← Slovensko

o vymoženie povinnosti vysťahovať sa z bytu

Najvyšší súd 6 Cdo 123/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej E. M., bývajúcej v G.K., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, advokátkou so sídlom v K., proti povinnému J. N., bývajúcemu v G.K., o vymoženie povinnosti vysťahovať sa z bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 49 Er 1717/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo

  1. februára 2012 sp.zn. 15 CoE 107/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Oprávnená podala dňa
  2. júna 2007 u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, Kupeckého č. 29, návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovania sa povinného z bytu nachádzajúceho sa v K., a to do pätnástich dní po vydaní exekučného príkazu. V návrhu uviedla, ţe právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II z
  3. júla 1997 č.k. 14 C 892/96-31 bola povinnému uloţená povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu v lehote pätnástich dní po zabezpečení náhradného bytu a ţe bytová náhrada bola povinnému zabezpečená uzavretím zmluvy o prevode členských práv a povinností v bytovom druţstve a o prevode práva nájmu k druţstevnému bytu v K., no povinný sa z bytu na G. nevysťahoval, druţstevný byt previedol na inú osobu a tým stratil nárok na poskytnutie ďalšej bytovej náhrady. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Košice II dňa
  4. apríla 2008 súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie z
  5. apríla 2008 upovedomil povinného o začatí exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovať sa z bytu v G.K. s tým, ţe exekúcia sa vykoná vyprataním bytu. Upovedomenie bolo povinnému 6 Cdo 123/2012 2 doručené
  6. mája
  7. Dňa
  8. mája 2008 boli exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný namietal neprípustnosť exekúcie z dôvodu, ţe zo strany oprávnenej mu nebol zabezpečený náhradný byt, preto sa nemá kam vysťahovať. Okresný súd Košice II (ďalej aj len „exekučný súd“) uznesením z
  9. septembra 2008 č.k. 49 Er 1717/2007-37 námietky povinného proti exekúcii zamietol. Zamietnutie námietok odôvodnil ich oneskoreným podaním po uplynutí lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 185 ods. 2 zákona č. 235/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe vychádzajúc z obsahu podaných námietok, išlo o námietky proti bytovej náhrade, preto trojdňová lehota na ich podanie v zmysle uvedeného ustanovenia začala povinnému plynúť
  10. mája 2008 (t.j. dňom nasledujúcim po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ku ktorému došlo
  11. mája 2008) a uplynula dňom
  12. mája 2008, preto námietky z
  13. mája 2008 doručené exekútorovi
  14. mája 2008 boli podané po jej uplynutí. Na základe podnetu povinného podal proti označenému uzneseniu exekučného súdu (proti ktorému inak odvolanie nebolo prípustné) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke správneho posudzovania lehoty na podanie námietok poukazujúc na to, ţe nešlo o námietky povinného proti bytovej náhrade, ale proti neprípustnosti exekúcie z dôvodu nezabezpečenia bytovej náhrady. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) uznesením z
  15. augusta 2009 sp.zn. 4 M Cdo 9/2009 uznesenie exekučného súdu z
  16. septembra 2008 č.k. 49 Er 1717/2007-37 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, ţe Exekučný poriadok v súvislosti s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou vyprataním bytu bez náhrady (§ 184 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu (§ 185 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú náhradu, môţe exekútor vykonať, aţ keď oprávnený preukáţe, ţe pre povinného je bytová náhrada zabezpečená. Exekútor túto okolnosť posudzuje predtým, ako vydá upovedomenie 6 Cdo 123/2012 3 o začatí exekúcie. Súd sa ňou zaoberá aţ na základe námietok povinného proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovanie bytovej náhrady súdnym exekútorom a po podaní námietok proti bytovej náhrade súdom predpokladá, ţe oprávnený tvrdí a zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na preukázanie, ţe pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný titul. V prípade exekúcie vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba preto rozlišovať medzi námietkami povinného proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré je v zmysle tohto ustanovenia moţné podať v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a námietkami proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je moţné podať v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a ktoré uţ len pojmovo predpokladajú označenie takejto náhrady. Námietky proti bytovej náhrade sú vo svojej podstate námietkami proti kvalite tejto náhrady, teda námietkami, či zabezpečená náhrada zodpovedá jej určeniu v exekučnom titule. Pokiaľ oprávnený netvrdí, a teda ani nepreukazuje, ţe pre povinného je zabezpečená bytová náhrada, exekútor a ani súd nemá v tomto smere čo posudzovať, a teda námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185 ods. 2 Exekučného poriadku neprichádzajú do úvahy. Prípadné tvrdenie oprávneného, ţe v minulosti bola pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyuţitím právo na bytovú náhradu zaniklo, je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, právne nevýznamné, pretoţe vzhľadom na záväznosť exekučného titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôţe v exekučnom konaní riešiť ako otázku predbeţnú (R 65/2002). Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení ďalej uviedol, ţe v preskúmavanej veci oprávnená aktuálne zabezpečenie bytovej náhrady pre povinného netvrdila a ani v upovedomení o začatí exekúcie sa exekútor touto otázkou nezaoberal, preto námietky povinného nemohli byť posudzované ako námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ale správne mali byť posudzované ako námietky proti exekúcii, a to proti jej prípustnosti. Na podanie takýchto námietok Exekučný poriadok stanovuje štrnásťdňovú lehotu, ktorá plynie od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Právny záver exekučného súdu o oneskorenom podaní námietok povinného z dôvodu uplynutia trojdňovej lehoty na ich podanie tak nebol správny. Zároveň poznamenal, ţe ak vykonávané rozhodnutie ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa formálne vykonateľným aţ uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa zabezpečenia stanovenej bytovej náhrady. 6 Cdo 123/2012 4 V ďalšom konaní exekučný súd uznesením z
  17. októbra 2010 č.k. 49 Er 1717/2007- 72 námietky povinného proti exekúcii zamietol s odôvodnením, ţe oprávnená predloţením rozhodnutia stavebného bytového druţstva z
  18. decembra 1997 o pridelení druţstevného bytu v prospech povinného preukázala zabezpečenie bytovej náhrady uvedenej v exekučnom titule. Dňa
  19. novembra 2010 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, ţe v súčasnosti pre neho bytová náhrada neexistuje (to, či bola poskytnutá v minulosti nemôţe byť predmetom exekučného konania), preto exekučný titul sa doposiaľ nestal vykonateľným. Exekučný súd uznesením z
  20. septembra 2011 č.k. 49 Er 1717/2007-117 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Takto rozhodol s odôvodnením, ţe oprávnená v roku 1997 zabezpečila povinnému bytovú náhradu – garsónku na J.. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie povinného uznesením zo
  21. februára 2012 sp.zn. 15 CoE 107/2011 uznesenie exekučného súdu z
  22. septembra 2011 č.k. 49 Er 1717/2007-117 zmenil tak, ţe exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil nedostatkom vykonateľnosti exekučného titulu, keďţe exekučnému súdu nebolo nespochybniteľne preukázané zabezpečenie bytovej náhrady povinnému. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazovala na to, ţe listinnými dôkazmi preukázala, ţe povinnému zabezpečila náhradný byt, preto došlo k naplneniu podmienky formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci podľa § 10a ods. 1 O.s.p. ako súd dovolací (ďalej aj len „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o uznesenie, proti ktorému je prípustné (§ 239 6 Cdo 123/2012 5 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie oprávnenej nie je dôvodné. Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého uznesenia z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovania sa povinného z bytu nachádzajúceho sa v G.K. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II z
  23. júla 1997 č.k. 14 C 892/96-31 (ďalej aj „exekučný titul“), ktorým bola povinnému uloţená povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu v lehote pätnástich dní po zabezpečení náhradného bytu. V návrhu tvrdila, ţe bytová náhrada bola povinnému zabezpečená uzavretím zmluvy o prevode členských práv a povinností v bytovom druţstve a o prevode práva nájmu k druţstevnému bytu v K., no povinný sa z bytu na G. námestí nevysťahoval, zabezpečený druţstevný byt previedol na inú osobu a tým stratil nárok na poskytnutie ďalšej bytovej náhrady. Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu pre nepreukázanie zabezpečenia bytovej náhrady ako dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je správny. Dovolací súd uţ v uznesení z
  24. augusta 2009 sp.zn. 4 M Cdo 9/2009 uviedol, ţe Exekučný poriadok v súvislosti s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou vyprataním bytu bez náhrady (§ 184 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu (§ 185 ods. 1 Exekučného poriadku). Vyslovil názor, ţe exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu 6 Cdo 123/2012 6 treba zabezpečiť bytovú náhradu, môţe exekútor vykonať, aţ keď oprávnený preukáţe, ţe pre povinného je bytová náhrada zabezpečená. Prípadné tvrdenie oprávneného, ţe v minulosti bola pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyuţitím právo na bytovú náhradu zaniklo, je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, právne nevýznamné, pretoţe vzhľadom na záväznosť exekučného titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôţe v exekučnom konaní riešiť ako otázku predbeţnú (R 65/2002). Zároveň poznamenal, ţe ak vykonávané rozhodnutie ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa formálne vykonateľným aţ uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa zabezpečenia stanovenej bytovej náhrady. Nevyhnutnou podmienkou pre konštatovanie formálnej vykonateľnosti rozhodnutia ukladajúceho povinnosť vypratania bytu po zabezpečení bytovej náhrady (§ 160 ods. 3 O.s.p) je preukázanie zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. reálna existencia takejto náhrady (právna aj faktická) v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aspoň v priebehu exekučného konania. Nestačí preto tvrdenie oprávneného, ţe povinnému v minulosti bola zabezpečená bytová náhrada, ktorú nevyuţil a tým mu zaniklo právo na túto náhradu. Súdny exekútor vykonávajúci exekúciu je totiţ viazaný podmienkami stanovenými vo vykonávanom rozhodnutí súdom v základnom konaní a rovnako tak je týmito podmienkami viazaný exekučný súd. Ide o dôsledok právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia. Prípadná zmena pomerov daná napríklad tým, ţe povinný získal iný primeraný byt, alebo bezdôvodne neuzavrel nájomnú zmluvu o zabezpečení bytovej náhrady, resp. ţe zabezpečenú bytovú náhradu nevyuţil, a v dôsledku toho jeho nárok na bytovú náhradu zanikol, vyţaduje nové rozhodnutie súdu v základnom konaní, ktorým by bolo určené, ţe povinnosť pôvodne uloţenú pod podmienkou pridelenia náhrady treba splniť bez ohľadu na túto podmienku, a to v určitej lehote od právoplatnosti rozsudku (R 25/1980). Záver o nevyhnutnosti preukázania zabezpečenia bytovej náhrady v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aspoň v ďalšom priebehu exekučného konania, vyplýva predovšetkým z doslovného gramatického výkladu ustanovenia § 185 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré pouţitím slov „ţe pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada ...“ vyţaduje jej právnu, aj faktickú existenciu v prítomnom čase. Tento záver podporuje aj systematický výklad, t.j. interpretácia odseku 1 uvedeného ustanovenia v súvislosti s odsekom 2 tejto právnej normy, v zmysle ktorého oprávnený a povinný môţu vzniesť v stanovenej 6 Cdo 123/2012 7 lehote u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku
  25. Námietky proti bytovej náhrade ako podmienky formálnej vykonateľnosti právoplatného, a teda záväzného vykonávaného rozhodnutia, môţu totiţ prichádzať do úvahy len ak tu nejaká náhrada je, to znamená ak reálne existuje. Napokon uvedený záver podporuje aj výklad analogický. Exekučný poriadok neupravuje spôsob (technický postup), akým sa má vykonať exekúcia vyprataním bytu, za ktorý je potrebné poskytnúť bytovú náhradu. Vzhľadom na rovnakú úpravu núteného výkonu rozhodnutia vyprataním bytu v Exekučnom poriadku a v Občianskom súdnom poriadku v znení do
  26. augusta 2005, bolo moţné pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý je potrebné zabezpečiť bytovú náhradu, analogicky postupovať tak, ako to ustanovoval § 341 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa výkon rozhodnutia uskutoční presťahovaním povinného do náhradného bytu. Zrušením uvedeného ustanovenia novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od
  27. septembra 2005 bol tento analogický postup znemoţnený. To však nebolo úmyslom zákonodarcu, keďţe z dôvodovej správy k uvedenej novele vyplýva, ţe k zrušeniu viacerých ustanovení o výkone rozhodnutia v Občianskom súdnom poriadku bolo pristúpené za účelom odstránenia dualizmu pri nútenom výkone rozhodnutí (vykonávanom podľa O.s.p. a aj prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku) a odbremenenia súdov od tejto činnosti. Preto podľa názoru dovolacieho súdu s pouţitím princípu úplnosti právneho poriadku, vyplývajúceho z poţiadavky právneho štátu, pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba aj po
  28. auguste 2005 postupovať rovnako, ako ustanovovala dovtedy platná právna úprava v Občianskom súdnom poriadku. Pre odmietnutie takéhoto postupu nejestvujú ţiadne rozumné dôvody. To zároveň znamená, ţe exekúciu vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, moţno vykonať len presťahovaním povinného do náhradného bytu. To je však moţné len ak takáto náhrada existuje, t.j. ak je právne, aj fakticky zabezpečená (nie ak bola zabezpečená v minulosti). Keďţe v preskúmavanej veci oprávnená aktuálne zabezpečenie bytovej náhrady pre povinného netvrdila, a teda ani nepreukazovala, nebol daný predpoklad formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 6 Cdo 123/2012 8 So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej smerujúce proti správnemu uzneseniu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu v súvislosti s ním ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  29. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  30. júla 2013 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.