← Slovensko

o prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

Najvyšší súd 6 Cdo 122/2011 Slovenskej republiky U ZN E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. C., bývajúcej v O., 2/ M. C., bývajúceho v O., 3/ N. B., bývajúcej v O. a 4/ Z. G., bývajúcej v D., zastúpenej opatrovníčkou MUDr. M. K., bývajúcou v P., všetkých zastúpených JUDr. I. G., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ M. B., bývajúcemu vo Č.Z., 2/ E. J., bývajúcej v N., 3/ V. S., bývajúcej v B., 4/ M. K., bývajúcej v T., 5/ A. B., bývajúcemu v N., 6/ V. B., bývajúcemu v M., 7/ E. B., bývajúcej v N., 8/ Z. J., bývajúcej v N., 9a/ J. K., bývajúcemu v P., 9b/ A. H., bývajúcej v B., 9c/ E. Š., bývajúcej v P. a 10/ K. K., bývajúcej Č.V., o prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 5 C 245/1992, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

  1. novembra 2010 sp. zn. 4 Co 139/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobcov o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Prievidza
  2. decembra 1992 sa právny predchodca ţalobcov 1/ aţ 3/ E. C. (pôvodne ako ţalobca 1/) a ţalobkyňa 4/ (pôvodne ako ţalobkyňa 2/) domáhali určenia, ţe na kaţdého z nich prechádza v polovici vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v evidencii nehnuteľností bývalého Strediska geodézie v Prievidzi na liste vlastníctva č. X. ako dom súp.č.X a pozemok parc.č.X - zastavaná plocha vo výmere X. m2, v polovici patriacim právnemu predchodcovi ţalovaných 1/ aţ 8/ A. B. (pôvodne ţalovanému 1/) a v druhej polovici právnemu predchodcovi ţalovaných 9a/ aţ 9c/ F. K. (predtým ţalovanému 9/) a jeho manţelke K. K. ako ţalovanej 10/ (pôvodne ţalovaným 6 Cdo 122/2011 2 2/ a 3/), a vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parc. č.X. - záhrada vo výmere X. m2, patriacej v celosti A. B., ako i vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parc. č. X. - záhrada vo výmere X. m2, patriacej v celosti právnemu predchodcovi ţalovaných 9a/ aţ 9c/ a ţalovanej 10/. Uplatnený nárok odôvodnili ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pôde). Tvrdili, ţe pôvodným vlastníkom nehnuteľností bol ich otec A. C., ktorému boli skonfiškované podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR, i keď sa počas druhej svetovej vojny choval ako lojálny občan a nebol za ţiadnu protištátnu činnosť trestaný. Správca týchto nehnuteľností bývalý Miestny národný výbor v Nitrianskom Pravne ich kúpnou zmluvou z
  3. mája 1985 previedol do vlastníctva A. B. a manţelky E. B. a do vlastníctva F. K. a manţelky K. K.. Kúpna zmluva bola podľa názoru ţalobcov uzavretá v rozpore s vyhláškou č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška č. 47/1978 Zb."), ktorá z predaja vylučovala byty v domoch, v ktorých sú nebytové priestory uţívané socialistickými organizáciami. V dome súp. č. X sa totiţ nachádzala obchodná miestnosť uţívaná J.. Okresný súd Prievidza najskôr rozsudkom z
  4. apríla 1994 č. k. 5 C 245/92-59, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  5. októbra 1994 sp. zn. 17 Co 2741/94, a potom opakovane rozsudkom z
  6. júna 1996 č. k. 5 C 245/92-173 ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe nehnuteľnosti, ku ktorým bol uplatnený nárok na určenie prechodu vlastníckeho práva, nespadajú do pôsobnosti zákona o pôde. Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
  7. apríla 1997 sp. zn. 17 Co 4758/96 aj tento v poradí druhý rozsudok prvostupňového súdu zrušil z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu v otázke riadnej identifikácie a výmery pozemkov. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia vyslovil právny záver, podľa ktorého pôvodný vlastník nehnuteľností A. C. ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov bol vlastníkom poľnohospodárskeho podniku, preto uplatnený nárok treba posudzovať podľa zákona o pôde. Ďalej vyslovil názor, ţe pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe v čase uzavretia zmluvy o prevode bytov v obytnom dome súp. .č.X. v Nitrianskom Pravne
  8. mája 1985 boli nebytové priestory v dome uţívané druţstevnou (teda socialistickou) organizáciou, bol prevod v rozpore s vyhláškou č. 47/1978 Zb., ktorá z predaja vylučovala byty v domoch, v ktorých sú nebytové 6 Cdo 122/2011 3 priestory uţívané socialistickými organizáciami. Po vrátení veci prvostupňovému súdu tento ďalej konal s dedičmi pôvodného ţalovaného 1/ A. B., ktorý v priebehu konania zomrel, a rozsudkom z
  9. júla 1997 č. k. 5 C 245/92-208 v spojení s opravným uznesením zo
  10. septembra 1997 č. k. 5 C 245/92- 231 ţalobe vyhovel tak, ţe vyslovil prechod vlastníckeho práva nebohého A. B., F. K. a jeho manţelky K. k označeným nehnuteľnostiam na ţalobcov, a to na ţalobcov 1/ aţ 3/ po 1/6 k celku a na ţalobkyňu 4/ v 3/6 k celku. Zároveň zaviazal ţalovaných spoločne na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia ţalobcom vo výške 31 766,-- Sk na účet ich vtedajšieho zástupcu JUDr. L. R. a na uhradenie súdneho poplatku štátu na účet súdu vo výške 18 464,-- Sk, všetko do troch dní. Vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil záver, ţe prevod nehnuteľností bol v rozpore s vyhláškou č. 47/1978 Zb., pretoţe v dome súp. č. X. sa nachádzala obchodná miestnosť nepretrţite (t. j. aj v čase uzavretia a registrácie kúpnej zmluvy) uţívaná socialistickou organizáciou, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre prechod vlastníckeho práva na ţalobcov v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o pôde. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalovaných rozsudkom z
  11. apríla 2000 sp. zn. 5 Co 810/97 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Vo výroku o trovách konania a o súdnom poplatku prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. Potvrdenie rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovaných rozsudkom z
  12. apríla 2004 sp. zn. 5 Cdo 129/02 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
  13. apríla 2000 ako i rozsudok Okresného súdu Prievidza z
  14. júla 1997 v spojení s opravným uznesením ako i súvisiace uznesenia o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudkov oboch súdov odôvodnil inými vadami konania spočívajúcimi v tom, ţe po smrti pôvodného ţalovaného 1/ A. B. súdy pokračovali v konaní s jeho dedičmi bez toho, aby vyčkali skončenie dedičského konania, hoci to povaha veci (určenie prechodu práva) nepripúšťala a nesprávne vyslovili prechod práva nebohého, i keď ten uţ nositeľom ţiadneho práva nemohol byť, a ţe odvolací súd svoj rozsudok náleţite neodôvodnil, keď v ňom 6 Cdo 122/2011 4 neobjasnil ako hodnotil splnenie jednej zo základných podmienok pre úspešné uplatňovanie nároku podľa § 8 ods. 1 zákona o pôde, a to existenciu vlastníckeho práva ţalovaných za okolností, ţe kúpnu zmluvu, ktorou právni predchodcovia ţalovaných 1/ aţ 8/ a pôvodný ţalovaný 9/ a ţalovaná 10/ nadobudli nehnuteľnosti, ku ktorým sa ţalobcovia domáhali vyslovenia prechodu vlastníckeho práva, povaţoval za absolútne neplatnú, a tieţ neobjasnil, prečo povaţoval za správny výrok rozsudku súdu prvého stupňa o vyslovení prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - domu súp. č..., keď vychádzal z názoru, ţe kúpna zmluva z
  15. mája 1985 bola zmluvou o prevode bytov v tomto dome do vlastníctva právnych predchodcov ţalovaných 1/ aţ 8/ a do vlastníctva pôvodného ţalovaného 9/ a ţalovanej 10/. V ďalšom konaní Okresný súd Prievidza po doplnení dokazovania a pripustení zmeny petitu ţaloby alternatívne aj o vyslovenie prechodu vlastníckeho práva k bytom rozsudkom z
  16. októbra 2005 č. k. 5 C 245/1992-461 ţalobu zamietol. Zamietnutie ţaloby odôvodnil absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy z
  17. mája 1985 v časti predaja bytov z dôvodu nevymedzenia miestnosti neslúţiacej na bývanie (obchodnej miestnosti, ktorá tieţ mala byť predmetom predaja) v súlade s § 13 ods. 1 písm. b/ zákona č. 2/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov a teda pre rozpor s týmto zákonom. Dôsledkom neplatnosti zmluvy bolo potom nesplnenie jednej zo základných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku v zmysle § 8 ods. 1 zákona o pôde, a to podmienky existencie vlastníckeho práva ţalovaných. Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom z
  18. septembra 2006 sp. zn. 4 Co 85/2006 rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení s uznesením tohto súdu z
  19. decembra 2005 č. k. 5 C 245/1992-471 o trovách konania a o poplatkovej povinnosti) potvrdil. Prvostupňový rozsudok povaţoval za vecne správny, aj keď z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa kúpnu zmluvu z
  20. mája 1985 nepovaţoval za neurčitú a teda za odporujúcu zákonu č. 2/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov. Poukazujúc na dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom vyslovil záver, ţe v čase uzavretia kúpnej zmluvy o prevode bytov netrvalo uţívanie nebytového priestoru v dome č. X (v ktorom sa tieto byty nachádzali) socialistickou organizáciou, preto nebolo preukázané ţalobcami tvrdené uzavretie tejto zmluvy v rozpore s vtedy platnými predpismi, a to konkrétne s vyhláškou č. 47/1978 Zb., ktorá vylučovala z predaja byty v domoch, v ktorých boli nebytové priestory uţívané socialistickými 6 Cdo 122/2011 5 organizáciami. Pretoţe ţalobcovia nepreukázali ani protiprávne zvýhodnenie ţalovaných, resp. ich právnych predchodcov, pri nadobudnutí bytov a ostatných nehnuteľností, neboli splnené podmienky pre vyslovenie prechodu vlastníckeho práva v zmysle § 8 ods. 1 zákona o pôde. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcov uznesením z
  21. marca 2009 sp. zn. 4 Cdo 69/2007 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
  22. septembra 2006 sp. zn. 4 Co 85/2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, ţe ţalobcom bola odňatá moţnosť konať pred súdom nerešpektovaním zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, keď im odvolací súd nedal príleţitosť vyjadriť sa k moţnosti iného skutkového a právneho posúdenia veci, nakoľko tento rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí ţaloby potvrdil z celkom iných dôvodov, neţ pre ktoré ţalobu zamietol súd prvého stupňa. Navyše dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, ţe nezopakoval ani nedoplnil dokazovanie na zistenie skutočností ohľadom uţívania miestnosti neslúţiacej na bývanie (nebytového priestoru) socialistickou organizáciou v čase uzavretia zmluvy o prevode bytov do vlastníctva a napriek tomu vyslovil skutkový záver o neuţívaní tohto priestoru socialistickou organizáciou v rozhodnom čase. Prvostupňový súd totiţ dôkazy vykonané na zistenie uvedenej skutočnosti vo svojom rozsudku nehodnotil. Krajský súd v Trenčíne napokon rozsudkom z
  23. novembra 2010 sp. zn. 4 Co 139/2009 po zopakovaní, doplnení a vyhodnotení dokazovania v zmysle § 132 O.s.p. opätovne potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Prievidza z
  24. októbra 2005 č. k. 5 C 245/1992-461 v spojení s uznesením tohto súdu z
  25. decembra 2005 č. k. 5 C 245/1992-471 o trovách konania a o poplatkovej povinnosti, keď dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne rozhodol, avšak nesprávne vec posúdil po právnej stránke. Znova konštatoval, ţe kúpna zmluva o predaji bytov v obytnom dome č. v Nitrianskom Pravne do osobného vlastníctva z
  26. mája 1985 nebola uzatvorená v rozpore s vyhláškou č. 47/1978 Zb., keď ku dňu jej registrácie vtedajším Štátnym notárstvom v Prievidzi, t. j. k
  27. augustu 1985, uţ neboli v predmetnom obytnom dome nebytové priestory v uţívaní socialistickej organizácie a to J.. K tejto skutočnosti odvolací súd v intenciách zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu jednak zopakoval dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi a jednak doplnil dokazovanie výsluchom ďalších svedkov. Ţalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie trov odvolacieho konania 6 Cdo 122/2011 6 ţalovanej 8/ vo výške 387,64 eur do 3 dní k rukám jej právneho zástupcu JUDr. V. Ľ. a ţalovaným 1/ aţ 7/, 9a/, 9b/, 9c/ a 10/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie z dôvodu, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom jednak tým, ţe odvolací súd posúdil inak skutkový aj právny stav bez ohľadu na nové dôkazy, na ktoré v rozhodnutí neprihliadol a jednak nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Ţalovaní ţiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpení (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (dovolací súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach právny názor na dôvodnosť uplatneného nároku nevyslovil), rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  28. 6 Cdo 122/2011 7 Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľov, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalobcovia v dovolaní tvrdili, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd inak ako prvostupňový súd posúdil skutkový a právny stav veci. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, na zistenie skutkového stavu ohľadne okolnosti týkajúcej sa ukončenia či neukončenia uţívania nehnuteľnosti socialistickou organizáciou jednak doplnil dokazovanie vykonaním výsluchu svedkov O. M., H. L., R. F., E. M., M. Ď., H. F., J. P. a Ing. P. K. v súlade s ustanovením § 213 ods. 4 a 6 O.s.p. prostredníctvom doţiadaného Okresného súdu Prievidza, a jednak zopakoval dokazovanie výsluchom svedkov A. K., Ing. S. P., B. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi listami vlastníctva, výpismi z pozemkovej knihy, kúpnou zmluvou z
  29. mája 1985, písomnými správami a potvrdeniami J., dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti 6 Cdo 122/2011 8 do uţívania z
  30. septembra 1985, kolaudačným rozhodnutím zo
  31. decembra 1984, hospodárskou zmluvou z
  32. apríla 1976, zrušením hospodárskej zmluvy z
  33. augusta 1985 v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav tak, ţe kúpnu zmluvu z
  34. mája 1985 nepovaţoval, na rozdiel od súdu prvého stupňa, za neurčitú ani za uzavretú v rozpore s vyhláškou č. 47/1978 Zb., keď podľa jeho názoru neodporovala ustanoveniu § 1 ods. 2 veta prvá tejto vyhlášky, podľa ktorého z predaja boli vylúčené byty v domoch, v ktorých boli nebytové priestory uţívané socialistickými organizáciami, keďţe ku dňu registrácie zmluvy uţ nebytové priestory v predmetnom dome neboli v uţívaní J.. Iné posúdenie skutkového a právneho stavu odvolacím súdom, ktoré bolo výsledkom vyššie uvedeného procesného postupu, súladného s príslušnými ustanoveniami O.s.p., a ku ktorému sa ţalobcovia (uţ aj v dôsledku predchádzajúceho zrušenia rozsudku odvolacieho súdu z tohto dôvodu) mali moţnosť vyjadriť, preto nemalo za následok odňatie ich moţnosti konať pred súdom. K námietke dovolateľov spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba ešte uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). 6 Cdo 122/2011 9 Na ďalší dovolací dôvod ţalobcov, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať, pretoţe by sa ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom len v prípade procesne prípustného dovolania, samo však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcov odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaných, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením ich zástupcov k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. 6 Cdo 122/2011 10 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  35. júla 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.