Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 152/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. Z. H., bývajúcej v C., proti odporcovi I. H., bývajúcemu v C., za

§ 1

O.s.p.), ale tiež účinnú a rýchlu (

§ 6O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy vyčkať až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní začatom podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú prijatie účinných dočasných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takými opatreniami sú (o. i.) predbežné opatrenia. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých 3 Cdo 152/2013 5 sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa s ohľadom na zmysel tohto procesného inštitútu ani zásada rovnosti účastníkov (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti – osobitne právom byť vypočutý) neuplatňuje tak striktne, resp. bezprostredne, ako je tomu v konaní o veci samej. Účastníci konania teda nemusia v každej časti či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana; tomu zodpovedá aj príslušná zákonná úprava (

§ 75ods.

6, ods. 8) O.s.p. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo

1. decembra 2012 č.k. 27 C 199/2012-128 podala navrhovateľka
2. decembra 2012 odvolanie, ktoré bolo na základe úpravy zo
3. januára 2013 (č. l. 136 spisu) doručované na vyjadrenie právnemu zástupcovi odporcu, pričom súd lehotu na vyjadrenie neurčil (v úprave je uvedené: „odvolanie navrhovateľky na č.l. 131 doruč na vyjadrenie odporcovi“), a spis bezodkladne predložil odvolaciemu súdu. Odvolanie bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené
4. januára 2013, vyjadrenie odporcu k odvolaniu bolo súdu prvého stupňa doručené
5. januára
6. Odvolací súd rozhodol o odvolaní
7. januára
8. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal procesný postup odvolacieho súdu v danej veci vyššie uvedenej povahe konania a rozhodovania o predbežnom opatrení. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv účastníka, ktorý o ochranu žiada, má totiž prednosť pred právom ostatných účastníkov vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v písomnom podaní (návrhu, odvolaní). Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami (v prejednávanej veci boli týmito listinami oznámenia o zrušení prevádzky odporcu a úradný záznam OOPZ Trenčín), nebol ani odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní navrhovateľky povinný vytvoriť odporcovi procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre zamietnutie jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. 3 Cdo 152/2013 6 Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
10. mája 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková