali z toho, ţe právni predchodcovia ţalobcov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli riadnym, zákonu v tom čase zodpovedajúcim zápisom (vkladom – intabuláciou) tohto práva do pozemkovej knihy na základe kúpnopredajných zmlúv, ktoré boli preskúmané a pozemnokniţným súdom bolo rozhodnuté o zápise ich vlastníctva do PKN vloţky číslo X. (Čd X., Čd X.)
  3. júna 1947, pričom predmetné parcely číslo 903 a 904 boli prenesené z pôvodných PKN vloţiek číslo X. a X. do novej PKN vloţky číslo X. v nezmenenom stave. V PKN vloţke číslo X. katastrálne územie I., ktorá obsahuje parcely č. 903 a 904, nie je uvedená ţiadna poznámka ani zápis o výkupe ani o zamýšľanom prevzatí uvedených nehnuteľností. Právni predchodcovia ţalobcov doposiaľ sú vedení ako podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností v PKN vloţke číslo X.. Ako uţ bolo vyššie uvedené súdy vychádzali zo zhodného názoru, ţe podľa Výmeru jednotného národného výboru v Nitre č. X. z
  4. júna 1950 Československý štát vykúpil za náhradu nehnuteľnosti vo vlastníctve manţelov Ď. podliehajúce revízii zapísané v PKN č. X., X., X., a teda výkup sa netýkal nehnuteľností zapísaných v PKN vloţke č. X. parcelné číslo 903 a
  5. Odvolací súd z pôvodných PKN vloţiek číslo č. X. a X. pre katastrálne územie I. zistil, ţe pod B-vlastníctvo poradovým číslom 9, došlo dňa
  6. novembra 1949 pod Čd X. k zápisu, ţe nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zamýšľa prevziať a tieto nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. Odvolací súd poukázal na to, ţe v čase vykonania 9 3 MCdo 13/2010 tohto zápisu v pôvodných PKN vloţkách číslo X. a X., ktoré pôvodne obsahovali sporné parcely číslo 903 a 904, sa uţ tieto parcely nenachádzali, keďţe v roku 1947 boli predmetom kúpnopredajných zmlúv, na základe ktorých ich nadobudli právni predchodcovia ţalobcov a v tom roku boli zapísané do novej PKN vloţky číslo X. pre katastrálne územie I. v nezmenenom stave; z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, ţe sporné parcely číslo 903 a 904 nepodliehali revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej len „zákon č. 142/1947 Sb.“), ţe neboli ani predmetom výkupného konania, preto k platnému prevodu vlastníctva na právnych predchodcov ţalobcov kúpnymi zmluvami z
  7. mája 1947 nebol potrebný súhlas Ministerstva zemědelství (resp. na Slovensku súhlas Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy). Pokiaľ ide o rozhodnutie Ministerstva zemědelství zo
  8. júla 1949 čís.jed.29.684/1949-IX/A-21, ktorým bolo Dr. H. a jeho manţelke oznámené, ţe ich pozemkový majetok v katastrálnom území I. o výmere 82,9747 ha, uvedený v súpisnej prihláške zo
  9. apríla 1949 tvorí „zbytkový statok“ podľa § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 142/1947 Sb., sa preberá štátom celý, v ktorom sa zároveň uvádza, ţe akékoľvek nakladanie s týmto majetkom a jeho príslušenstvom je po dobu revízie bez súhlasu ministerstva neplatné, odvolací súd uviedol, ţe uvedené rozhodnutie nekonštatuje neplatnosť prevodu vlastníckeho práva medzi Dr. H. a jeho manţelkou a Dr. Ď. a jeho manţelkou a ani nepreukazuje neudelenie súhlasu povereníctva k uvedenému prevodu a jeho neplatnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, ţe vlastnícke právo právnych predchodcov ţalobcov Dr. Ď. a jeho manţelky zostalo zachované a aţ do vydania osvedčenia v prospech ţalovaného 1/ nebolo dotknuté ţiadnou právnou skutočnosťou. Dovolací súd záver súdov, ţe vlastníctvo právnych predchodcov ţalobcov - manţelov Ď., k uvedeným nehnuteľnostiam zostalo nedotknuté, pretoţe výmerom Jednotného národného výboru v Nitre z
  10. júna 1950 č. X., ktorým Československý štát vykúpil za náhradu nehnuteľnosti vo vlastníctve manţelov Ď. a Nadlepšovacieho fondu zamestnancov továrne F. v Nitre zapísané v PKN vloţkách číslo X., X. a X. vo výmere 41,1156 ha, nedošlo v rámci revízie prvej pozemkovej reformy k výkupu parciel číslo 903 a 904, ktoré boli zapísané v PKN vloţke číslo X., ktorú tento výmer neobsahuje, povaţuje za predčasný, keďţe k nemu súdy niţších stupňov dospeli bez posúdenia širších súvislostí. So zreteľom na uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), podľa názoru dovolacieho súdu kľúčovými otázkami pre 10 3 MCdo 13/2010 rozhodnutie bolo vyriešenie otázky platnosti kúpnych zmlúv z
  11. mája 1947 uzavretých medzi Dr. H. a manţelkou Ţ. a Dr. Ď. a jeho manţelkou so zreteľom na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva poľnohospodárskej a lesnej pôde) – ďalej len „zákon č. 46/1948 Sb.“ a so zreteľom na rozhodnutie Ministerstva zemědelství zo
  12. júla 1949 čís.jedn.29.684/1949-IX/A-2 tieţ posúdenie, či tieto nehnuteľnosti podliehali revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. a výkupnému konaniu po manţeloch H. v zmysle uvedeného rozhodnutia, a teda či vlastníctvo dotknutých nehnuteľností prešlo z majetku Dr. H. na štát v reţime zákona č. 142/1947 Sb. alebo neprešlo, ako tvrdia ţalobcovia. Z ustanovenia § 13 zákona č. 46/1948 Sb. vyplýva, ţe prevod vlastníckeho práva medzi ţivými, reálne rozdelenie spoluvlastníctva, prepachtovania a zmluvné a exekučné zaťaţenie pôdy, ktorá je predmetom výkupného konania, je aţ do konečného prevedenia výkupu a prevzatia vykúpenej pôdy prípustné len so súhlasom ministerstva poľnohospodárstva; inak sú neplatné. Zákaz zaťaţenia pôdy sa však nevzťahuje na dane, poplatky a iné verejné dávky (ods. 1). Právne konania uvedené v odseku 1, uzavreté po
  13. apríli 1947 pred účinnosťou tohto zákona, sú bez dodatočného schválenia ministerstva poľnohospodárstva neplatné (ods. 2). Okresný súd vo svojom rozhodnutí otázku platnosti kúpnych zmlúv z hľadiska § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. neposudzoval a neprihliadol ani k uvedenému rozhodnutiu Ministerstva zemědelství zo
  14. júla 1947 týkajúceho sa revízie pozemkového majetku Dr. H. s manţelkou, a to i napriek tomu, ţe ţalovaný 2/ v konaní namietal neplatnosť prevodu vlastníctva nehnuteľností práve s poukazom na uvedené rozhodnutie, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti, ako súčasť majetku manţelov H. podliehali v čase scudzenia revízii prvej pozemkovej reformy. Podľa tohto rozhodnutia Ministerstvo zemědelství prevádzajúc revíziu prvej pozemkovej reformy rozhodlo, ţe „pozemkový majetok v katastrálnom území I. vo výmere 82,9747 ha uvedený v súpisovej prihláške zo
  15. apríla 1949 z úradnej moci pracovnou skupinou Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Nitre, tvorí zbytkový statok podľa § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 142/1947 Sb. a preberá sa štátom celý podľa § 6 ods. 2 písm. b/ a § 6 ods. 7 cit. zákona“. Odvolací súd vychádzal z názoru, ţe nehnuteľnosti nepodliehali revízii prvej pozemkovej reformy, neboli predmetom výkupu, z ktorého dôvodu sa k platnosti kúpnych 11 3 MCdo 13/2010 zmlúv, na základe ktorých právni predchodcovia ţalobcov nadobudli uvedené nehnuteľnosti, dodatočný súhlas ministerstva zemědelství v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. nevyţadoval. Uvedený záver odvolacieho súdu, ku ktorému dospel bez zohľadnenia revízneho a výkupného konania po prevodcoch - manţeloch H., od ktorých právni predchodcovia ţalobcov mali nadobudnúť nehnuteľnosti, sa javí predčasný a z toho dôvodu nemôţe byť povaţovaný za správny. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom absentuje dôsledné posúdenie otázky platnosti prevodu nehnuteľností so zreteľom na ustanovenie § 13 zákona č. 46/1948 Sb. bez komplexného posúdenia revízneho a výkupného konania pozemkového majetku predávajúcich manţelov H. a bez zohľadnenia uvedených skutočností, nie je v súlade § 157 O.s.p. a pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné; uvedený záver odvolacieho súdu nie je náleţitým spôsobom odôvodnený. Konštatovanie odvolacieho súdu, ţe súpis majetku Dr. H. s manţelkou (vyhotovený vedúcim pracovnej skupiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy) je nekonkrétny, lebo sa v ňom uvádza len celková výmera nehnuteľností podliehajúcich pozemkovej reforme 82,9747 ha, je pre nedostatok odôvodnenia predčasné a naviac aj v rozpore s obsahom spisu, pretoţe zo zväzkov dokladov týkajúcich sa Dr. H. a účastníkov (napr. pri súpise majetku zaloţenom vo zväzku dokladov označených ako „Spis č. 3 - majetok Dr. H. a spol.“, vo zväzku dokladov „Prílohy“) sa nachádzajú pri súpise majetku pripojené fotokópie výpisov z PKN vloţiek a medzi iným aj vloţky č. X., ktorá obsahuje sporné parcely č. 903 a
  16. Uvedené výpisy boli zaslané Okresným súdom v Nitre, odd. pokn.
  17. októbra 1949 na ţiadosť pracovnej skupiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z
  18. októbra 1949, ktorou poţiadala o zaslanie „hodnoverných pozemnokniţných výpisov, strany A, B z majetku Dr. J. H. a manţelky Ţ., v katastrálnom území I., V. a N.. Vo výpisoch nech je zachytený i majetok, ktorý bol za účinnosti zákona č. 142/47 Zb. prevedený z predmetných vlastníkov na nového nadobúdateľa“ (listinné dôkazy sú tieţ obsahom „Spisu č. 3“). V súdnom spise za č.l. 186 spisu sú doklady vyţiadané súdom z archívu Ministerstva vnútra týkajúce sa „výkupu majetku Dr. Ď. s manţelkou“, ktoré obsahujú aj výpisy z PKN vloţky č. X. ohľadom parciel č. 903 a
  19. Napriek vyššie označeným dokladom však v konaní zostalo neobjasnené, čo bolo konkrétne predmetom revízie a z odôvodnenia rozhodnutí súdov niţších stupňov nevyplýva, z akých dôvodov nebolo vykonané dokazovanie uvedenými listinami, ktoré sa vzťahovali k predmetu konania. Pokiaľ ţalovaný 2/ poukazoval na uvedené listinné dôkazy, bolo povinnosťou odvolacieho súdu na túto odvolaciu 12 3 MCdo 13/2010 argumentáciu ţalovaného 2/ primeraným spôsobom reagovať, a keď tak odvolací súd neurobil, jeho rozhodnutie nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Od uvedenej povinnosti nie je odvolací súd oslobodený ani v prípade, ak rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vzhľadom na uvedené dovolací súd je tohto názoru, ţe absencia náleţitého odôvodnenia rozhodnutia súdov niţších stupňov v otázke, ktorá mala v danej veci kľúčový význam (otázka neplatnosti kúpnych zmlúv z
  20. mája 1947 bez zohľadnenia dosahu revízie pozemkovej reformy a výkupného konania týkajúceho sa pozemkového majetku rodiny H., od ktorých mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam právni predchodcovia ţalobcov), má negatívny dopad na odôvodnenie rozhodnutia súdu ako celku. So zreteľom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového procesu a ich skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospeli pri riešení uvedenej otázky majúcej pre posúdenie veci rozhodujúci význam, sú mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky nepreskúmateľné. V nadväznosti na obsah vyššie uvedeného najvyšší súd poznamenáva, ţe tak dovolacie konanie (§ 236 aţ § 243d O.s.p.), ako aj konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 243e aţ § 243j O.s.p.) majú prieskumnú povahu – najvyšší súd v konaniach o týchto opravných prostriedkoch preskúmava napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Súdy niţších stupňov v občianskom súdnom konaní spravidla riešia viacero skutkových a právnych otázok. Mnohé z týchto otázok sú z pohľadu konania (alebo sporu) ako celku iba čiastkovej povahy a predstavujú reťazec po sebe idúcich a nasledujúcich otázok (riešení), v ktorom neskôr riešená otázka neraz vychádza z výsledkov riešenia skôr nastolenej otázky. Proces zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností a prijímania právnych záverov je v dôsledku toho zároveň aj procesom postupného vylučovania všetkých tých alternatív, ktoré prichádzali do úvahy v rámci ešte neúplne zisteného skutkového stavu, následne však, po zistení rozhodujúcich skutkových a právnych okolností, sa ukázali ako neopodstatnené. Najvyšší súd v konaní o (mimoriadnom) dovolaní zohľadňuje a akceptuje túto postupnosť; pokiaľ však pri prieskume zistí, ţe nebola správne vyriešená alebo vysvetlená taká čiastková otázka, ktorá mala v tej – ktorej veci kľúčový význam v tom zmysle, ţe od nej záviselo správne vyriešenie viacerých ďalších otázok odvíjajúcich sa od zvoleného riešenia, obmedzí svoj prieskum iba na konštatovanie zistenej nesprávnosti (procesného nedostatku). Najvyšší súd v takom prípade uţ neuskutočňuje ďalší prieskum – nevyjadruje sa vopred ku všetkým alternatívam, ktoré hypoteticky vyplývajú alebo môţu vyplývať z otázky nevyriešenej alebo otázky, riešenie ktorej nebolo dostatočne odôvodnené alebo vysvetlené. Ak v konaní o (mimoriadnom) 13 3 MCdo 13/2010 dovolaní vyjde najavo, ţe súd niţšieho stupňa kľúčovú otázku takejto povahy nevyriešil alebo ju vyriešil nesprávne alebo prijaté riešenie vôbec v rozhodnutí nevysvetlil, v dôsledku čoho sa z pohľadu prieskumného konania otvára viacero neistých (iba moţných alebo alternatívnych či zatiaľ len teoretických), do úvahy prichádzajúcich skutkových a právnych situácií, obmedzí sa najvyšší súd len na konštatovaní toho prieskumného záveru, ku ktorému sa bolo moţné dostať s istotou. Bolo by v rozpore s účelom konania o (mimoriadnom) dovolaní a tieţ prieskumnou povahou tohto konania, pokiaľ by najvyšší súd v rámci prieskumu posudzoval viaceré alternatívy a zaoberal sa tými obsahovými časťami (mimoriadneho) dovolania, ktoré môţu byť relevantné a opodstatnené iba v prípade dodatočného nadobudnutia istoty, o ktorú z viacerých alternatív v danej veci ide alebo môţe ísť. So zreteľom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodujúcich skutkových a právnych úvah v otázke – (ne)platnosti kúpnych zmlúv z
  21. mája 1947 so zreteľom k § 15 zákona č. 142/1947 Sb. a § 13 zákona č. 46/1948 Sb. a v súvislosti s tým neposudzovali vec komplexne so zreteľom na revíziu majetku Dr. H. a súvisiaceho výkupného konania k nadväznosti na obsah súpis majetku, z ktorého rozhodnutie Ministerstva zemědelství zo
  22. júla 1949 vychádzalo, dospel dovolací súd k záveru, ţe rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Vzhľadom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.

§ 243bO.s.p.).

Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe zrušené rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

  1. 14 3 MCdo 13/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. mája 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.