takejto doložky začalo konanie,.. spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dospel k záveru,.. že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná,.. ale vyplýva zo štandardnej zmluvy,.. je súčasťou úverových podmienok oprávneného,.. a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenie § 44 Exekučného poriadku zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. septembra 2012,.. sp.zn. 8 Co E 45/2012 na odvolanie oprávnenej uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov,.. 3 5 Cdo 25/2013 ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí. Odvolaciu námietku oprávnenej,.. že súd pri preskúmaní exekučného titulu prekročil rámec svojej právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z.z.,.. nepovažoval za dôvodnú,.. pričom uviedol dôvody,.. pre ktoré bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska,.. či nejde o rozhodnutie ničotné,.. ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. K odvolacej námietke oprávnenej o nesprávnom výklade § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol,.. že posúdenie neprimeranej podmienky
1 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Mal za to,.. že rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku z dôvodu,.. že spotrebiteľ sa nemôže v prvom rade domáhať svojich práv na všeobecnom súde,.. povinná si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. K námietke oprávnenej,.. že jej právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy len plnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol,.. že z exekučného titulu,.. ani výpisu Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva,.. že Stály rozhodcovský súd zriadený pri R. ktorý vydal rozhodcovský rozsudok,.. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 67 zákona č. 510/2002 Z.z.,.. pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z nebankových subjektov. Taktiež s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 1 a § 84 až 87 O.s.p. uviedol,.. prečo sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu vzdialenosti miesta bydliska povinnej od rozhodcovského súdu. Na záver konštatoval,.. že neobstojí ani námietka oprávnenej,.. že napadnutým rozsudkom dôjde reálne k úplnému odňatiu jej práva na súdnu ochranu,.. pretože tento spôsob vybavenia veci,.. ani rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata. Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Dôvodnosť dovolania odvodila z ustanovení § 237 písm. a/,.. d/,.. e/ a f/ O.s.p.,.. § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. a § 238 ods. 3 O.s.p. Namietala,.. že súdy rozhodli vo veci,.. ktorá nepatrí do ich právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.),.. lebo súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky a nesmie ani preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia označeného za exekučný titul. Mala za to,.. že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,.. a teda bolo v súlade so 4 5 Cdo 25/2013 zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. Považovala za neprijateľné,.. aby exekučný súd skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,.. rozhodcovské konanie,.. ani zmluvu,.. na základe ktorej bol vydaný,.. nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o zrušení rozhodcovského rozsudku,.. hoci bol
zákona potrebný. Namietala,.. že uvedeným konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky,.. keďže vo veci je rozhodcovským rozsudkom daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Uviedla,.. že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,.. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,.. kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku,.. ale len ako tzv. exekučný súd. Poukázala na to,.. že exekučný súd nie je súdom,.. ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia,.. ktoré je exekučným titulom. Za významnú považovala aj okolnosť,.. že Súdny dvor Európskej únie v žiadnom zo svojich rozhodnutí,.. týkajúcich sa výkladu smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,.. vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej zmluve,.. nevyslovil nekalosť takého dojednania per se,.. ale trvá na tom,.. že nekalosť môže byť daná len pri splnení niektorých podmienok. Ďalej namietala,.. že zákonodarca mal úmysel dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa,.. kde uplatnia svoje práva,.. a preto nie je na mieste,.. aby súd nahrádzal vôľu spotrebiteľa,.. a to nezákonným zásahom do práv oprávnenej. Ak povinný nemá záujem na uplatňovaní si svojich práv,.. ak žiadnym spôsobom nenapravil vôľu napadnúť rozhodcovský rozsudok,.. považovala za absurdné,.. aby túto jej vôľu nahrádzal súd. Bola toho názoru,.. že ak povinný svoju vôľu prejavil podpisom zmluvy,.. ktorá doložku obsahovala,.. súd svojim konaním zasiahol do práv oprávnenej,.. ako aj povinného slobodne prejaviť svoju vôľu. Napadla aj právne závery súdov nižších stupňov o neprijateľnosti podmienky,.. za ktorú považovali súdy zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej doložke uvedenej v zmluve o úvere. Vyslovila názor,.. že rozhodcovská doložka,.. ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu,.. nie je v z zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1995 nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Odňatie práva oprávnenej konať pred súdom sa odrazilo v tom,.. že uznesenia súdu prvého stupňa,.. ako aj odvolacieho súdu,.. neboli dostatočne odôvodnené. Namietala,.. že vo vzťahu k jej námietkam v odvolaní sa odvolací súd obmedzil len ich citáciu,.. nepotvrdil a ani nepoprel opodstatnenosť jej tvrdení v odvolaní,.. čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie,.. a k odňatiu 5 5 Cdo 25/2013 možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Navrhla,.. aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,.. alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenia súdu prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,.. že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p.,.. skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),.. či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,.. ktoré možno dovolaním napadnúť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,.. pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,.. ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,.. b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,.. ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm.c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,.. ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,.. ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,.. že je dovolanie prípustné,.. pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,.. b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,.. c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu,.. ktoré napadla oprávnená dovolaním,.. nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,.. dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. 6 5 Cdo 25/2013 Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,.. len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),.. ak a/ sa rozhodlo vo veci,.. ktorá nepatrí do právomoci súdov,.. b/ ten,.. kto v konaní vystupoval ako účastník,.. nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,.. c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,.. d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,.. e/ sa nepodal návrh na začatie konania,.. hoci
zákona bol potrebný,.. f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,.. g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,.. ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,.. možno ním napadnúť aj rozhodnutia,.. proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999,.. R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho,.. že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,.. že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/,.. c/,.. g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka namieta,.. že súdy v danom prípade rozhodli vo veci,.. ktorá nepatrí do ich právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,.. ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,.. pracovných,.. rodinných,.. obchodných a hospodárskych vzťahov,.. pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2 O.s.p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,.. len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.). 7 5 Cdo 25/2013 Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,.. ktorá má ten dôsledok,.. že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej,.. ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,.. ak súd rozhodol vo veci,.. o ktorej mal rozhodnúť iný orgán. V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p. nevyvodzuje z toho,.. že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba,.. že v rozpore so zákonom preskúmavali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali existenciu (platnosť) rozhodcovskej zmluvy. Dovolateľka tu teda namieta,.. že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov,.. ale o námietku inú,.. ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),.. na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia. Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.) dostatočne nezohľadňuje,.. že ňou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní,.. v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad ustanovenia § 29,.. § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru,.. že námietka dovolateľky o existencii vady konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. nie je opodstatnená. Súdy rozhodovali vo veci,.. ktorá patrí do ich právomoci. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. d/ O.s.p.,.. keď poukázala na prekážku rei iudicatae.
3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,.. nemôže sa prejednávať znova. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy,.. ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. 8 5 Cdo 25/2013 O tú istú vec ide vtedy,.. keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,.. o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,.. a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,.. ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení,.. z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie,.. či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,.. nie je významné,.. ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej,.. ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy,.. pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,.. nesprávne,.. či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov,.. nie je významné,.. či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,.. kto bol v skoršom konaní žalobcom,.. je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného,.. resp. či ten,.. kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,.. má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,.. ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,.. či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva,.. že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej P.so sídlom v B.proti povinnej M. B.,.. bývajúcej v J. o vymoženie 337,..70 € s príslušenstvom,.. vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13 Er 41/2012,.. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R.. z 30. septembra 2011,.. sp.zn. IIB1010125,.. nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťažila.
názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou
ktorej sa mali,.. ako to vyplýva z obsahu dovolania,.. dopustiť zrejme tým,.. že skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku,.. hoci povinná nevyvinula žiadnu aktivitu na takýto prieskum. Oprávnená túto vadu namieta neopodstatnene. Ustanovenie § 237 písm.e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania,.. návrhu na začatie konania; ak konanie 9 5 Cdo 25/2013 prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad,.. kedy súd môže konať aj bez návrhu,.. je treba konanie zastaviť. Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,.. o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.e/ O.s.p.,.. ale o námietku inú,.. ktorú oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),.. na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia. Oprávnená v dovolaní tiež namieta,.. že súdy jej v konaní odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom,.. ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia,.. je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,.. ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. namieta porušenie jej práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to,.. aby jeho záležitosť bola spravodlivo,.. verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,.. že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,.. obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý 10 5 Cdo 25/2013 súdny proces nepatrí právo účastníka konania,.. aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,.. navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,.. aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,.. teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,.. prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),.. resp. toho,.. aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,.. ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,.. II. ÚS 251/03). K odňatiu možnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd malo
jej názoru dôjsť tým,.. že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,.. hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,.. t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,.. ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,.. ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona,.. a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,.. t.j. oprávnenie posúdiť,.. či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,.. ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),.. na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,.. nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie,.. či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,.. má v spotrebiteľskej 11 5 Cdo 25/2013 veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva,.. a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy,.. resp. s jej neplatnosťou,.. nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),.. napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,.. ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ,.. pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu
týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné),.. v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,.. ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,.. že aj keď účastník rozhodcovského konania,.. ktorým je spotrebiteľ,.. nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,.. je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu,.. že nebola individuálne dojednaná,.. a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva,.. že rozhodcovská doložka bola medzi 12 5 Cdo 25/2013 zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,.. keďže sa v nej výslovne uvádzalo,.. že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver,.. a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. Obchodných podmienok pre úver. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi,.. ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom. Dovolateľka ďalej tvrdila,.. že konanie súdu je postihnuté aj vadou
ktorej sa súd dopustil tým,.. že jej neumožnil riadne a zákonným spôsobom uplatniť svoje práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Oprávnená nemala možnosť podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal ani týmito odvolacími dôvodmi oprávnenej,.. ktoré v podanom odvolaní uviedla. Dovolateľka uviedla,.. že pred vydaním poverenia na výkon rozhodnutia súd nemá preskúmavaciu právomoc (zrejme vo vzťahu k exekučnému titulu). Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,.. že vyššie uvedená námietka dovolateľky,.. týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu,.. nie je dôvodná. To,.. že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,.. jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje,.. aby na každý argument strany,.. aj na taký,.. ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,.. bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,.. ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,.. vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,.. séria A,.. č. 303-A,.. s. 12,.. § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994,.. séria A,.. č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,.. že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,.. ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede 13 5 Cdo 25/2013 na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,.. t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie,.. čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,.. ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),.. prípadne iný účastník konania,.. stručne,.. jasne a výstižne vysvetlí,.. ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,.. z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,.. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,.. aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak,.. použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,.. ale iba na tie,.. ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,.. ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru,.. že rozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy,.. ktoré aplikoval na prejednávanú vec,.. a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody,.. pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktiež 14 5 Cdo 25/2013 vysvetlil,.. prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávnenej,.. keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,.. prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym exekútorom. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,.. zjavne neodôvodnené,.. resp. ústavne nekonformné,.. pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,.. že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,.. a že aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to,.. že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv oprávnenej. Dovolateľka v dovolaní namieta,.. že konanie je postihnuté inou vadou,.. ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je procesná vada,.. ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná,.. ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť,.. že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy,.. keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Dovolateľka napokon tvrdí,.. že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,.. pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,.. ak súd nepoužil správny právny predpis,.. alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,.. nesprávne ho ale interpretoval,.. 15 5 Cdo 25/2013 alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom,.. samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu,.. že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,.. mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia,.. ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,.. či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,.. prichádzalo do úvahy až vtedy,.. keby dovolanie bolo procesne prípustné,.. ale o taký prípad v danej veci nejde. Prípustnosť dovolania oprávnenej nevyplýva ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.,.. v zmysle ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,.. ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,.. ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,.. že je dovolanie prípustné,.. pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,.. alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,.. ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.