2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 2T 52/2009, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. R., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 6. októbra 2010, sp. zn. 1To 129/2010, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. O. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 26. mája 2010, sp. zn. 2T 52/2009, bol obvinený J. O. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeţe
2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. na skutkových základoch uvedených v bodoch 1/ aţ 14/ predmetného rozsudku. Okresný súd obvinenému J. O.
4 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia. Okresný súd súčasne zaviazal obvineného
1 Tr. por. na náhradu škody poškodeným, ktorú presne vymedzil vo svojom rozhodnutí. So zvyškom nároku 3 Tdo 40/2013 2 odkázal poškodených
2 Tr. por. na občianske súdne konanie.
1 Tr. por. súd poškodených Ing. H. H. a G. K. odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo 6. októbra 2010, sp. zn. 1To 129/2010,
por. zamietol ako nedôvodné. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní namietal, ţe prvostupňový súd zle vyhodnotil dôkazy. Poukazoval na to, ţe v prípravnom konaní sa síce priznal k spáchaniu všetkých skutkov, toto však urobil pod nátlakom a pred súdom vinu uznal len pri skutkoch pod bodmi 4/, 13/ a 14/ rozsudku. Obvinený namietal, ţe prvostupňový súd pri vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, ţe spôsob spáchania jednotlivých skutkov vykazuje podobnosť, a to spôsobom vniknutia do bytov, ktoré sa nachádzali na prízemí, resp. na prvom poschodí. Nakoľko však išlo o skutky spáchané vo viacerých obvodoch mesta, nemusel ich,
názoru obvineného, spáchať ten istý človek. Ďalej obvinený namietal rozpory pri vyčíslení škody. Poukazoval na to, ţe súd ho uznal vinným z pokračovacieho zločinu krádeţe, pričom svojim konaním spôsobil značnú škodu, konkrétne 40 213,89 €. Avšak vo výroku, ktorým ho súd zaviazal na náhradu škody voči poškodeným vyčíslil škodu len na 19 886,41 €. Vzhľadom na uvedené mal za to, ţe súd nesprávne určil výšku škody a v končenom dôsledku nesprávne uloţil trest pri hornej hranici trestnej sadzby, ktorý povaţoval za neprimerane prísny. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. namietal, ţe previerky výpovedí na mieste činu sa uskutočňovali bez ustanoveného obhajcu. Zo strachu pred políciou vypovedal a ku skutkom sa priznal. Vo svojich výpovediach sa zamotal, čoho 3 Tdo 40/2013 3 by sa v prítomnosti obhajcu, ktorý by mu ozrejmil situáciu, nedopustil a mal by aj istotu o korektnosti postupu vyšetrovateľov. Ţiadal preto, aby najvyšší súd
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech,
2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité sú teda 3 Tdo 40/2013 4 aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, ţe v predmetnej veci začal vyšetrovateľ trestné stíhanie voči J. O. pre pokračovací zločin krádeţe
2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. (pre 8 skutkov) na základe uznesenia z
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (pre 1 skutok). Následne začal vyšetrovateľ trestné stíhanie voči J. O. pre pokračovací zločin krádeţe
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. (pre 5 skutkov) na základe uznesenia z
1 písm. a/ Tr. por. bol ihneď ustanovený obhajca. Po vznesení obvinenia zo dňa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. (nezákonne vykonané dôkazy), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Keďţe Okresný súd Bratislava III vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský 3 Tdo 40/2013 6 súd v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať obvineným uvádzaný dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Obvinený v dovolaní namietal nesprávne určenú výšku škody, ktorá mala mať za následok uloţenie neprimerane prísneho trestu.
1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemoţno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
3 Tr. zák. ak nemoţno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov
odsekov 1 a 2 alebo ak sú váţne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku. Po preštudovaní predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe výška škody, ktorú svojim konaním obvinený spôsobil, bola riadne preukázaná, a to odbornými vyjadreniami, resp. znaleckými posudkami v hodnote 40 123,89 €. Skutočnosť, ţe obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zaviazaný k náhrade škody 19 886,41 € je spôsobená tým, ţe si niektorí poškodení voči obvinenému neuplatnili nárok na náhradu škody. Táto okolnosť však nemala vplyv na kvalifikáciu skutku ako trestného činu, pri ktorom je kvalifikačným momentom výška škody, ktorú obvinený svojim konaním spôsobil (nie skutočnosť, či si poškodený voči obvinenému náhradu škody uplatnil). Vzhľadom na ustálenú výšku škody, ktorej správnosť najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ nemohol skúmať, okresný súd postupoval správne, 3 Tdo 40/2013 7 keď obvineného uznal vinným z pokračovacieho zločinu krádeţe
2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obvinený svojim konaním spôsobil značnú škodu. Uloţenie trestu potom zodpovedalo konaniu páchateľa ako aj skutočnosti, ţe obvinený bol v minulosti viackrát odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a predmetných skutkov sa dopustil v krátkom časovom intervale po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Súd teda postupoval správne, keď obvinenému ukladal (po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby) trest odňatia slobody v rozmedzí 5 rokov a 4 mesiace aţ 10 rokov. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. septembra 2013 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.