Najvyšší súd 6 Cdo 143/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MUDr. E. S., bývajúceho v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Čulenova č. 2A/2621, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. Svetlana Machová, proti ţalovanej Actavis s.r.o., so sídlom v Bratislave, Popradská č. 34, IČO: 35 800 763, zastúpenej Mgr. Tomášom Rybárom, advokátom Advokátskej kancelárie ČECHOVÁ & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 4, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 52 C 176/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2012 sp.zn. 4 Co 275/2012 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 81,47 Eur do rúk advokátky JUDr. Svetlany Machovej do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- februára 2012 č.k. 52 C 176/2010-265 : I. zastavil konanie v časti zaplatenia náhrady mzdy v sume 146,04 Eur za obdobie od
- augusta 2010 do
- augusta 2010, II. určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany ţalovanej ako zamestnávateľa dané ţalobcovi ako zamestnancovi zo dňa
- júla 2010 je neplatné a ţe pracovný pomer medzi ţalobcom a ţalovanou trvá, III. rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi náhradu mzdy v sume 615,62 Eur brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku, IV. vo zvyšku návrh ţalobcu zamietol, V. zamietol aj protinávrh ţalovanej, ktorým ţiadala určiť, ţe od nej nemoţno spravodlivo poţadovať, aby ţalobcu naďalej zamestnávala, VI. rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi náhradu trov prvostupňového konania 1 421, 40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a VII. uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 136 Eur do desiatich 6 Cdo 143/2013 2 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretoţe neboli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon pre platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyţaduje. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe konania, ktorými sa mal ţalobca dopustiť závaţného porušenia pracovnej disciplíny označené ţalovanou v bodoch l aţ 4 okamţitého skončenia pracovného pomeru, boli vymedzené v prevaţnej miere neurčite, nejasne, a boli len predpokladané. Nezodpovedali preto poţiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 70 Zákonníka práce, v zmysle ktorého dôvody okamţitého skončenia pracovného pomeru musia byť v písomnom rozhodnutí o takomto skončení pracovného pomeru skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo moţné zameniť s iným dôvodom, pričom ich nie je moţné dodatočne meniť. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané ani tvrdenie obsiahnuté v bode 5 okamţitého skončenia pracovného pomeru, t.j. ţe ţalobca sa mal dopustiť neospravedlnenej absencie. Napokon nevidel ani ţiadne relevantné dôvody, pre ktoré by ţalovaná nemohla ţalobcu ďalej zamestnávať, keďţe nebolo preukázané ţiadne konanie, ani činnosť ţalobcu po okamţitom skončení pracovného pomeru, ktoré by bolo v rozpore so záujmami ţalovanej, ktorá argumentovala len domnienkami a nie faktami. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom z
- decembra 2012 sp.zn. 4 Co 275/2012 na odvolanie ţalovanej rozsudok okresného súdu potvrdil. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 79,58 Eur do rúk jeho právnej zástupkyne do troch dní. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa. Stotoţnil sa aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., povaţujúc námietky uvedené v odvolaní za nedôvodné. Výslovne sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe vymedzenie dôvodov porušenia pracovnej disciplíny uvedené v bodoch l aţ 4 okamţitého skončenia pracovného pomeru daného ţalobcovi je neurčité a ţalovanou nepreukázané. Do veľkej miery šlo z jej strany o predpoklady, ktoré nepreukázala. Rovnako nemoţno podľa odvolacieho súdu porušenie vnútorných pravidiel zamestnávateľa zo strany konateľa (nie ţalobcu ako zamestnanca) povaţovať za dôvod na okamţité skončenie pracovného pomeru. Ani neospravedlnenú absenciu nemal za preukázanú, keďţe v predmetnej dobe ţalobca riadne čerpal dovolenku. Taktieţ povaţoval za neodôvodnenú námietku, ktorá sa týkala zamietnutia určovacieho protinávrhu ţalovanej. 