čl. I. bod 3 predmetnej zmluvy kupujúci nadobudne predmet 4 Cdo 111/2011 3 zmluvy do výlučného vlastníctva.
„Vyhlásenia“ manţelky poručiteľa Z. K. zo dňa 8.12.1997, táto si nerobí nároky na predmetný byt a nebude sa finančne podieľať na odkúpení bytu a
„Čestného prehlásenia“ poručiteľa PhDr. I. K. zo dňa 8.12.1997, tento finančné prostriedky potrebné na odkúpenie predmetného bytu získal výlučne zo svojich honorárov. Prvostupňový súd tak rozhodol s poukazom na § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
3 Občianskeho zákonníka a notárskou zápisnicou špeciálne upravovať vzťahy medzi manţelmi. Poukázala na to, ţe na základe listinných dôkazov a zisteného skutkového stavu je zrejmé, ţe manţelka poručiteľa bola uzrozumená a súhlasila s tým, aby poručiteľ zo svojho výlučného majetku nadobudol nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Preto sa nestotoţňuje s odôvodnením súdu, ţe finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná nehnuteľnosť zakúpená neboli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Odvolaciemu súdu vytkla, ţe jeho argumentácia v písomnom vyhotovení rozhodnutia nezodpovedá presvedčivosti rozhodnutia, vyplývajúcej pre súdy z ustanovenia § 157 ods. 2 veta druhá O.s.p., ţe odignoroval záver a právny názor súdu niţšieho stupňa, ktorý citoval vo svojom rozhodnutí aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré poukazuje aj naša súdna prax. Pritom v dôvodoch svojho rozhodnutia ani neuviedol, prečo s poukazom na doterajší stav, keď manţelka poručiteľa nikdy počas 12 rokov nespochybňovala vlastnícke právo poručiteľa, nikdy túto zmluvu nerozporovala a ani nepodala ţalobu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, priznal, ţe byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, nevysporiadal sa ani s predloţenými listinnými dôkazmi, a to konkrétne čestným prehlásením poručiteľa a vyhlásením manţelky poručiteľa a ani tou skutočnosťou, ţe poručiteľ bol výlučný nájomca bytu po smrti svojej matky, nevzniklo spoločné právo uţívania bytu manţelmi, v byte manţelia nebývali a byt bol v dlhodobom prenájme, nakoľko manţelia ţili v inej nehnuteľnosti. Dovolateľka tieţ poukázala na to, ţe pokiaľ odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu bez toho, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie, mal vo veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., čo však neurobil a tak porušil základné právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces a základné právo konať pred súdom. V danom prípade odvolací súd konanie zaťaţil vadou pri zisťovaní skutkového stavu v dôsledku nedostatočného vykonania predloţených dôkazov a zisťovania, z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt. V závere dovolania dovolateľka konštatovala, ţe pokiaľ manţelka poručiteľa aţ po jeho smrti spochybňuje výlučné vlastníctvo poručiteľa, ktoré bezvýhradne akceptovala 12 rokov, je potrebné brať do úvahy aj ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pozostalá manţelka poručiteľa sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila so závermi odvolacieho súdu, pričom (mimo iného) poukázala na to, ţe s poručiteľom mali práve v predmetnom byte niekoľko rokov trvalý pobyt a nikdy za ţivota poručiteľa nemala dôvod podnikať formálne kroky smerujúce k riešeniu zaradenia bytu do bezpodielového 4 Cdo 111/2011 6 spoluvlastníctva manţelov, pretoţe manţel jej právo nespochybňoval. Preto navrhla dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., pričom sa zameral prednostne na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľka v súvislosti s namietaním, ţe došlo k procesnej 4 Cdo 111/2011 7 vade tejto povahy, v dovolaní uviedla, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a ţe odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. X. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie uznesenia súdu. Ústavne súladným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine 4 Cdo 111/2011 8 polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.
názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté nebolo. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), nakoľko dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v danej veci, keď v dostatočnom rozsahu vysvetlilo, čo tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, ako moţno dohodou manţelov právne významným spôsobom v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka zúţiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, z ktorého dôvodu listinné dôkazy predloţené dovolateľkou (čestné prehlásenie poručiteľa a vyhlásenia manţelky poručiteľa) pre posúdenie danej veci označil za právne irelevantné, na ktoré nemôţe prihliadnuť s tým, ţe nebola preukázaná ani skutočnosť, ţe by finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná nehnuteľnosť zakúpená, boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa a konečne, prečo v danej veci nie je moţné prihliadať ani na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a tým teda aj za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľky. Pokiaľ dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka, ţe na prejednanie veci nenariadil odvolacie pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, ţe
1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe a/ odvolací súd neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ktorým postupom neodňal dovolateľke moţnosť konať pred súdom. 4 Cdo 111/2011 9 V súvislosti s existenciou tvrdenej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolateľka uviedla, ţe v danom prípade ide o vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu veci v dôsledku nedostatočného vykonania predloţených dôkazov a zisťovania, z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt odvolacím súdom. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe „... z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe poručiteľ počas manţelstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu. S prihliadnutím na § 143 Občianskeho zákonníka predmetný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky. Listinné dôkazy, ktoré boli v konaní predloţené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd na ne nemôţe prihliadať. Pre platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou manţelkou ... bolo potrebné dohodu o zúţení bezpodielového spoluvlastníctva uzavrieť formou notárskej zápisnice, čo sa nestalo. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná ani skutočnosť, ţe by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola zakúpená boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý dedič nepreukazuje, o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas manţelstva z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo moţné povaţovať prípadný dar, alebo dedičstvo, čo však v predmetnom konaní nebolo tvrdené a ani preukazované“. Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
názoru dovolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd vychádzal z rovnakého skutkového základu ako súd prvého stupňa a len samotná skutočnosť, ţe vykonané dôkazy, konkrétne listinné dôkazy predloţené dovolateľkou, vyhodnotil inak, ako súd prvého stupňa (a teda odlišne od predstáv dovolateľky) neznamená, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval 4 Cdo 111/2011 10 správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právna úprava dovolania vychádza z toho, ţe (v danom prípade) dovolacím dôvodom
2 písm. c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, ţe nemôţe preskúmavať iné právne otázky, neţ tie, ktoré boli dovolateľkou označené. Aj keď nie je viazaný dovolateľkou navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sa môţe týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To znamená, ţe dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľkou odvolací súd vyriešil v súlade so zákonom. Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový) súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, dovolateľka popiera, ţe by predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky, keďţe ich, aj keď za trvania manţelstva, nadobudol do výlučného vlastníctva kúpou (výlučne z honorárov za svoju autorskú činnosť) iba poručiteľ. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, ţe predmetné nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nadobudol počas trvania manţelstva, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky, keďţe listinné dôkazy predloţené dovolateľkou, a to „Vyhlásenie“ pozostalej manţelky poručiteľa, v ktorom vyhlásila, ţe neţije s poručiteľom v domácnosti v byte na S. X. v Bratislave, nerobí si spoluvlastnícke nároky na tento byt a nebude sa finančne podielať na odkúpení tohto obecného bytu do vlastníctva poručiteľa a „Čestného prehlásenia“ poručiteľa, v ktorom vyhlásil, ţe finančné prostriedky „potrebné na odkúpenie svojho bytu do súkromného vlastníctva som získal výlučne z honorárov za svoju autorskú činnosť“ (obe listiny sú z 8. decembra 1997), nespĺňajú zákonom predpísané náleţitosti dohody manţelov o zúţení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. S takýmto záverom odvolacieho súdu treba súhlasiť. V zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom bezpodielového spoluvlastníctva [ktorého vznik, trvanie a zánik sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manţelstva (výnimočne, v prípade splnenia v zákone ustanovených dôvodov, môţe nastať situácia, ţe bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne 4 Cdo 111/2011 11 a manţelstvo trvá)] sú všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manţelov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydrţaním a pod.) za trvania manţelstva, s výnimkou a/ vecí získaných dedičstvom, b/ vecí získaných darovaním, c/ vecí, ktoré
svojej povahy slúţia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manţelov, d/ vecí vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manţelov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manţelstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. To znamená, ţe okrem uvedených výnimiek, všetky ostatné veci zásadne patria do bezpodielového spoluvlastníctva za podmienok ustanovených zákonom. Sú to teda predovšetkým všetky príjmy a úspory z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti, príjmy zo sociálneho zabezpečenia, výnosy z majetku manţelov a pod. Aj autorské odmeny, ako odmeny za tvorivú prácu autora, patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, keď boli autorovi vyplatené za jeho ţivota a za trvania manţelstva a bezpodielového spoluvlastníctva.
1 Občianskeho zákonníka manţelia môţu dohodou rozšíriť alebo zúţiť zákonom určený rozvrh bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môţu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Ide o výnimku zo všeobecného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), ktorá sa vzťahuje len na majetok nadobudnutý za trvania manţelstva. Pritom pre platnosť dohody
1 Občianskeho zákonníka sa vyţaduje forma notárskej zápisnice (§ 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka). V prípade nedostatku tejto formy treba dohodu povaţovať za absolútne neplatnú (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). So zreteľom na vyššie uvedené tak
názoru dovolacieho súdu moţno uzavrieť, ţe pokiaľ predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva poručiteľ za trvania manţelstva a bezpodielového spoluvlastníctva s pozostalou manţelkou, hoci aj „výlučne z honorárov za svoju autorskú činnosť“, stali sa tieto nehnuteľnosti predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, na čom nič nemení tvrdenie dovolateľky o ich výlučnom vlastníctve poručiteľa, ktoré tvrdenie opiera o ňou predloţené „Vyhlásenie“ pozostalej manţelky poručiteľa a „Čestné prehlásenie“ poručiteľa, ktoré listiny nemoţno povaţovať za platnú dohodu manţelov o zúţení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva 4 Cdo 111/2011 12 v zmysle § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok obligatórnej formy notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie dcéry poručiteľa zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej dedičke vzniklo právo na náhradu trov konania proti dovolateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), preto jej dovolací súd (keďţe si pozostalá manţelka nárok na náhradu trov dovolacieho konania uplatnila) priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich z odmeny advokátky za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu - § X. ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. – ďalej len „vyhláška“) vo výške 869,97 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky) + 7,41 € reţijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 877,38 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. marca 2013 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.