Najvyšší súd 6 Cdo 29/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. N., bývajúceho v P. zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej E., spol. s r. o., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom P. A. spol. s. r.o., so sídlom v P., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. P. P., o zaplatenie 762,17 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 102/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- mája 2010 sp. zn. 15 Co 14/2010 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z
- mája 2010 sp. zn. 15 Co 14/2010 ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov z
- júla 2010 č. k. 28 C 102/2007-246 vo výrokoch o trovách konania a uznesenie Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2010 sp. zn. 6 Co 17/2010 z r u š u j e a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Prešov 27.7.2006 sa ţalobca domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy 22 961,-- Sk (762,17 EUR) s príslušenstvom pozostávajúcej z nákladov vynaloţených v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady na motorovom vozidle vo výške 10 739,-- Sk (356,47 EUR) a z rozdielu medzi fakturovanou a primeranou (maximálne moţnou) cenou opravy motorového vozidla vo výške 12 222,-- Sk (405,70 EUR). Prvý uplatnený nárok odôvodnil tým, ţe na motorovom vozidle, zakúpenom u ţalovanej 19.2.2002, došlo v záručnej lehote dňa 14.8.2004 počas jeho dovolenky v Bulharsku k vade riadiacej jednotky, v dôsledku čoho si musel predĺţiť pobyt o deň viac, a vznikli mu tak náklady za nocľah, za roamingové hovory s predajcom a importérom a za stravu v celkovej 2 6 Cdo 29/2011 výške 10 739,-- Sk. V súvislosti s druhým uplatneným nárokom uviedol, ţe dňa 4.11.2005 odovzdal motorové vozidlo ţalovanej za účelom opravy prevodovky (loţísk rýchlostnej skrine), za opravu zaplatil 25 722,-- Sk, no neskôr zistil ţe cena bola nadsadená, pretoţe u iných poskytovateľoch opravárenských sluţieb by bola najviac 13 500,-- Sk. Napriek písomným výzvam zo 14.11.2005 (ohľadne prvého nároku) a z 22.11.2005 (ohľadne druhého nároku) ţalovaná jeho pohľadávky neuspokojila. Okresný súd Prešov rozsudkom z
- novembra 2009 č. k. 28 C 102/2007-182 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 139,98 EUR so 4%-nými ročnými úrokmi z omeškania od 23.11.2005 aţ do zaplatenia a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe nárok na náhradu nákladov vynaloţených v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady motorového vozidla je neopodstatnený, pretoţe označené náklady neboli predmetom rozšírenej záruky poskytnutej ţalobcovi pri kúpe vozidla ţalovanou. Nárok na vrátenie časti zaplatenej ceny opravy povaţoval za opodstatnený do sumy 139,98 EUR (4 217,-- Sk) predstavujúcej cenu 7,16 normohodín servisných prác, účtovaných ţalobcovi navyše, teda nesprávne. Zamietnutie ţaloby v tejto časti vo zvyšku odôvodnil tým, ţe ţalobca svoje tvrdenia, ktorými v priebehu konania spochybňoval celú opravu, nepreukázal. Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z
- mája 2010 sp. zn. 15 Co 14/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá, potvrdil, a vo vyhovujúcom výroku ho zmenil tak, ţe ţalobu aj v tejto časti zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vyslovil názor, ţe predĺţená záručná lehota sa vzťahovala aj na náklady vynaloţené ţalobcom v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady motorového vozidla, no nárok na ich náhradu bol uplatnený ţalobcom u ţalovanej aţ listom zo dňa 14.11.2005, resp. 15.10.2005, teda po uplynutí trojročnej záručnej lehoty (ktorá uplynula 19.2.2005), preto právo na ich náhradu sa prekludovalo (zaniklo). V súvislosti s druhým uplatneným nárokom uviedol, ţe aj tento bol uplatnený oneskorene, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Poukázal na to, ţe hoci ţalobca sa pôvodne domáhal len vrátenia preplatku ceny opravy, v priebehu konania na pojednávaní 6.4.2009 ţiadal priznať uplatnený nárok ako nárok zo zodpovednosti za vady vykonanej opravy. Keďţe vozilo po oprave prevzal 14.11.2005, mal nárok zo zodpovednosti za vady opravy uplatniť, 3 6 Cdo 29/2011 pokiaľ ide o originálne diely a príslušenstvo, v jednoročnej záručnej lehote, t. j. do 14.11.2006, resp., pokiaľ ide o práce, v trojmesačnej záručnej lehote, t. j. do 14.2.
- Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a proti potvrdzujúcemu výroku ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to tým, ţe odvolací súd potvrdil, resp. aj zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu bez toho, aby mu umoţnil sa vyjadriť k inému moţnému právnemu posúdeniu veci a prípadne predloţiť dôkazy na svoje tvrdenia. Poukazoval aj na čiastočnú nepreskúmateľnosť rozsudku a na nesprávnu právnu kvalifikáciu druhého uplatneného nároku zdôrazňujúc, ţe z jeho strany nebola reklamovaná kvalita vykonanej opravy, len jej cena. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalobca tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. 4 6 Cdo 29/2011 Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia ţaloby zásadne z iného právneho dôvodu, neţ ktorým odôvodnil zamietnutie ţaloby prvostupňový súd, a to bez toho, aby umoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. To isté platí aj vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu zamietnutie ţaloby povaţoval u oboch nárokov zánik práva z dôvodu preklúzie, t.j. z dôvodu uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady (povaţujúc aj druhý z uplatnených nárokov za nárok zo zodpovednosti za vady) po uplynutí prekluzívnych záručných lehôt. Súd prvého stupňa sa pritom plynutím prekluzívnych lehôt a skutkovými zisteniami nevyhnutnými pre ich posúdenie vôbec nezaoberal. Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ak bol v zamietajúcom výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), no zároveň, ak bol toho názoru, ţe je potrebné vec posúdiť podľa ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, bol povinný vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému odlišnému právnemu posúdeniu vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Rovnakú povinnosť mal aj vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku prvostupňového súdu, ak dospel k záveru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité. Tým, ţe takto nepostupoval, nerešpektoval príkaz vyplývajúci z § 213 ods. 2 O.s.p., ktorý je výrazom rešpektovania zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, v dôsledku čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. 5 6 Cdo 29/2011 Okrem toho konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj inými vadami majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie veci. Tieto vady spočívali v tom, ţe odvolací súd hodnotil vierohodnosť dôkazu vykonaného súdom prvého stupňa bez toho, aby ho zopakoval, ţe svoje právne závery oprel o skutkové zistenia, ktoré prvostupňový súd neurobil predmetom hodnotenia dôkazov, teda, ţe sa odklonil od skutkového stavu zisteného týmto súdom bez toho, aby vykonané dôkazy riadne zopakoval, resp. dokazovanie doplnil, a ţe sa nezaoberal otázkou, či nové rozhodujúce skutočnosti, ktorými ţalobca v priebehu konania doplnil skutkový stav popísaný v ţalobe vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku, sú zmenou ţaloby v jej v skutkovom základe (nie v petite), o ktorej malo byť procesne rozhodnuté. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu v zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň v zmysle § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. zrušil aj výroky o trovách konania, majúce povahu závislých výrokov od rozhodnutia v merite veci, obsiahnuté v uznesení Okresného súdu Prešov z
- júla 2010 č. k. 28 C 102/2007-246 a v uznesení Krajského súdu Prešov z
- septembra 2010 sp. zn. 6 Co 17/
- V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu po dodrţaní správneho procesného postupu opätovne rozhodnúť o podaných odvolaniach a následne bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová