Najvyšší súd 5 Cdo 345/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu W.., so sídlom v P.i, IČO X. zastúpeného Mgr. P.B., advokátom so sídlom v N., proti ţalovanému I.so sídlom v B., . IČO X, zastúpeného advokátskou kanceláriou B.. so sídlom v B., , o zaplatenie 1190,06 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 11 C 111/2011, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, z 26. júla 2012, sp.zn. 19 Co 180/2012 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 59,08 € do rúk jeho právneho zástupcu Mgr. P.B., advokáta so sídlom v N., do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 14. februára 2012, č.k. 11 C 111/2011-105 zamietol návrh ţalobcu o zaplatenie 1 190,06 € s príslušenstvom. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 4 061,15 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca vykonal rekonštrukciu zdravotného strediska (polikliniky) v Prievidzi na Ul. Š. Králika na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom - spoločnosťou .a ţalobcom ako zhotoviteľom v čase od 2. júna 2008 do 31. augusta 2008, v rámci ktorej bola vykonaná aj rekonštrukcia vodovodného systému. Ţalobca pouţil na rekonštrukciu vodovodného systému materiál od Ing. I.C., ktorému dodával tovar ţalovaný. Pouţitý materiál - vodovodné armatúry praskli a spôsobili vytopenie zdravotného strediska počas rekonštrukcie a aj po jej dokončení. Ţalobca zabezpečil opravu vytopeného zdravotníckeho zariadenia a po oprave vyfakturoval práce súvisiace s opravou a faktúru zaslal ţalovanému a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá poistnú udalosť zlikvidovala z poistky ţalovaného a ţalobcovi uhradila faktúru súvisiacu s prácami na odstránení škody spôsobenej pretrhnutím vodovodných armatúr a poukázala ţalobcovi na účet výšku poistného plnenia 1 930,01 € 5 Cdo 345/2012 2 a 2 598,56 €, spolu 4 528,57 €. Ţalobcovi vznikla celkom škoda v sume 5718,62 €, preto rozdiel v sume 1 190,06 € ţiadal zaplatiť od ţalovaného. Ţalovaná suma pozostáva zo sumy 913,06 €, ktorá zodpovedá neuhradenej DPH a sumy 277 €, ktorú ţalobca nevedel špecifikovať. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe ţalobca ako poškodený nepreukázal, ţe mu konaním ţalovaného vznikla škoda vo výške 1190,06 €, nakoľko ţalovaný si svoju povinnosť oznamovateľa splnil a poistnú udalosť oznámil poisťovni, s ktorou mal v tom čase uzavretú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú inému. Konštatoval, ţe v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie, teda porušenie právnej povinnosti z obchodného záväzku alebo inej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním ţalovaného. Uviedol, ţe dôkazné bremeno bolo na ţalobcovi, ktorý ho neuniesol. Vyslovil názor, ţe vyčíslená DPH v čiastke 913,06 € a suma 277 € nie je škoda spôsobená ţalovaným. Ide totiţ o sumy, ktoré poisťovňa neuznala, ale nešlo o škodu spôsobenú ţalovaným. Ţalobca nemal so ţalovaným uzavretú ţiadnu zmluvu na dodávku vodovodného materiálu. Materiál dodával Ing. I.C., ktorý od neho odoberal ţalobca, a preto si ţalobca mohol uplatňovať náhradu škody za nekvalitný materiál voči Ing. I.C.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 26. júla 2012, sp.zn. 19 Co 180/2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 939,42 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % z dlţnej sumy od 3. februára 2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 540,18 € do troch dní do rúk Mgr. P. B.Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania nepreukázal, čo nebolo sporné ani medzi účastníkmi konania. Konštatoval, ţe ţalovaný bol nepochybne dodávateľom vodoinštalačného materiálu, ktorý ţalobca ako dodávateľ stavebných prác pre objednávateľa C. na základe zmluvy o dielo zo 6. júna 2008 pouţil a zabudovaním ktorého bola zatopením budovy zdravotného strediska spôsobená škoda, ktorej vznik ţalovaný nespochybnil. Škoda vznikla dodaním vadného vodoinštalačného materiálu, ktorú ţalovaný uznal a poistnú udalosť oznámil poisťovni Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., s ktorou mal v tom čase uzavretú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú inému. Uviedol, ţe takto je daná zodpovednosť ţalovaného za vzniknutú škodu spôsobenú ţalobcovi v zmysle § 373 5 Cdo 345/2012 3 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, ţe ţalobca sa uplatneným návrhom domáhal proti ţalovanému zaplatenia sumy 1190,06 € s príslušenstvom, pričom ţalovaná suma vznikla ako rozdiel medzi uplatňovanou škodou 5 718,62 € (4 805,56 + 913,05 DPH) a plnením vo výške 4 528,56 € poisťovňou. Mal za preukázané, ţe z poţadovanej sumy 5 718,62 € bola uhradená len suma 4 528,56 €. Taktieţ mal za preukázané, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie nároku na zaplatenie sumy 22,62 € za únik vody, ani sumy 188 € za náklady, ktoré neboli zistené pri ohliadke škodovej udalosti. V tejto časti preto nepovaţoval návrh ţalobcu za dôvodný. Uviedol, ţe pokiaľ základ plnenia poistiteľa nebol sporný a poistiteľ po vykonaní šetrenia na rozsah povinnosti poistiteľa plniť, pri plnení zohľadnil zmluvne dohodnutú spoluúčasť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, vzniklo v rozsahu dohodnutej spoluúčasti právo ţalobcu na sumu, o ktorú zníţila plnenie poisťovňa pri likvidácii škodovej udalosti, a tak návrh na zaplatenie 2 x 33,19 € povaţoval za dôvodný. Pokiaľ ide o sumu 913,05 €, uviedol, ţe podstatou veci bolo posúdiť, či účtované plnenie zo strany ţalobcu vo vzťahu k ţalovanému je zdaniteľné plnenie podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Pri posudzovaní vychádzal z otázky, či nárok na plnenie je vo vzťahu k ţalovanému opodstatnený. Ţalovaný súhlasil s poukázaním poistného plnenia zo svojej poistnej udalosti priamo na účet ţalobcu, sám uznal škodu v dôsledku vadného vodoinštalačného materiálu. Ţalobca ako platca DPH bol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. povinný účtovať o stave a pohybe majetku, o stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky a v prípade zaúčtovania vystavenej faktúry vznikol náklad a ţalovanému ako odberateľovi nárok na odpočet z pridanej hodnoty. Keďţe ţalobcovi bolo poskytnuté plnenie v sume 4 528,56 € a ţalovanému vznikla podľa rozhodnutia súdu povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2 x 33,19 €, potom DPH predstavuje sumu 873,04 €. S ohľadom na uvedené zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 939,42 € (2 x 33,19 + 873,04) s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % z dlţnej sumy od 3. februára 2009, t.j. od splatnosti ţalobcom vystavenej faktúry do zaplatenia s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Taktieţ mal za to, ţe ţalobcovi vzniklo právo popri plnení poţadovať aj sankciu vo forme úroku z omeškania. Nakoľko ţalobca ţiadal úrok z omeškania v zákonom povolenej hranici, povaţoval nárok ţalobcu, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. 5 Cdo 345/2012 4 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm.
- f)O.s.p., t.j. ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, ako aj z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.
- c)O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa jeho názoru tým, ţe ţalovaný ako účastník konania nebol na pojednávanie riadne predvolaný a odvolací súd konal a rozhodol bez jeho účasti. Namietal, ţe predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom neobsahovalo poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, a preto nespĺňalo podmienku riadneho predvolania. Nesprávnosť právneho posúdenia veci (§ 241 písm. c/ O.s.p.) videl dovolateľ v tom, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným preukázateľne neexistoval ţiaden záväzkový vzťah. Ţalovaný dodal predmetné vodoinštalačné súčiastky spoločnosti I., ktorá ich predala ţalobcovi, pričom mal za to, ţe ţalobca si mohol náhradu škody uplatniť u spoločnosti I., ktorá by si ju následne uplatnila na základe existujúceho vzťahu od ţalovaného. Namietal, ţe faktúra vystavená ţalobcom nemala obsahovať údaje o DPH, pretoţe s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 222/2007 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nešlo ani o jeden z prípadov, ktoré sú predmetom dane podľa tohto zákona, keďţe plnenie sa týkalo náhrady škody. Ďalej mal za to, ţe o faktúre ţalobcu ţalovaný nemal vôbec účtovať vzhľadom na to, ţe nebol povinný plniť, keďţe medzi ním a ţalobcom nebol ţiaden záväzkový vzťah. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nepreukázal, ţe mu konaním vznikla škoda vo výške 1190,06 €, ani protiprávne konanie. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca sa vo svojim písomnom vyjadrení k dovolaniu stotoţnil so skutkovými a právnymi odvolacieho súdu a navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, pričom poţiadal aj o náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie ţalovaného je prípustné, pretoţe podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 Cdo 345/2012 5 V danom prípade dovolaním ţalovaného je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho súdu, tak zmeňujúci, ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému výroku. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania voči výroku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného proti uvedenému výroku nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. V predmetnej veci dovolaním ţalovaného je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, ani dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Navyše dovolanie ţalovaného v tejto potvrdzujúcej časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá, nie je subjektívne prípustné (rozhodnutie v tejto časti nie je v jeho neprospech). Vo vzťahu k výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovaný bol zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 939,42 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5% z dlţnej sumy od 3. februára 2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dňa 1. februára 2011, kedy bola ţaloba podaná na Okresnom súde Prievidza, bola minimálna mzda podľa § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 408/2010 Z.z. 317 €, a jej trojnásobok teda predstavoval sumu € 951. Suma 939,42 €, ktorú odvolací súd priznal ţalobcovi teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania ţaloby na prvostupňovom súde. Dovolanie ţalovaného proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 939,42 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % z dlţnej sumy od 3. februára 2009 do zaplatenia 5 Cdo 345/2012 6 do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. nie je teda prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale v dovolacom konaní neboli zistené. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovaného vada konania spočívala v tom, ţe predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom na deň 26. júla 2012 neobsahovalo poučenie o následkoch nedostavenia sa, a preto nemôţe vyvolať účinky riadneho predvolania účastníka konania. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Podľa § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. 5 Cdo 345/2012 7 Podľa § 51 O.s.p. predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať moţno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný. Ustanovenie § 5 je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady uţ vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Podaním zo 16. júla 2012, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne, označeným ako „ospravedlnenie“, sa ţalovaný ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní z dôvodu, ţe v dňoch 25. júla 2012 aţ 24. júla 2012 bude na plánovanej ceste v zahraničí. Vychádzajúc z obsahu tohto podania (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) je zrejmé, ţe ţalovaný mal v úmysle oznámiť svoju neprítomnosť na nariadenom súdnom pojednávaní a poţiadať o jej ospravedlnenie; z ničoho ale nemoţno vyvodiť, ţe by obsahom tohto podania bola aj jeho ţiadosť o odročenie tohto pojednávania. Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) ţiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň poţiadal o odročenie tohto pojednávania, nemoţno povaţovať za ţiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v uznesení z 26. februára 1998 sp.zn. 3 Cdo 1/98, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 120/1999, dospel k záveru, ţe za postup odnímajúci účastníkovi moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) nemoţno označiť, keď súd vec prejedná v neprítomnosti účastníka, ktorý síce zaslal súdu lekárske potvrdenie o svojom ošetrení a práceneschopnosti, ale nepoţiadal o odročenie pojednávania. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bola v prejednávanej veci obdobná 5 Cdo 345/2012 8 situácia – aj tu účastník oznámil súdu dôvod svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní, avšak nepoţiadal o odročenie pojednávania. Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe predvolanie na pojednávanie neobsahovalo poučenie o následkoch nedostavenia na pojednávanie, dovolací súd uvádza, ţe poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní. Poučenie účastníka konania o tom, ţe v prípade, ak nepodá ţiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, ţe sa v deň konania pojednávania nemôţe pojednávania zúčastniť, nie je súčasťou poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 O.s.p. V namietanom prípade preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe odvolacieho súdu nesprávnosť, v dôsledku ktorej by bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalovaný ďalej namietal aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom v prípade jeho procesnej prípustnosti, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). 5 Cdo 345/2012 9 Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje potvrdzujúce rozhodnutie. Rovnako v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm.
- c)O.s.p. odmietol aj dovolanie ţalovaného smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. V dovolacom konaní ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 vo výške 51,45 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 € )] predstavuje spolu 59,08 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. februára 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 5 Cdo 345/2012 10