Najvyšší súd 6 Cdo 97/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. M., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému JUDr. Ing. M. P., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. J. F., advokátom so sídlom vo V., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5 C 169/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- októbra 2009 sp. zn. 4 Co 122/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z
- mája 2009 č. k. 5 C 169/2007-129, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkyne o ochranu osobnosti. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. tým, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţovala to, ţe odvolací súd neprihliadol na jej písomné podanie zo dňa
- 2009 (č. l. 154) nesprávne ho povaţujúc za neprípustné doplnenie odvolacích dôvodov, 2 6 Cdo 97/2011 hoci týmto podaním ţiadne ďalšie odvolacie dôvody neuplatnila, len sa vyjadrila k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. (v znení platnom v čase podania dovolania) neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti 3 6 Cdo 97/2011 dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti riadne konať pred súdom. Odvolací súd neodňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom tým, ţe v odôvodnení svojho rozsudku (str. 4 ods. 3) v podstate uviedol, ţe ďalšie dôvody odvolania označené ţalobkyňou v podaní zo dňa 14.7.2009 bolo moţné uplatniť len do konca odvolacej lehoty (do 2.6.2009). Len z takejto formulácie nemoţno totiţ bez ďalšieho usudzovať, ţe by sa odvolací súd nezaoberal uvedeným podaním z hľadiska v ňom obsiahnutej konkretizácie v odvolaní nesporne uplatnených odvolacích dôvodov, vyplývajúcich z § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t. j. nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým mal na základe vykonaných dôkazov dospieť súd prvého stupňa, a nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom. Naopak z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe okrem toho, ţe sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa aj s ich odôvodnením, ešte aj výslovne, dostatočne a presvedčivo sa vyporiadal s uplatnenými odvolacími dôvodmi (str. 4 ods. 2 rozsudku odvolacieho súdu, pokiaľ ide o nesprávnosť skutkových zistení ako výsledku hodnotenia dôkazov, a str. 4 ods. 4 a 5 tohto rozsudku, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom). Navyše tým, ţe na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, bola ţalobkyni prostredníctvom jej zástupkyne aj týmto spôsobom zabezpečená moţnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci, teda moţnosť vo veci skutkovo aj právne argumentovať. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaného, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jeho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. 4 6 Cdo 97/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová