Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Ndob 28/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. I. L. so sídlom: A., J., F., P., N., C., reg. číslo: H., zast.: K., s. r. o., so sídlom V., proti ţalovanému: C. A. C. A. B., so sídlom:., P., P., vo veci organizačnej zloţky: C. A. C. A. B. S. A., pobočka zahraničnej B., N., IČO: X., zast.: W., s. r. o., so sídlom H., o vydanie predbežného opatrenia, o návrhu ţalobcu na vylúčenie sudcov senátu Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Cob/271/2013, takto r o z h o d o l : Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Elena Ondrišová, JUDr. Helena Škrinárová a JUDr. Miroslava Janečková n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 Cob/271/
- O d ô v o d n e n i e : Ţalobca v podaní, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa
- 2013 vzniesli námietku zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Bratislave JUDr. Elene Ondrišovej, JUDr. Helene Škrinárovej a JUDr. Miroslave Janečkovej. Podanú námietku odôvodnil pomerom sudcov k právnemu zástupcovi ţalovaného - White & Case, s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, ( ďalej len „právny zástupca ţalovaného“ ) Poukázal na to, ţe člen štatutárneho orgánu ţalobcu sa dozvedel, ţe členky namietaného senátu, opakovane v niekoľkých právnych veciach predmetného senátu vyhoveli či uţ procesným alebo meritórnym návrhom účastníka zastúpeného právnym zástupcom ţalovaného. Poukázal na skutočnosť, ţe súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa aj taký javiť v očiach účastníkov konania. Nesmú tu byť skutočnosti, ktoré môţu oprávnene vzbudzovať pochybnosti o nezávislosti súdu, čo znamená, ţe na vylúčenie sudcu stačí objektívne odôvodnená pochybnosť účastníka konania. JUDr. Elena Ondrišová, JUDr. Helena Škrinárová a JUDr. Miroslava Janečková vo svojom vyjadrení uviedli, ţe zaujaté nie sú. Účastníkov ani ich právnych zástupcov nepoznajú a nemajú k nim, ani k prejednávanej veci ţiadny vzťah. Je moţné ţe v senáte rozhodovali vo veci, v ktorej účastníka zastupoval právny zástupca ţalovaného, a ţe skutočne 2 3 Ndob 28/2013 návrhom tohto účastníka bolo vyhovené, ale sú presvedčené, ţe táto skutočnosť sama o sebe nezakladá v zmysle § 14 O. s. p. dôvod pre vylúčenie senátu, alebo jej členiek z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený podľa § 16 O. s. p. po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie sú dôvody pre vylúčenie sudcov. Ţalobca vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom obchodnoprávneho úseku vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp, zn. 3 Cob/271/2013, ktorá je podľa rozvrhu práce pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu v zloţení predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členiek senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej. Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, moţno mať pochybnosti o ich zaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Citované zákonné ustanovenia predpokladajú taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces ( čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ďalej len „dohovor“ ) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosť medzi súdom, ktorý je zaloţený na zákone, jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje čl. 6 ods. 1 dohovoru ( „kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“ ), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike 3 3 Ndob 28/2013 garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces ( čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ďalej len „listina“, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava", ktoré články dávajú kaţdému moţnosť - právo - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákone určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky ), do ktorého tieţ zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi a ţe príslušnosť súdu ustanoví zákon. Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu správnym reţimom podľa dohovoru ( v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemoţno vidieť zásadnú odlišnosť ). Potom platí, ţe v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by na to nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok ( II. ÚS 71/97 ). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( § 15a O. s. p. ), alebo na základe návrhu ( oznámenia ) samotného sudcu ( § 15 O. s. p. ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť ( nadriadeného ) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03 ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej 4 3 Ndob 28/2013 zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 Ústavy ), treba trvať na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov ( ich analýze ) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní ( pozri napr. Piersack proti Belgicku ). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti ( pozri napr. Hauschildt proti Dánsku ). Rozhodujúce nie je však ( subjektívne ) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania zaujatosti ( porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná - „Justice must not only be done, it must also be seen to be done“ ). Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť ( pozri Delcourt proti Belgicku ). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu ( pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu ), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať 5 3 Ndob 28/2013 tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívnych kritérií sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu ( pozri Fey proti Rakúsku ). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môţe táto obava povaţovať objektívne za oprávnenú. Teda za objektívne nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne (ne)existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Z predloţeného spisu však nemoţno vyvodiť záver, ţe u namietaných sudcov krajského súdu, ktorým bola vec pridelená na rozhodnutie, by bol osobný záujem k veci, k účastníkom alebo zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť ich objektivitu. Dôvody uvádzané ţalobcom neboli osvedčené ako relevantný dôvod prípadného vylúčenia sudcov odvolacieho súdu vo vznesenej námietke zaujatosti, Na preukázanie dôvodne vznesenej námietky zaujatosti je potrebné, aby ten kto námietku vzniesol pomer konajúceho sudcu k veci, účastníkom konania, alebo ich právnym zástupcom, ktorý by vyplýval z právneho záujmu konajúceho sudcu k prejednávanej veci jednoznačne preukázal. Ţalobca síce správne uvádza, ţe ním podaná námietka zaujatosti sa netýka samotného vedenia konania zákonnými sudkyňami, je však zrejmé, ţe sa týka ich rozhodovania v iných veciach. Nadriadený súd preto uvádza, ţe tieto dôvody nemôţu byť uţ s poukazom na § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Bratislave JUDr. Eleny Ondrišovej, JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 Cob/271/2013, nevyhovel. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- 6 3 Ndob 28/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave
- septembra 2013 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková