← Slovensko

o 38 102 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Cdo 320/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ O. N., bývajúcemu v R., 2/ V. N., bývajúcej v R., oboch zastúpených JUDr. I. Š., advokátom vo S., o zaplatenie 38 102 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 6 Ro 28/2005, o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo

  1. februára 2012, sp.zn. 12 Co 79/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ o d m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo
  2. júla 2010, č.k. 6 Ro 28/2005-61 odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
  3. marca 2005, č.k. 6 Ro 28/2005-22, podaný ţalovanými 1/, 2/ dňa
  4. marca 2010, v znení podaní zo dňa
  5. apríla 2010 a dňa 28.júna 2010 ako oneskorene podaný odmietol. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, ţe podanie doručené súdu dňa
  6. marca 2005, v ktorom ţalovaní 1/, 2/ výslovne uvádzajú, ţe podávajú odvolanie proti výroku o trovách konania, povaţoval aj pri posúdení obsahu tohto podania v zmysle 41 ods. 2 O.s.p. za odvolanie voči trovám konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
  7. marca 2005, č.k. 6 Ro 28/2005-22 bol ţalovaným 1/, 2/ doručený dňa
  8. marca 2005, pričom posledným dňom na podanie odporu bol deň
  9. marec
  10. Prvostupňový ani odvolací súd nepovaţovali predmetné podanie z
  11. marca 2005 za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., pričom ani ţalovaní 1/, 2/ aţ do
  12. marca 2010 2 5 Cdo/320/2012 nenamietali právne posúdenie tohto podania a ani v konaní nevyuţili všetky riadne opravné prostriedky. Súd poukázal na ustanovenie § 172 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa odpor proti platobnému rozkazu musí odôvodniť, pričom ustanovenie § 43 sa nepouţije. Pokiaľ išlo o podania doručené súdu dňa
  13. marca 2010, v ktorých ţalovaní 1/, 2/ čestne prehlásili, ţe „odvolanie podané dňa
  14. mája 2005 voči trovám konania č.k. 6 Ro 28/2005 v rámci svojich znalostí chápali ako odvolanie, odpor voči celému platobnému rozkazu“, prvostupňový súd uviedol, ţe v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo známym kaţdému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, preto je nepodstatné, ako ţalovaní 1/, 2/ chápali podanie v rámci svojich znalostí. Platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
  15. marca 2005, č.k. 6 Ro 28/2005-22 nadobudol právoplatnosť dňa
  16. marca 2005, pričom o výroku o trovách konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa
  17. septembra 2006, č.k. 6 Ro 28/2005-42 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
  18. októbra
  19. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v predmetnom podaní doručenom súdu dňa
  20. marca 2005 ţalovaní 1/, 2/ nespochybnili konkrétnu výšku uplatneného nároku, len poukázali na zlú ekonomickú situáciu a takýto dôvod nie je z hľadiska odôvodnenia odporu takým dôvodom, pre ktorý by sa odpor podaný proti platobnému rozkazu povaţoval za odôvodnený. Teda aj v prípade, ak by bol súd predmetné podanie povaţoval za odpor včasne podaný, takýto odpor by odmietol ako podaný bez odôvodnenia. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením z
  21. októbra 2010, sp.zn. 12 Co 43/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Mal za to, ţe podania ţalovaných 1/, 2/ z
  22. marca 2010, označené ako čestné prehlásenie, ţe ich odvolanie z
  23. mája 2005 proti platobnému rozkazu je potrebné chápať ako odpor proti platobnému rozkazu, či návrh na vytýčenie pojednávania z
  24. apríla 2010, ţe platobný rozkaz bol napadnutý ţalovanými, je moţné chápať ako podania, ktoré uţ nemôţu zmeniť pôvodné rozhodnutie prvostupňového súdu, ani právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Ďalšie doplnenie odporu z
  25. júna 2010 nie je moţné vykladať ako podanie odporu. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné rozhodnutie súdu prvého stupňa zo
  26. júla 2010, č.k. 6 Ro 28/2005-61, ţe ho odmieta ako neskoré podanie odporu z
  27. marca 2010 v znení podaní z
  28. apríla 2010 a
  29. júna
  30. Podanie z
  31. marca 2010 má charakter čestného prehlásenia, podanie z
  32. apríla 2010 je návrhom na vytýčenie pojednávania a podanie z
  33. júna 2010 je len doplnením dôvodov odporu, na čo uţ pre uplynutie lehoty nie je moţné 3 5 Cdo/320/2012 prihliadať. Uviedol, ţe ak bol platobný rozkaz doručený ţalovaným 1/, 2/ dňa
  34. marca 2005 a ţalovaní 1/, 2/ podali odvolanie len proti výroku o trovách konania a o tom rozhodoval prvostupňový súd uznesením pod č.k. 6 Ro 28/2005-42 a toto rozhodnutie nenapadli ešte v roku 2006, ţe ich odvolanie má byť odporom, tak po troch rokoch je moţné podania ako čestné prehlásenia a návrhy na doplnenie dôvodov odporu, či poţiadavka na vytýčenie termínu pojednávania, povaţovať len za účelovú snahu oddialiť vykonateľnosť právoplatného platobného rozkazu. Ţalovaní 1/, 2/ sa domáhali preskúmania vydaného platobného rozkazu len v časti trov konania, o čom rozhodoval súd prvého stupňa ešte v roku
  35. Platobný rozkaz je právoplatný a rozhodovanie o ďalších dôvodoch a námietkach proti právoplatnému platobnému rozkazu je nadbytočné. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko nebola potreba rozhodovať o tzv. odporoch proti platobnému rozkazu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením zo
  36. septembra 2011, sp.zn. 5 Cdo 64/2011 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Mal za to, ţe odvolací súd tým, ţe bez ďalšieho len zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a to bez toho, ţe by ho preskúmal z aspektu odvolacích dôvodov ţalovaných 1/, 2/, hoci pre takýto postup neboli zákonné dôvody, odňal ţalovaným 1/, 2/ svojim postupom ako účastníkom konania moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Krajský súd v Prešove potom, ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie, uznesením zo
  37. februára 2012 sp.zn. 12 Co 79/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedol, ţe prvostupňový súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa
  38. marca 2005 podľa § 172 ods. 1 O.s.p. a uloţil ţalovaným 1/, 2/, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili ţalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Poukázal na § 174 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Konštatoval, ţe v danom prípade bol napadnutý platobný rozkaz podaním ţalovaných 1/, 2/, doručeným súdu dňa
  39. marca 2005, kde sa jasne udáva, ţe podávajú odvolanie proti výroku o trovách konania. Odvolatelia 1/, 2/ jasne vymedzili predmet odvolania, t.j. trovy konania 4 5 Cdo/320/2012 z platobného rozkazu. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa
  40. septembra 2006 pod č.k. 6 Ro 28/2005-42 potvrdil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou zo dňa
  41. marca 2005 v časti napadnutej odvolaním, t.j. vo výroku o trovách konania. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom
  42. októbra
  43. Mal za to, ţe ak ţalovaní 1/, 2/ dávajú čestné prehlásenie zo dňa
  44. marca 2010, ţe odvolanie proti trovám konania zo dňa
  45. mája 2005 je odpor, ďalším podaním zo dňa
  46. apríla 2010 ţiadajú vytýčiť termín pojednávania, alebo podaním zo dňa
  47. júna 2010 dopĺňajú dôvody odporu, tieto podania z roku 2010 musel prvostupňový súd odmietnuť ako neskoro podané podľa § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. Na podanie odporu je lehota 15 dní a tá začala plynúť nasledujúcim dňom po doručení platobného rozkazu ţalovaným 1/, 2/, a to dňa
  48. marca
  49. Podania ţalovaných 1/, 2/ z roku 2010 ako odpory proti platobnému rozkazu sú podaniami po lehote, ktoré mal súd prvého stupňa odmietnuť ako neskoro podané. Z tohto dôvodu povaţoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré uvádzajú ţalovaní 1/, 2/ v podaniach z roku 2010, ţe mienili podať odpor proti platobnému rozkazu, ktorý ale označili ako odvolanie, odvolací súd uviedol, ţe podľa § 41 ods. 2 O.s.p., kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Ţalovaní 1/, 2/ po vydaní platobného rozkazu doručili dňa
  50. marca 2005 podanie označené ako odvolanie s tým, ţe dávajú odvolanie proti výroku o trovách konania. Sú bez práce, dokončujú dom, na ktorom nestíhajú splácať splátky. Ţalovaní 1/, 2/ jasne uviedli, ţe dávajú odvolanie len proti výroku o trovách konania. Ţalovaní 1/, 2/ presne určili, čo je predmetom ich písomného podania – odvolanie proti výroku o trovách konania. Nezaoberali sa uţ meritom veci a povinnosťou zaplatiť úver zo zmluvy o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania. Odvolací súd mal za to, ţe ak prvostupňový súd v roku 2006 pod č.k. 6 Ro 28/2005-42 rozhodol o tom, ţe potvrdzuje platobný rozkaz v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, a ţalovaní 1/, 2/ nič nenamietali proti tomuto uzneseniu, je moţné vyvodiť z tejto nečinnosti ţalovaných 1/, 2/, ţe skutočne predmetom ich odvolania bol len výrok platobného rozkazu v časti trov konania. Ak by s tým nesúhlasili, mohli podať odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa
  51. septembra 2006, ktorý riešil otázku výroku trov konania z platobného rozkazu. Dodatočné návrhy na pokračovanie v súdnom konaní z roku 2010 sú len návrhmi na pokračovanie v súdnom konaní, ktoré skončilo vydaním platobného rozkazu, ktorý je právoplatný ako vo veci samej, tak aj vo výroku o trovách platobného rozkazu. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pokiaľ odmietol podania ţalovaných 1/, 2/ z roku 2010, ako neskoro podané odpory proti platobnému rozkazu. Uviedol, ţe odvolací súd nemôţe 5 5 Cdo/320/2012 prihliadať na dodatočné dôvody odporu, uvádzané v podaniach z roku 2010, ţe odvolanie bol odpor pre nemoţnosť zaplatenia sumy, uvádzanej v platobnom rozkaze, nielen trov konania. Odvolací súd nemôţe prihliadať na tvrdené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ani na dodatočnú snahu premeniť odvolanie na odpor, ak ţalovaní 1/, 2/ v primeranej lehote nenapadli rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa
  52. septembra 2006, keď sa potvrdzoval platobný rozkaz vo výroku o trovách konania. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/, 2/, ktorí navrhli uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a poţiadať o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, ţe nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu európskeho spotrebiteľského práva. Namietali nesprávne právne posúdenie ustanovení § 172 ods. 1, § 174 ods. 2, 3 písm. a/, § 41 ods. 2 O.s.p. Mali za to, ţe odvolací súd neposúdil ich podanie podľa jeho obsahu, čím porušil právo účastníka na prejednanie veci na pojednávaní, ako aj ich právo na rozhodnutie o ich neskorších podaniach po podaní odporu. Poukázali na skutočnosť, ţe podanie z
  53. marca 2005 bolo odporom proti povinnosti plniť do 15 dní. Taktieţ namietali, ţe odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí s vecou náleţite nevysporiadal. Mali za to, ţe ak sú nejasnosti pri hodnotení a prípustnosti opravného prostriedku proti platobnému rozkazu, je namieste poloţiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, „či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s čl. 47 a 38 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, ţe ak súd neprihliadne na neprijateľné zmluvné podmienky a bez pojednávania a dokazovania uloţil spotrebiteľovi zaplatiť plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vrátane plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a spotrebiteľ nebol informovaný, má sa povaţovať akýkoľvek opravný prostriedok spotrebiteľa proti platobnému rozkazu za odpor“. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci. Ţalobca sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaných 1/, 2/ uvedeným v dovolaní, ktoré sa týka nekalého postupu ţalobcu voči ţalovaným 1/, 2/, ani s ich argumentáciou týkajúcou sa posúdenia podania zo dňa
  54. marca
  55. Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ navrhol podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v plnom rozsahu zamietnuť. 6 5 Cdo/320/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale 7 5 Cdo/320/2012 sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. So zreteľom na ţalovanými 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi 8 5 Cdo/320/2012 a ţalovaným 1/, 2/ neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Ţalovaní 1/, 2/ v dovolaní namietajú, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Navyše je potrebné uviesť aj to, ţe súdy v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 O.s.p. posúdili podania dovolateľov podľa ich obsahu. S ich vyhodnotením sa dovolací súd stotoţňuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa. Potrebné je poukázať aj na to, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd 9 5 Cdo/320/2012 nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pokiaľ ide o námietku ţalovaných 1/, 2/, ţe ak sú nejasnosti pri hodnotení a prípustnosti opravného prostriedku proti platobnému rozkazu, je namieste poloţiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, „či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s čl. 47 a 38 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, ţe ak súd neprihliadne na neprijateľné zmluvné podmienky a bez pojednávania a dokazovania uloţil spotrebiteľovi zaplatiť plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vrátanie plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, a spotrebiteľ nebol informovaný, má sa povaţovať akýkoľvek opravný prostriedok spotrebiteľa proti platobnému rozkazu za odpor“ dovolací súd uvádza, ţe rozhodnutie o tom, či súd konanie preruší a poţiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí súvisieť s právnym problémom riešeným v danej veci. V prejednávanom prípade sa však o takú vec nejednalo z dôvodu, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo meritórne preskúmavané. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalovaných 1/, 2/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných 1/, 2/ ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 10 5 Cdo/320/2012 V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovaným 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  56. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  57. marca 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.