6 Cdo 143/2013 3 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom a inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţovala skutočnosť, ţe súdy nevykonali všetky ňou navrhnuté dôkazy a nevykonanie dôkazov ani neodôvodnili (výpovede údajných účastníkov podujatí, ktoré mal organizovať ţalobca), a ţe odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, keď sa dostatočne nevyporiadal s jej námietkami v odvolaní. Za inú vadu konania označila to, ţe ňou predloţené listinné dôkazy neboli vykonané v súlade s ustanoveniami O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- 6 Cdo 143/2013 4 Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľka namietala odňatie moţnosti konať pred súdom predovšetkým tým, ţe súdy nevykonali všetky navrhnuté dôkazy a nevykonanie dôkazov ani neodôvodnili (výpovede účastníkov údajných vzdelávacích podujatí organizovaných ţalobcom). V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe samotné nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je bez ďalšieho odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôvodnou nie je táto námietka ani v časti, ţe súdy neodôvodnili nevykonanie dokazovania výsluchom údajných účastníkov podujatí, ktoré organizoval ţalobca, a za ktoré si účtoval privysoké náklady, a ţe riadne nevykonali dôkaz niektorými z predloţených listín. 6 Cdo 143/2013 5 Zo zápisnice z pojednávania pre súdom prvého stupňa zo dňa
- februára 2012 (č.l. 261–263) je zrejmé, ţe na tomto pojednávaní bol čítaním oboznámený obsah spisu a jednotlivé vymenované listinné dôkazy, či vyjadrenia, a to aj vyjadrenie ţalovanej z
- júna 2011 (č.l. 204) obsahujúce jej návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov – osôb uvedených v oznámení Slovenskej lekárnickej komory zo
- apríla
- Následne je v zápisnici zaznamenané, ţe účastníci po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (t j. po poučení o povinnosti predloţiť alebo označiť všetky dôkazy do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie) zhodne udávajú, ţe nemajú ţiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nenavrhujú jeho doplnenie. Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe ţalovaná pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania na doplnení dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých vo vyjadrení z
- júna 2001 uţ ďalej netrvala. Pôvodný návrh na vykonanie týchto dôkazov prestal byť preto relevantný a v dôsledku toho nebolo povinnosťou prvostupňového ani odvolacieho súdu ich nevykonanie osobitne odôvodňovať. Opodstatnenou nebola ani námietka ţalovanej o odňatí moţnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku, bolo potrebné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku podrobne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa doplnil dôvody jeho rozsudku, pričom sa tým zároveň vyporiadal s odvolacími námietkami ţalovanej. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky týkajúce sa jednak procesného postupu prvostupňového súdu a jednak skutkového a právneho posúdenia veci. V súvislosti s tým dovolací súd dodáva, ţe podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho i Ústavného súdu SR nemusí odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Ďalej poznamenáva, ţe pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov v základnom konaní sa nezaoberá 6 Cdo 143/2013 6 správnosťou skutkových a právnych záverov v nich obsiahnutých, pretoţe správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Prípustnosť dovolania nebola spôsobilá zaloţiť ani námietka dovolateľky, ţe viaceré listinné dôkazy neboli vykonané spôsobom upraveným v ustanovení § 129 ods. 1 O.s.p. Prípadné pochybenie v tomto smere, i keby bolo preukázané, nezakladá totiţ vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ totiţ súd v procese dokazovania určitý dôkaz hodnotí a vyvodzuje z neho skutkový záver, no dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ide o procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t j. o tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., mimoriadny opravný prostriedok ţalovanej odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O priznaní náhrady trov dovolacieho konania ţalobcovi rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keďţe ţalovaná tým, ţe jej dovolanie bolo odmietnuté, zavinila vznik trov ţalobcovi v sume 81, 47 Eur (pozostávajúcich z odmeny jeho zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu 60,08 Eur, z reţijného paušálu 7,81 Eur a z DPH v sadzbe 20 % - 13,58). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2013 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová