Najvyšší súd 2 Obdo 26/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., so sídlom Z., IČO: X., právne zastúpeného Advokátska kancelária M., M., S., s. r. o., so sídlom H., IČO: X., proti žalovanému 1/ P. T., a. s., Z., IČO: X., žalovanému 2/ Ing. P. B., bytom M., obaja právne zastúpení JUDr. M. O., advokátom, M., žalovanému 3/ Ing. P. P., bytom H., v konaní o zaplatenie 100 000,-- € s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2. februára 2012, č. k. 13Cob/448/2011-439, takto r o z h o d o l : Dovolanie žalovaného 1/ a 2/ o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 21. 09. 2011, č. k. 19Cb/297/2009-411 pripustil vstup Ing. P. B., bytom M., do konania ako žalovaného 2/ a vstup Ing. P. P., bytom H., do konania ako žalovaného 3/. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 18. 04. 2011 je podľa jeho obsahu výlučne podaním podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p., t. j. návrhom na pripustenie žalovaných 2/ a 3/ do predmetného konania. Toto podanie nie je kumulovaným návrhom, spojeným s návrhom na zmenu žaloby, o ktorej by bolo potrebné rozhodovať podľa ust. § 95 O. s. p. Súd prvého stupňa konštatoval, že boli splnené podmienky príslušného zákonného ustanovenia na rozhodnutie o pripustení do konania ďalších žalovaných, a to žalovaného 2/ a 3/, aj za dodržania princípu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, preto takémuto návrhu vyhovel. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaného 1/ a 2/ napadnutým uznesením ich odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odmietol a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po poukaze na ust. § 92 ods. 1 O. s. p. a § 201 veta prvá 2 2 Obdo 26/2012 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne žalovaný, a to v danom prípade žalovaný 1/, ani ten, koho pristúpenie na strane žalovaného bolo pripustené (žalovaný 2/), právo podať odvolanie nemajú, keďže sa s takýmto návrhom nevyžaduje súhlas žalovaného. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj judikované rozhodnutie R č. 28/2000 a č. 6/2000 zo súdnej praxe, podľa ktorých dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné odvolanie žalovaného 1/ a 2/ odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. a ust. § 151 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnili tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Podľa dovolateľov súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, nesprávne vyhodnotili obsah a dôsledky návrhu žalobcu zo dňa 18. 04. 2011, čo má podľa nich za následok absolútnu zmätočnosť vedenia súdneho konania a odňatie možnosti konať pred súdom. Vyslovili názor, že súd prvého stupňa pochybil, keď nerozhodol v predmetnej veci o zmene petitu návrhu žalobcu vo vzťahu k žalovaným, ktorých vstup do konania pripustil. Dovolatelia zdôraznili, že v civilnom procese nemožno žalovaný nárok uplatniť alternatívne alebo eventuálne proti iným subjektom, pokiaľ by žalovaný 1/ nebol podľa úvahy súdu pasívne legitimovaný. Z tohto dôvodu súd nekonal v súlade so zákonom a prípadné ďalšie vedenie konania je chaotické a špekulatívne, ako aj zaťažené vadami ústavného charakteru. V tejto súvislosti poukázali dovolatelia na judikát č. R 33/2009, podľa ktorého, za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. V dovolaní ďalej uviedli, že formulácia navrhovaného meniaceho petitu ako alternatívneho petitu je zmätočná. Novo uplatnený petit má zaväzovať spoločne a nerozdielne iba žalovaných 2/ a 3/, pričom o povinnosti žalovaného 1/ ako ďalšieho účastníka konania by súd v enunciáte už nemal vôbec rozhodovať. Týmto je podľa dovolateľov porušená zásada, podľa ktorej súd v rozsudku rozhodne o celej veci, resp. o právach a povinnostiach každého účastníka konania. Ohľadom eventuálneho návrhu poukázali na judikát č. R 52/1999. 3 2 Obdo 26/2012 Dovolatelia považovali návrh žalobcu na pristúpenie Ing. P. B. a Ing. P. P. do konania ako žalovaných 2/ a 3/ za nesprávny, keďže v danom prípade podľa ich názoru prichádza do úvahy zámena účastníkov podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. S poukazom na ust. § 64 ods. 2 Obchodného zákonníka taktiež zdôraznili, že súd prvého stupňa nevykonal žiadne relevantné dokazovanie vo vzťahu ku skutočnosti, či právny úkon (zmluva o postúpení pohľadávok) bol alebo nebol schválený, kedy a kým. Podľa dovolateľov je otázne, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ďalej poukázali aj na tú skutočnosť, že absencia rozhodnutia súdu prvého stupňa o zmene žaloby, má za následok, že petit návrhu znie iba na zaviazanie k povinnosti žalovaného 1/ a neexistuje žiadny petit vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/. Súd prvého stupňa tým podľa dovolateľov priamo podporuje žalobcu na podávanie špekulatívnych a eventuálnych petitov žalôb proti viacerým subjektom za účelom úspory súdnych poplatkov. Žalobca sa k dovolaniam nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, 4 2 Obdo 26/2012 kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.