o odmenu za vynález a náhradu nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Co 3/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. J. L., bývajúceho v K., 2/ J. H. M., bývajúcej v Č., 3/ P. H., bývajúceho v Č., 4/ J. H., bývajúceho v K., proti ţalovanému GRATIO HOLDINGS LTD ako právnemu nástupcovi Slovenského investičného holdingu, s.r.o., so sídlom v Limasole, Maximos Plaza, Tower 3, 6 Maximou Michaelidi Street, 4th floor, Office 401, Cyperská republika, zastúpenému advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, za ktorú koná Mgr. Martin Škubla, konateľ a advokát, o odmenu za vynález a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. marca 2012 č.k. 24 C 2/1994-726, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
2. marca 2012 č.k. 24 C 2/1994-726 p o t v r d z u j e. Ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa potom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z
3. marca 2010 sp.zn. 4 Co 4/2009, 4 Co 5/2009 jeho rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, uznesením z
4. marca 2012 č.k. 24 C 2/1994-726 nepriznal účastníkom náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe náhrada trov konania patrí zásadne tomu z účastníkov, ktorý mal v konaní plný úspech (v danej veci ţalovanému). Výnimku z tejto zásady upravuje ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému účastníkovi konania nemusí byť výnimočne náhrada trov konania sčasti alebo celkom priznaná, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody môţu 2 6 Co 3/2012 spočívať v nepriaznivej sociálnej situácii toho účastníka, ktorého by povinnosť nahradiť trovy postihovala. Do úvahy treba vziať aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola pouţitím výnimočného ustanovenia dotknutá a tieţ okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku. V danej veci výsledkami vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobcovia 1/, 2/ a 4/ sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii. Ţalobca 1/ je dôchodca vo veku 70 rokov, ktorému počas konania bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu jeho nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ktorá situácia naďalej pretrváva. Ţalobkyňa 2/ je v starobnom dôchodku s výškou mesačného dôchodku 477,20 eur, z ktorého uhrádza nielen svoje ţivotné potreby, ale tieţ splátky hypotekárneho úveru, ktorý počas svojho ţivota splácal jej manţel. Nepriaznivú situáciu osobných a majetkových pomerov zistil aj u ţalobcu 4/, ktorý je nezamestnaný, má vyţivovaciu povinnosť k plnoletému synovi a taktieţ uhrádza splátky úveru. Moţnosť nepriaznivého ovplyvnenia majetkovej sféry nezaplatením náhrady trov konania skúmal aj na strane ţalovaného. Nezistil, ţe by jeho majetková sféra bola pouţitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. dotknutá. Navyše, u ţalobcov 2/ a 4/ prihliadol k procesnej situácii, keď počas prebiehajúceho konania do neho vstúpili po smrti pôvodného ţalobcu 2/ ako jeho zákonní nástupcovia, ktorí potom, ako sa oboznámili s predmetom konania, vzali odvolanie podané ich právnym predchodcom späť. Okrem toho vzal do úvahy aj okolnosti, za ktorých ţalobcovia podávali ţalobu. V tejto súvislosti uviedol, ţe právny predchodca ţalovaného má podiel na nejasnosti právneho postavenia ţalobcov ako autorov (pôvodcov) dvoch vynálezov, keď ich dostatočne neinformoval o svojom postupe po podaní prihlášok vynálezov na príslušnom úrade. Vzhľadom na tieto skutočnosti a rozsah ţalovaným vyčíslených trov konania (vyše 35.000 eur) mal za to, ţe uloţenie povinnosti nahradiť trovy v uplatňovanej výške, by predstavoval mimoriadne tvrdý dopad aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. do majetkovej sféry ţalobcov a znamenal by ohrozenie zabezpečenia ich základných ţivotných potrieb. Dospel preto k záveru, ţe tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré nepriznal inak úspešnému ţalovanému náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s jeho záverom, ţe v danej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, ţe počas konania vystupoval 3 6 Co 3/2012 aktívne, hneď pri svojom prvom úkone uviedol relevantné skutočnosti a dôkazy. Boli to práve ţalobcovia, ktorí svoje pôvodné nároky niekoľkokrát menili a tým prispeli k prieťahom v konaní. Podľa odvolateľa zo strany ţalobcov išlo od začiatku o nedôvodné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Nemôţu tu byť preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Za nepravdivé, ničím nepodloţené, povaţoval závery súdu prvého stupňa, podľa ktorých ţalobcovia 2/ a 4/ ako právni nástupcovia pôvodného ţalobcu 2/ nemali informácie o predmete konania a ţe hneď potom, ako sa s predmetom konania oboznámili, vzali odvolanie späť. V tomto smere poukázal na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, ktoré správnosť týchto záverov vyvracajú. Súd prvého stupňa preto za dôvod hodný osobitného zreteľa nesprávne povaţoval procesnú situáciu, v ktorej sa ocitli ţalobcovia 2/ a 4/. Napokon upozornil na to, ţe súd prvého stupňa neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania na strane ţalobcu 3/. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil a zaviazal ţalobcov 1/ aţ 4/ na zaplatenie náhrady trov prvostupňového konania. Zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobcovia 1/ aţ 4/ svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu ţalovaného nevyuţili. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie ţalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od
5. októbra 2008, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, ţe prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k neţiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môţe dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho pouţitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov 4 6 Co 3/2012 inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom rade treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môţe dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môţu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola pouţitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tieţ také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne skúmal, či v danej veci neprichádza do úvahy pouţitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Po zrušujúcom uznesení vzal do úvahy kritériá, ktoré v zmysle citovaného zákonného ustanovenia moţno povaţovať za určujúce z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti daného prípadu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvého stupňa správne prihliadol na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli ţalobcov k uplatneniu práva na súde. U ţalobcov 1/, 2/ a 4/ (ich majetkových pomerov) vzal za základ svojho rozhodnutia zistenia, ktoré majú oporu v listinných dôkazoch tvoriacich obsah spisu. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe sociálne pomery týchto účastníkov sú nepriaznivé a ţe uloţenie povinnosti nahradiť trovy konania v uplatnenom rozsahu by znamenal neprimerane tvrdý zásah do ich majetkovej sféry, treba preto povaţovať za správny. Súd prvého stupňa skúmal dopad nepriznania náhrady trov konania aj na strane ţalovaného, pričom nezistil, ţe by táto skutočnosť ovplyvnila zásadnejším spôsobom jeho majetkovú sféru. Správnosť tohto zistenia ţalovaný v odvolaní nenamietal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa správne prihliadol aj na okolnosti, za ktorých pôvodní ţalobcovia uplatnili svoj nárok na súde. Odvolací súd aj v tejto časti povaţuje závery súdu prvého stupňa za správne, stotoţňuje sa s nimi a v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí. Pokiaľ ide o ţalobcu 3/ treba uviesť, ţe rovnako ako ţalobcovia 2/ a 4/ vstúpil do konania priamo zo zákona ako dedič zosnulého ţalobcu 2/ Ing. M. H.. V skutočnosti však dedičstvo po svojom nebohom otcovi nenadobudol (podľa Osvedčenia o dedičstve z
6. júla 2008 č.k. 13 D 265/2008-16 dedičstvo nadobudla J. H. M.). Voči tomuto 5 6 Co 3/2012 ţalobcovi (rovnako aj voči ţalobcovi 4/) by preto bolo neprimerane tvrdé, aby znášal náhradu trov konania (ţalovaným uplatnené trovy konania navyše prevyšujú cenu dedičstva), ktoré vznikli ţalovanému v čase, keď Ing. M. H. mal spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvého stupňa preto správne uvaţoval o výnimočnosti daného prípadu aj z hľadiska určitej procesnej situácie, i keď z iných, neţ odvolacím súdom uvedených dôvodov. K tvrdeniu ţalovaného, ţe pouţitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo zo strany ţalobcov išlo od začiatku o nedôvodné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, treba uviesť, ţe predpokladom pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je uvedená skutočnosť. Navyše, v danej veci sa o takýto prípad ani nejedná. Námietka ţalovaného v tomto smere vznesená nie je preto opodstatnená. Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe ţalovaný napadol odvolaním vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Ţalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcom v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. júna 2013 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová