1, ods. 4 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 1T 198/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dr. jur. F. M., proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, zo dňa 4. septembra 2012, sp. zn. 3To 36/2012, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. M. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 9. novembra 2011, sp. zn. 1T 198/2010, bol obvinený O. M. uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu úverového podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ktorého je prihlásený do poistenia ako SZČO a nie sú voči nemu evidované žiadne pohľadávky, preukazy totožnosti osôb J. P. a M. P., ako pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. X. a č. X. k. ú. H., výpis z listu vlastníctva zo dňa
ktorého je prihlásený do poistenia ako SZČO a nie sú voči nemu evidované žiadne pohľadávky, na základe predložených dokumentov prišlo k schváleniu žiadosti a dňa
4 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 a § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody na 10 rokov a 6 mesiacov pri súčasnom zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 12. mája 2010, sp. zn. 3T 67/2010.
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. súd zaviazal obvineného nahradiť poškodenej T., škodu vo výške 46 223,25 €. Proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením, zo dňa 4. septembra 2012, sp. zn. 3To 36/2012,
por. zamietol ako nedôvodné. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V dovolaní obvinený namietal, že orgány činné v trestnom konaní porušili jednu zo základných zásad trestného konania – vyhľadávaciu zásadu (§ 2 ods. 10 Tr. por.), nakoľko sa nezaoberali vyšetrením a objasnením okolností svedčiacich v jeho prospech. Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu videli (orgány činné v trestnom konaní (OČTK) v tom, že obvinený predložil pri žiadosti o poskytnutie úveru listiny, ktoré boli sfalšované. Obvinený namietal, že uvedené listiny sám nikdy nepredložil, ale tieto listiny predložil poškodenej spoločnosti Ing. Z. F., ktorý sprostredkoval hypotekárny úver, pričom listiny predložil svedkovi F. ďalší svedok – P. S.. OČTK pochybili, keď neskúmali, kto vybavoval potvrdenia na Daňovom úrade v Dunajskej Strede a na Sociálnej poisťovni pobočka Dunajská Streda. Tým, že obvinený nepredložil poškodenému relevantné listiny, ktorými by mohol poškodeného uviesť do omylu ohľadne splnenia podmienok poskytnutia hypotekárneho úveru, nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. 3 Tdo 31/2013 4 V súvislosti s naplnením subjektívnej stránky trestného činu obvinený namietal, že v konaní nebol dostatočne preukázaný jeho úmysel uviesť poškodeného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie či splácanie úveru. Poukazoval na platnú judikatúru,
ktorej sa na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu vyžaduje, aby páchateľ už v čase poskytnutia pôžičky konal v úmysle požičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote (R 54/1967, R 15/1969, R 57/1978-III). OČTK dospeli k záveru, že obvinený v čase spáchania skutku tento úmysel mal, pritom obvinený v priebehu celého konania tvrdil, že mal vôľu poskytnutý úver splácať. Skutočnosť, že predmetný úver nebol schopný splácať, ovplyvnili objektívne príčiny, konkrétne strata zamestnania. Obvinený ďalej namietal, že pri objasňovaní skutku sa OČTK nezaoberali ani objasnením skutočnosti, kto sa finančnými prostriedkami z úveru skutočne obohatil. Táto skutočnosť bola dôležitá z hľadiska motívu konania svedka P. S., ako aj ďalších osôb. Vzhľadom k tomu, že OČTK nezistili skutkový stav tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti, mali aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného). Obvinený mal tiež za to, že v trestnom konaní bolo porušené aj jeho právo na obhajobu. OČTK mali, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por. zabezpečiť a ustanoviť obvinenému obhajcu. Skutočnosť, že obvinený nebol spôsobilý náležite sa obhajovať, bola popri celkovom správaní sa obvineného počas celého trestného konania zrejmá, napr. aj zo žiadosti o podanie
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia a
1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a o nej rozhodol. Súčasne obvinený žiadal, aby dovolací súd
2 Tr. por. rozhodol o jeho nevzatí do väzby, nakoľko nie sú dané dôvody väzby
1 Tr. por. Obvinený podaním zo dňa
ktorého možno za trestný čin úverového podvodu uložiť trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov. Trest odňatia slobody na 10 rokov a 6 mesiacov je teda trestom uloženým v zákonom stanovenej sadzbe. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby najvyšší súd
1 Tr. por. zamietol dovolanie obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie je splnený dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených 3 Tdo 31/2013 7 ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné subsumovať pod dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por., ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Obvinený v dovolaní tiež namietal, že v trestnom konaní nebola dostatočne preukázaná subjektívna stránka – úmyselné zavinenie trestného činu. 3 Tdo 31/2013 8 V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3,
ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôže napĺňať poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. V súvislosti s námietkou obvineného, že OČTK neaplikovali základnú zásadu trestného konania (v pochybnostiach v prospech obvineného), najvyšší súd poznamenáva, že použitie zásady "in dubio pro reo", ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení. Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, aplikácia tejto zásady v dovolaní neprichádza do úvahy. Obvinený v dovolaní ďalej namietal porušenie práva na obhajobu, konkrétne že OČTK neaplikovali ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por., hoci vzhľadom na správanie sa obvineného, ako aj ďalšie okolnosti prípadu, bolo zrejmé, že tento nebol schopný sa sám obhajovať.
2 Tr. por. obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že súd a v prípravnom konaní prokurátor môžu považovať za nevyhnutné, aby obvinený na uplatnenie svojho práva na obhajobu mal obhajcu aj v iných prípadoch, ako to ustanovuje § 37 ods. 1 Tr. por. Pôjde napríklad o obvineného, 3 Tdo 31/2013 9 ktorý je sluchovo postihnutý, nemý, nevidiaci, s vadou reči zabraňujúcou mu náležite sa vyjadrovať, o obvineného, ktorý nevie čítať, alebo písať, ide o skutkovo zložitý prípad, alebo spoluobvinený, ktorého záujmy sú protichodné, má obhajcu. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že o žiadny takýto prípad nešlo, preto OČTK nemali dôvod ustanovovať obvinenému obhajcu
2 Tr. por. Okrem toho zo zápisnice o výsluchu obvineného z
c/ Tr. por. odmietol. 3 Tdo 31/2013 10 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. septembra 2013 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.