Najvyšší súd 2 Tost 24/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí
- augusta 2013 v Bratislave o sťaţnosti vyţiadanej osoby M. Č. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo
- júla 2013, sp. zn. Ntc 9/2013, takto r o z h o d o l : Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby M. Č. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie uznesením zo
- júla 2013, sp. zn. Ntc 9/2013, podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o EZR“) rozhodol, ţe sa vykoná európsky zatýkací rozkaz z
- apríla 2013, č.sp. 141 Js 44064/12, vydaný Štátnou prokuratúrou v Dráţďanoch, pobočka Pirna na M. Č., nar. X. v D., trvalé bytom D. – V. B., ulica O., občana Slovenskej republiky za účelom jeho trestného stíhania pre skutky, kvalifikované ako dvojnásobný trestný čin krádeţe vlámaním do obydlia podľa § 242 ods. 1, § 244 ods. 1 Tr. zák. Spolkovej republiky Nemecko, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe: 1.) v čase, ktorý sa nedá presne určiť, dňa 14.03.2012 medzi 07.15 hod. a 16.45 hod. vnikol obvinený sám alebo s iným alebo s inými neznámymi páchateľmi do rodinného domu rodiny S., B. v D. (PSČ X.), a to tým spôsobom, ţe na prízemí rozbil dvere na terase a otvoril závoru. Okrem iného si vzal jeden laptop „Dell Vostro“ (nákupná cena 2011 – 756,- €), jeden 2 2 Tost 24/2013 laptop ASUS (nákupná cena 2008 – 599,- €), jeden laptop NTB (nákupná cena 2011 – 317,69 €), jednu kameru FUJI (nákupná cena 2005 – 589,- €), jeden mobilný telefón HTC Desire (nákupná cena 2011 – 343,- €) rozličné šperky a hotovosť vo výške 50,- €, s cieľom ponechať si tieto predmety pre seba, resp. ich zhodnotiť. 2.) V čase, ktorý sa nedá presne určiť, medzi 15.03.2012 okolo 9.40 hod. a 16.03.2012 okolo 15.00 hod. vnikol obvinený a zvlášť stíhaný M. L. vo vedomej a dobrovoľnej spolupráci na základe ich spoločného plánu k činu do rodinného domu pána K. J. na ulici P. v P. (PSČ: X.) a to tým spôsobom, ţe rozbili okennú tabuľu na prízemí a otvorili závoru. Okrem iného si vzali hotovosť vo výške cirka 1.255,- €, 2.400,českých korún, rozličné šperky, strieborné mince, náramkové hodiny a dve koţené bundy, s cieľom tieto predmety si ponechať pre seba, resp. ich zhodnotiť. Zároveň krajský súd podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR rozhodol o vzatí vyţiadanej osoby M. Č. do vydávacej väzby s tým, ţe lehota väzby začne plynúť momentom zadrţania M. Č. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ţiline. Proti tomuto uzneseniu podala vyţiadaná osoba M. Č. v zákonnej lehote sťaţnosť, ktorú odôvodnila sama a tieţ prostredníctvom obhajcu, pričom uvedený opravný prostriedok sa vzťahuje na oba výroky napadnutého uznesenia. Sťaţovateľ v nadväznosti na správne poučenie v prvostupňovom uznesení, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby je prípustná len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, sťaţnosť oprel o ustanovenie § 23 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, ktoré zakladá obligatórny dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu ak skutok, pre ktorý bol taký rozkaz vydaný, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a
- Vyţiadaná osoba však bliţšie neargumentuje v čom má spočívať absencia obojstrannej trestnosti. Namieta nedostatočný opis skutkov z hľadiska miesta, času a miery svojej účasti na činoch, ktoré sú predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu tak, aby nemohli byť zamenené s inými skutkami, resp. osobami. Ďalej poukazuje na zákonnú povinnosť podľa § 22 ods. 1, ods. 5 zákona o EZR uviesť údaje o vyjadrení osoby k uplatneniu zásady špeciality a potrebu skúmania podľa § 5 ods. 3 zákona o EZR, či vydanie osoby nespôsobí ujmu neprimeranú významu trestného konania alebo následkom trestného činu. 3 2 Tost 24/2013 V súvislosti s rozhodnutím o vzatí do vydávacej väzby sťaţovateľ uviedol, ţe sa nevyhýba spolupráci s orgánmi kompetentnými konať v jeho veci, pričom verejného zasadnutia Krajského súdu v Ţiline sa nezúčastnil z ospravedlniteľných a ním nezavinených dôvodov (meškanie autobusu). Finálne sťaţovateľ uzatvára, ţe nie sú splnené podmienky pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol sám podľa § 22 ods. 8 zákona o EZR tak, ţe odmietne vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu a prepustí ho z vydávacej väzby na slobodu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline v podanom vyjadrení k sťaţnosti uviedol, ţe všetky námietky vyţiadanej osoby sú neopodstatnené, nejestvujú dôvody na odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto navrhol sťaţnosť M. Č. ako nedôvodnú zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť oboch výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby M. Č. nie je dôvodná. V rámci preskúmavania konania, ktoré vyústilo do sťaţnosťou vyţiadanej osoby napadnutého uznesenia krajského súdu, najvyšší súd zistil, ţe o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu nebolo rozhodnuté v lehote 60 dní podľa § 24 ods. 2 zákona o EZR, ovšem toto zistenie neodôvodňuje zmenu napadnutého uznesenia, keďţe ide o tzv. poriadkovú lehotu s nedodrţaním ktorej nie sú spojené sankčné následky (viď rozh. č. 8/2013 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Samotné rozhodnutie krajského súdu o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, vydaného na M. Č. za účelom jeho trestného stíhania v Spolkovej republike Nemecko je vecne správne. Príslušný súd je povinný rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, pokiaľ nie je daný ţiadny z dôvodov obligatórneho alebo fakultatívneho odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkaz, uvedených v § 23 zákona o EZR. 4 2 Tost 24/2013 V posudzovanej veci prekáţkou vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu nie je sťaţovateľom tvrdená absencia obojstrannej trestnosti skutkov, ktoré sú vymedzené v európskom zatýkacom rozkaze štátu pôvodu (Spolková republika Nemecko), presnejšie to, ţe tieto skutky nie sú trestnými činmi aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Obidva skutky, ktorých opis zodpovedá zákonným parametrom aj podľa slovenského Trestného poriadku tak, aby nemohli byť zameniteľné s inými skutkami a osobami, vyčerpávajú zákonné znaky trestných činov uvedených v napadnutom uznesení, teda podľa Trestného zákona Slovenskej republiky sú kvalifikovateľné ako pokračovací zločin krádeţe podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pričom za prísnejší trestný čin z nich (zločin krádeţe podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák.) moţno uloţiť trest odňatia slobody od troch do desať rokov. Skúmanie podmienok uvedených v § 5 ods. 3 zákona o EZR neprichádza do úvahy, pretoţe ako na to správne poukázal uţ prokurátor vo vyjadrení k sťaţnosti a predtým na verejnom zasadnutí krajského súdu
- júla 2013, justičné orgány Slovenskej republiky nekonajú ako orgány štátu pôvodu, ale ako orgány vykonávajúceho štátu, t.j. štátu ktorého justičné orgány majú rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom pri tomto rozhodovaní sú viazané iba dôvodmi, pre ktoré musí alebo môţe byť odmietnuté vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, uvedenými v uţ spomínanom ustanovení § 23 zákona o EZR. Krajský súd splnil aj povinnosť podľa § 22 ods. 5 zákona o EZR uviesť vo svojom rozhodnutí údaje o vyjadrení osoby k zásade špeciality (viď stranu 3, odsek 2 napadnutého uznesenia), ovšem jej nedodrţanie by bez ďalšieho nepredstavovalo dôvod pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Námietky vyţiadanej osoby, čo sa týka jej vzatia do vydávacej väzby aj v prípade ich pravdivosti nemôţu zvrátiť rozhodnutie o tejto otázke, pretoţe vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby pokiaľ uţ nebola vzatá do nej predtým, je obligatórne v prípade rozhodnutia, ţe sa európsky zatýkací rozkaz vykoná (§ 16 ods. 2 zákona o EZR). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť vyţiadanej osoby M. Č. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. 5 2 Tost 24/2013 P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave
- augusta 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková