Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 44/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S.S., a. s., C., IČO: X.X., právne zast. JUDr. M. M., proti ţalovanému: v 1/ rade: B. P., bytom K., v 2/ rade: K. P., bytom K., v 3/ rade: J. M., bytom I. a v 4/ rade: V. C., I., ţalovaní v 3/ a 4/ rade zast. JUDr. J. M., advokátkou, Z., o zaplatenie sumy 19 917,35 eur ( 600 030 Sk ) s príslušenstvom, o odvolaní ţalovaných v 3/ a 4/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. marca 2013, č. k. 34 Cb 184/1995-238, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. marca 2013, č. k. 34 Cb 184/1995-238 v napadnutej časti vo výrokoch voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. marca 2013, č. k. 34 Cb 184/1995-238 uloţil, ţalovaným v 1/ aţ 4/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur ( 292 752,50 Sk ), s 28% úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 ( 82 338,89 Sk ) vrátane trov konania s tým, ţe ţalovaná v 2/ rade je zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8 474, 59 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade Ľ. S. a P. S.. Ţalovaného v 3/ rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ 3 Obo 44/2013 2 rade Ľ. S. a P. S.. Ţalovanú v 4/ rade zaviazal uhradiť len časť vo výške 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade Ľ. S. a P. S.. Ţalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobným návrhom, si pôvodný ţalobca S. sporiteľňa, a.s. Bratislava, uplatnil voči ţalovanému v 1/ rade P. B., bytom Wolkrova 21, Bratislava a ţalovanému v 2. rade P. S., bytom C., nárok na priznanie sumy 600 030 Sk, titulom úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. X. zo dňa 17. 07. 1992, ktorý ţalovaní v 1/ a 2/ rade do dňa podania ţalobného návrhu nezaplatili. Písomným podaním, došlým konajúcemu súdu dňa 20. 09. 1996, podal pôvodne označený ţalobca zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 95 OSP s tým, aby konajúci súd zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu istiny v sume 610 030 Sk, úroku z omeškania vo výške 28 % zo sumy 610 030 Sk od 18. 09. 1996 do zaplatenia, úrok z omeškania 431 963,30 Sk od 17. 01. 1994 do 18. 09. 1996, poplatky X. Sk a súdne poplatky 24 000 Sk a 12 480 Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 06. 2000, bola pohľadávka postúpená na S. K., a. s., IČO: X., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 826 02 Bratislava, teraz Cintorínska 21, Bratislava. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom konajúceho súdu pod č. k. 34 Cb 184/1995 zo dňa 20. 11. 2001 tak, ţe konajúci súd zaviazal ţalovaných v 1/ a 2/ rade k zaplateniu sumy 600 030 Sk s 28% úrokom od 17. 01. 1994 do 16. 05. 2001, ako i trovy konania 24 000 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia stým, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných ţalovaných. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie ţalovaným v 1/ rade s tým, ţe J. M., nar. 23. 11. 1945 nemohol vo veci konať, nakoľko dňa 26. 05. 1999 zomrel. Nebohí, Ľ. S. a P. S. boli spoludlţníci úveru a do záloţného práva bola daná zmluvne nehnuteľnosť - pozemok, a nie rodinný dom. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Obo/98/2003 zo dňa 30. 06. 2004, bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 34 Cb l84/95 zo dňa 20. 11. 2001 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a odvolanie K. Polákovej, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol. 3 Obo 44/2013 3 V právnom usmernení odvolací súd uviedol, ţe v ďalšom konaní musí súd prvého stupňa rozhodnúť, čo je predmetom sporu, t. j. vrátenie peňaţných prostriedkov z úverovej zmluvy č. X. zo dňa 17. 07. 1992. Odvolanie podala okrem ţalovaného v 1/ rade aj K. P., ktorá však nie je účastníčkou konania/a preto odvolací súd jej odvolanie odmietol. Písomným podaním došlým súdu dňa 12. 08. 2009, navrhol novooznačený ţalobca S.S., a. s. zmenu petitu s tým, ţe v rámci vymáhania ţalovanej pohľadávky ţalobcom prostredníctvom realizácie záloţného práva formou dobrovoľnej draţby, bol ţalobcovi uhradený čistý výťaţok v sume 307 277,50 Sk dňa 23. 10. 2008, a preto upravil petit tak, ţe ţiadal, aby konajúci súd zaviazal ţalovaných uhradiť ţalobcovi sumu 9 717,60 eur ( 292 752,50 Sk ) s 28% úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 600 030 Sk od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne s tým, ţe ţalovaní v 2/ aţ 4/ rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných dlţníkoch, teda nehnuteľného majetku - domu, súp. č. X., stojaceho na parcele č. X., zapísaného na LV č. X., nachádzajúceho sa v k. ú. D.. Krajský súd v Bratislave, zistil, ţe predmetom sporu je zaplatenie sumy 19 917,35 eur ( 600 030 Sk ), titulom poskytnutého úveru - účelového úveru pre individuálnych podnikateľov, ktorý bol poskytnutý ţalovanému v 1/ rade B. P., bytom W. a S. P., nar. 29. 09. 1923, bytom C. a manţelke Ľ., r. H., pôvodne označeným ţalobcom S. štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou Bratislava, na základe úverovej zmluvy č. 7878-019. V rámci tohto úveru pôvodný ţalobca poskytol ţalovanému v 1/ rade úver v sume 600 030 Sk na účel, uvedený v bode 3 úverovej zmluvy. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo zriadené záloţné právo podľa zmluvy o zriadení záloţného práva č. 800677-6/1 a 800677-6/2 a záloţné právo bolo zriadené na pohľadávku v celkovej výške 774 000 Sk. V predmetnom konaní boli pôvodne ţalovanými v 2/ rade P. a Ľ. S., obaja bytom C.. Títo ţalovaní boli ručiteľmi ţalovaného v 1/ rade za prevzatý úver, s ktorými ţalobca uzavrel zmluvu o zriadení záloţného práva na nehnuteľnosť, v katastrálnom území D., zapísanej na Liste vlastníctva č. l X., parc. č. X., o výmere 352 m2. Obaja ručitelia zomreli, P. S. dňa 11. 12. 1994 a Ľ. S. dňa 26. 10. 1994. Dedičom predmetnej nehnuteľnosti sa stala Ľ. M., rod. S., ktorá zomrela dňa 28. 04. 1997. Dedičom nehnuteľnosti 3 Obo 44/2013 4 sa podľa notárskeho rozhodnutia Dnot 72/97 stal J. M., nar. 23. 11. 1945, r. č. X., bytom P.. Rodinný dom súp. č. X., postavený na par. č. X., o výmere 541 m2, vedený na LV č. X. nadobudol tento dedič. Ţalovaný v 1/ rade poskytnutý úver ţalobcom napriek upomienkam nevrátil, na čo bol ţalobcom vyzvaný a o tejto skutočnosti boli ţalovaní v 2/ a 3/ rade upovedomení. Ţalovaný v 2/ rade z dedičských konaní vedel, ţe na predmetnej nehnuteľnosti viazne záloţné právo ţalobcu, dedičstvo prijal, a preto zodpovedá do výšky dedičského podielu za poručiteľove dlhy. Pôvodne označený ţalobca, Slovenská sporiteľňa, a. s., listom zo dňa 16. 05. 2001 oznámila súdu zmenu účastníka konania stým, ţe pohľadávka, ktorá tvorí predmet sporu bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená na S. K., a. s., IČO: X., t. č. so sídlom D., teraz so sídlom C.. O predmete sporu bolo rozhodnuté rozsudkom konajúceho súdu pod sp. zn. 34 Cb l84/1995 zo dňa 20. 11. 2001 tak, ţe ţalovaní v 1/ a 2/ rade boli zaviazaní k úhrade sumy 600 030 Sk s 28% úrokom z omeškania od 17.01. 1994 do 16. 05. 2001 a k úhrade trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie ţalovaným 1/ a pani K. P.. Uznesením odvolacieho súdu pod č. k. 6 Obo 98/2003 zo dňa 30. 06. 2004 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 34 Cb l84/1995 zo dňa 20. 11. 2011 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie. Odvolanie K. Polákovej bolo odvolacím súdu odmietnuté, nakoľko menovaná nebola účastníčkou konania. Podľa názoru odvolacieho súdu je predmetom sporu vrátenie peňaţných prostriedkov z úverovej zmluvy č. X. zo dňa 17. 07. 1992. Dňa 12. 08. 2009 bola konajúcemu súdu novooznačeným ţalobcom predloţená zmena petitu, v rámci ktorej bolo súdu písomne oznámené, ţe v rámci vymáhania ţalovanej pohľadávky ţalobcom prostredníctvom realizácie záloţného práva formou dobrovoľnej draţby bol ţalobcovi uhradený čistý výťaţok v sume 307 277,50 Sk dňa 23. 10. 2008. Na základe toho upravil ţalobca ţalobný návrh tak, ţe ţiadal, aby konajúci súd zaviazal ţalovaných uhradiť ţalobcovi sumu 9 717,60 eur ( 292 752,50 Sk ) s 28% úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 600 030 Sk od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne s tým, ţe ţalovaní v 2. aţ 4. rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných dlţníkoch, teda nehnuteľného majetku, domu, súp. č. X., stojaceho na parcele č. X., zapísaného na LV č. X., nachádzajúceho sa v k. ú. D.. 3 Obo 44/2013 5 Na pojednávaní v predmetnej veci dňa 30. 11. 2011 súd pripustil zmenu petitu v zmysle podania ţalobcu zo dňa 04. 08. 2009. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ţalovaný v 1/ rade a ţalovaná v 2/ rade, ako aj právna zástupkyňa ţalovaných v 3/ a 4/ rade. Uznesením č. k. 5 Obo/2/2012 zo dňa 30. 01. 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalovaných v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade odmietol s odôvodnením, ţe odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Dňa 10. 05.2012 bola súdu ţalobcom predloţená zmena petitu, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol uznesením pod č. k. 34 Cb/184/95 zo dňa 18. 07. 2012 s tým, ţe túto zmenu petitu pripustil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 09. 2012. Dňa 12. 11. 2012 konajúci súd obdrţal od ţalobcu špecifikáciu vymáhanej pohľadávky a zmenu petitu, podľa ktorej ţalobca poţiadal, aby súd zaviazal ţalovaných v 1/ aţ 4/ rade spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur ( 292 752,50 Sk ) s 28 % úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 ( 82 338,89 eur ), vrátane trov konania s tým, ţe ţalovaná v 2/ rade je zaviazaná uhradiť len časť do výšky 8 474,59 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade Ľ. S. a P. S., ţalovaný v 3. rade je zaviazaný uhradiť len časť do výšky 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných v 2/ a 3/ rade, Ľ. S. a P. S. a ţalovaná v 4/ rade bude zaviazaná uhradiť len časť do výšky 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných Ľ. S. a P. S.. K špecifikácii vymáhanej pohľadávky a k zmene petitu sa písomne vyjadrila právna zástupkyňa ţalovaných v 3/ a 4/ rade s tým, ţe nesúhlasí, aby boli ţalovaní v 3/ a 4/ rade zaviazaní na úhradu finančných čiastok 28 %-ný úrok z omeškania zo sumy 9 717,60 eur od 24. 10. 2008 do zaplatenia a 28 % úrok z omeškania zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1997 do 23. 10. 2008 a trovy konania, ktoré vznikli po smrti poručiteľov Ľ. S. a P. S.. Právna zástupkyňa ţalovaných v 3/ a 4/ rade má za to, ţe uplatnením záloţného práva ţalobcov na pozemok č. X., k. ú. D., ktorého boli ţalovaní v 3/ a 4/ rade podielovými spoluvlastníkmi a následným čiastočným uspokojením ţalobcu, si ţalovaní v 3/ a 4/ rade ako dediči po Ľ. S. a P. S., ručiteľoch ţalovaného v 1/ rade, splnili povinnosť, ktorá na nich prešla po smrti poručiteľov v obmedzenom rozsahu a výške nadobudnutého dedičstva. Okrem toho uviedla, ţe podľa 3 Obo 44/2013 6 ţalobnej upomienky a upozornenia pre ručiteľa, boli v postavení ručiteľov ţalovaného a nie spoludlţníkov, ktorí majú byť zaviazaní spoločne a nerozdielne a hlavným dlţníkom, ako to navrhuje ţalobca vo svojom návrhu na zmenu petitu. Preto právna zástupkyňa ţalovaných v 3/ a 4/ rade ţiada ţalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade. Súd prvého stupňa poukázal na § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy a dlţník sa zaväzuje poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe finančné prostriedky v sume 600 030 Sk boli ţalovanému poskytnuté na základe úverovej zmluvy č. X. zo dňa 17. 07. 1992. Ţalovaný v 1/ rade poskytnuté peňaţné prostriedky nevrátil a z dobrovoľnej draţby, ktorá bola vykonaná v roku 2008 bol získaný výťaţok 307 277,50 Sk. Podľa § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Vzhľadom k tomu dospel súd k záveru, ţe ţalobnému návrhu je potrebné vyhovieť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia v súlade s ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 470 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania súd odôvodnil úspešnosťou ţalobcu v spore podľa § 142 ods. 1 OSP. Ţalobca si však náklady konania neuplatnil a preto súd rozhodol, ţe ţalobcovi trovy konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie ţalovaní v 3/ a 4/ rade, ktorí ho navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie prípadne zmeniť tak, ţe návrh voči ţalovaným v 3/ a 4/ rade zamietne. Svoje odvolanie odôvodnili tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm.
- d)OSP a tieţ vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm.
- f)OSP. Majú za to, ţe uplatnením záloţného práva ţalobcom na pozemok parc. č. X., k. ú. D., ktorého boli ţalovaní v 3/ a 4/ rade podielovými spoluvlastníkmi a následným čiastočným uspokojením ţalobcu, si ţalovaní v 3/ a 4/ rade ako dedičia P. S. a Ľ. S. splnili povinnosť, ktorá na nich prešla v deň smrti poručiteľov P. S. a Ľ. S. v obmedzenom rozsahu a výške ceny nadobudnutého dedičstva. 3 Obo 44/2013 7 Odvolatelia sú toho názoru, ţe pri hodnotení zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa, ktoré vznikli za ţivota poručiteľa ( okrem nákladov spojených s pohrebom ), a ktoré prešli na dediča v deň smrti poručiteľa, treba mať na pamäti, ţe nadobudnutie dedičstva nesmie predstavovať pre dediča majetkové riziko. Z tohto dôvodu nesúhlasia s meritórnym rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 34 Cb 184/1995, ktorý vychádzal z Návrhu na zmenu petitu zo dňa 12. 11. 2012, pripusteného Uznesením na pojednávaní dňa 07. 02. 2013, a to, ţe ţalovaní v 3/ a 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne so ţalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť úrok vo výške 28 % od 24. 10. 2008 do zaplatenia z istiny 9 717,60 eur a úroky z omeškania vo výške 28% p. a. zo sumy 19 917,35 eur ( t. j. 600 030 Sk ) od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008, ktoré vznikli aţ po smrti poručiteľov P. S. a Ľ. S., odkazujúc na výšku hodnoty nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných dlţníkoch - poručiteľoch P. S. a Ľ. S., teda nehnuteľného majetku: dom súp. č. X., stojaceho na parc. č. X., zapísaného na LV č. X., nachádzajúceho sa v k. ú. D., ktorý po realizácií záloţného práva na pozemok parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 352 m2, v kat. území D., zapísané na LV č. X., zostal v podielovom spoluvlastníctve ţalovaných v 2/ 3/ a 4/ rade. Rozhodnutie vo veci nezodpovedá právnemu stavu, ktorý deklaruje zákonné ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, ţe ţalovaní v 3/ a 4/ rade zodpovedajú len do výšky zdedeného majetku a za dlhy, ktoré vzniknú do smrti poručiteľa, a preto, ako aj z dôvodov vyššie uvedených na zaplatenie zostávajúcej dlţnej istinu vo výške 9 717,60 eur a príslušenstvo, ktoré vzniklo po smrti poručiteľov ( Ľ. S. a P. S. ) by mal byť zaviazaný iba ţalovaný v 1/ rade. Ţalovaný v 1/ rade sa súdneho konania v období od r. 2001 do r. 2013 takmer vôbec nezúčastňoval, a keď sa zúčastnil ( viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 03. 11. 2009 ) nikdy nespochybnil, ţe by úver neobdrţal, práve naopak jeho poskytnutie potvrdil a vyjadril súhlas so zaplatením sumy 9 717,60 eur, ale zaplatiť sa ho nechystá, pretoţe dúfa, ţe ho pod hrozbou exekúcie zaplatia ţalovaní v 2 /, 3/ a 4/ rade, t. j. dedičia Ľ. S. a P. S., ktorých Krajský súd v Bratislave Rozsudkom č. k. 34 Cb l84/1995 zaviazal spoločne a nerozdielne na uhradenie dlţnej istiny s príslušenstvom, hoci ţalovaní v 3/ a 4/ rade uţ časť z pôvodne poţadovanej dlţnej sumy 19 917,35 eur s príslušenstvom splatili výkonom záloţného práva na dedičstvo po Ľ. S. a P. S. ( pôvodne ţalovaných ), a to nehnuteľnosť - pozemok parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 352 m2, zapísaný na LV č. X., k. ú. D.. 3 Obo 44/2013 8 Odvolatelia nesúhlasia i s výpočtom jednotlivých dedičských podielov v zmysle Špecifikácie vymáhanej pohľadávky a zmeny petitu podanej na Krajský súd v Bratislave dňa 12. 11. 2012 ( pripustená zmena petitu na pojednávaní dňa 07. 02. 2013 ), z ktorej konajúci súd pri svojom rozhodovaní o veci vychádzal. Majú za to, ţe výšky jednotlivých dedičských podielov pri ţalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade sú vypočítané nesprávne a nezrozumiteľne, dôkazom čoho je napr. aj opomenutie započítania do dedičstva ţalovanej v 2/ rade, ako neopomentuteľnej dedičky po poručiteľovi P. S., zomr. 11. 12. 1994, vyplatený skrátený dedičský podiel vo výške 72 650,50 Sk, t. j. 2 411,55 eur. V zmysle uznesenia Obvodného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 04. 1996, D 45/95, Dnot 10/95, bola Ľ. M., rod. č. X., ( zomr. 28. 04. 1997 ) povinná vyplatiť ţalovanej v 2/ rade sumu 72 650,50 Sk, t. j. 2 411,55 eur, z titulu vyplatenia skráteného dedičského neopomenuteľného podielu, t. j. hodnoty polovice z 3/16-in v pomere k celej nehnuteľnosti. Nejasný a nepresný je tieţ podľa odvolateľov výpočet súm predstavujúcich pomernú časť z čiastočnej úhrady 307 277,50 Sk, t. j. 10 199,74 eur, z vymáhanej pohľadávky, získanej realizáciou záloţného práva na pozemok parc. č. X., k. ú. D., a pripadajúcich na ţalovaného v 2/, 3/ a 4/ rade. Ţalobcom vypočítaná výška pomernej časti z vyššie spomenutej čiastočnej úhrady pri ţalovanom v 2/, 3/ a 4/ rade. nezodpovedá skutočnému stavu, a z tohto dôvodu je poţadovaná neoprávnene. Odvolatelia namietli výrok napadnutého rozsudku aj pre jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko konajúci súd týmto výrokom zaviazal ţalovaného v 3/ a 4/ rade spolu so ţalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne na úhradu dvojnásobného úroku z omeškania a zároveň ich zaviazal na úhradu trov konania, ktoré ţalobcovi v 4 riadku vo výroku Rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 03. 2013, č. k. 34 Cb 184/1995 nepriznal, a to konkrétne v takomto znení: ţalovaní v 1/ aţ 4/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcovi zostatok istiny 9 717,60 eur ( 292 752,50 Sk ) s 28% úrokom z omeškania od 24. 10. 2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28% p. a. zo sumy 19 917,35 eur od 17. 01. 1994 do 23. 10. 2008 vrátane trov konania s tým, ţe ţalovaná v 2/ rade je zaviazaná uhradiť len časť do výšky 8 474,59 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných č. 2, 3 - Ľ. S. a P. S., ţalovaný v 3/ rade je zaviazaný uhradiť len časť do výšky 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského 3 Obo 44/2013 9 podielu po pôvodných ţalovaných č. 2, 3 - Ľ. S. a P. S. a ţalovaná v 4/ rade je zaviazaná uhradiť len časť do výšky 8 841,50 eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných ţalovaných č. 2, 3 - Ľ. S. a P. S.. Ţalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / § 10 ods. 2 OSP / po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaných v 3/ a 4/ rade je dôvodné. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalovaní v 3/ a 4/ rade v odvolaní ako odvolací dôvod uviedli, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Ďalej namietali, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
- a)v spojení s § 221 ods. 1 písm.
- f)OSP je daný. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre ( limity ) zákonného rozhodnutia ( § 157 ods. 2 OSP ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné ( zásadné ) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia 3 Obo 44/2013 10 v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo ( účastníka ) a povinnosť ( súdu ) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu ( rozhodnutia ). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany ( účastníka ) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 OSP, čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol, ktorým dôkazom, predloţeným zo strany ţalobcu i ţalovaných uveril, ktorým dôkazom neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, ţe finančné prostriedky v sume 600 030 Sk boli ţalovanému poskytnuté na základe úverovej zmluvy č. X. zo dňa 17. 07. 1992. Ţalovaný v 1/ rade poskytnuté peňaţné prostriedky nevrátil a z dobrovoľnej draţby, ktorá bola vykonaná v roku 2008 bol získaný výťaţok 307 277,50 Sk, a preto je potrebné ţalobnému návrhu 3 Obo 44/2013 11 vyhovieť. V tomto uţ aj tak nedostačujúcom právnom zdôvodnení, úplne absentuje zmienka o ţalovaných v 3/ a 4/ rade. Predovšetkým z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva aký bol právny dôvod ţaloby vo vzťahu k ţalovaným v 3/ a 4/ rade ( či ich ţalobca ţaluje ako dedičov po pôvodných dlţníkoch alebo pôvodných ručiteľoch, alebo ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy o zriadení záloţného práva ), resp. k akému záveru o právnom dôvode ţaloby voči ţalovaným v 3/ a 4 / rade dospel súd. Súd prvého stupňa sa s uvedeným rozporom v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Súd prvého stupňa právne nezdôvodnil povinnosť ţalovaných v 3/ a 4/ rade zaplatiť predmetnú sumu ţalobcovi. Nevysporiadal sa s výškou priznanej sumy ( nevyriešil otázku, aký bol dlh poručiteľov ku dňu smrti, výška dedičských podielov nadobudnutých dedičmi, vakom rozsahu sa zníţil ich dlh realizáciou záloţného práva ), prečo ich súd zaviazal na zaplatenie predmetnej sumy spoločne a nerozdielne, neodôvodnil výšku úrokov z omeškania - ani začiatok omeškania ţalovaných v 3/ a 4/ rade s ich peňaţným záväzkom. Súd prvého stupňa do odôvodnenia opísal obsah predchádzajúcich rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho vo veci samej, rozhodnutie súdu prvého stupňa o zmene petitu a vyjadrenie ţalovaných v 3/ a 4/ rade k špecifikácii vymáhanej pohľadávky. Vyjadrenie ţalovaných v 3/ a 4/ rade uviedol bez toho, aby ho zákonným spôsobom vyhodnotil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akékoľvek právne posúdenie veci vo vzťahu k ţalovaným v 3/ a 4/ rade. Chýba v ňom, ako skutkový stav posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v medziach konkrétneho prípadu interpretoval. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, ako hmotnoprávne posúdil nárok ţalobcu na zaplatenie ţalovanej sumy s príslušenstvom. Odvolací súd preto nemohol posúdiť správnu aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné námietky a tvrdenia ţalobcu a námietky ţalovaných. Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí uviesť doterajší priebeh konania, doterajšie rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutia odvolacích súdov, zmeny v okruhu 3 Obo 44/2013 12 účastníkov, a rozhodnutia súdu o zmene petitu, ale je dôleţité, aby súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, ktorým dôkazom uveril a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP. Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP., nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 OSP ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. augusta 2013 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková