Najvyšší súd 4 Cdo 170/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T., so sídlom v B., zastúpenej B., so sídlom v B., za ktorú koná JUDr. O.

jej doplnením z

1. septembra 2010 domáhala uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť jej 3 136,07 Eur s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne od
2. mája 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Ţalobu odôvodnila tým, ţe so ţalovanou uzavrela
3. decembra 2006 úverovú zmluvu č. X. (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej ţalovanej poskytla peňaţné prostriedky na financovanie kúpy motorového vozidla T. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré ţalovaná nadobudla titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s predajcom vozidla A. Na zabezpečenie pohľadávky ţalobkyne z úverovej zmluvy bola súčasne s podpísaním úverovej zmluvy, medzi ţalobkyňou a ţalovanou uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Na príslušnom dopravnom inšpektoráte bola 2 4 Cdo 170/2012 ţalobkyňa zapísaná v evidencii vozidiel ako vlastníčka motorového vozidla a ţalovaná ako jeho drţiteľka. Ţalovaná sa od
4. júla 2008 dostala do omeškania s plnením dlhu z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu ţalobkyňa 3.9.2008 odstúpila od úverovej zmluvy a ţalovaná jej
5. októbra 2008 odovzdala motorové vozidlo. Ţalobkyňa motorové vozidlo nechala znalecky ohodnotiť a predala ho za cenu 3 983 Eur. Konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy ţalobkyňa zaslala ţalovanej listom zo
6. mája 2009, ktorým ju zároveň vyzvala k zaplateniu sumy 3 136,07 Eur do 14 dní, najneskôr však do
7. mája
8. K poţadovanej sume dospela ţalobkyňa keď k istine, pohľadávke vzniknutej predčasným ukončením úverovej zmluvy vo výške 5 259,70 Eur k
9. augustu 2009 pripočítala náklady spojené s predajom vozidla vo výške 386,89 Eur (ocenenie motorového vozidla vo výške 92,94 Eur a 16 Eur, odhlásenie motorového vozidla a zrušenie vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte vo výške 244,76 Eur a odobratie motorového vozidla vo výške 33,19 Eur), náhradu škody za uhradené poistné vo výške 246,52 Eur, dve neuhradené úverové splátky ku dňu ukončenia úverovej zmluvy vo výške 303,66 Eur, úrok zo zostatku istiny od poslednej splatnej splátky k dátumu vypovedania úverovej zmluvy vo výške 30,41 Eur a odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 Eur. Spolu tak pohľadávka ţalobkyne voči ţalovanej predstavovala 7 119,07 Eur. Od tejto sumy odpočítala sumu získanú predajom motorového vozidla vo výške 3 983 Eur. Konečná pohľadávka voči ţalovanej bola potom vo výške 3 136,07 Eur, ktorú ţalovaná dobrovoľne neuhradila. Výzvu na zaplatenie tejto dlţnej čiastky sa ţalobkyni podarilo ţalovanej doručiť
10. septembra
11. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z
12. januára 2011 č. k. 7 C 61/2010-249 zaviazal ţalovanú k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 1 407,47 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od
13. mája 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 50 Eur, splatnými vţdy do
14. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc marcom 2011 s tým, ţe omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku ţalobu voči ţalovanej zamietol. Voči pôvodne ţalovanému 2/ okresný súd ţalobu zamietol v celom rozsahu. Ţalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 18,80 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a pôvodne ţalovanému 2/ vo výške 257,16 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na návrh ţalobkyne okresný súd uznesením z
15. októbra 2010 č. k. 7 C 61/2010-188 pripustil do konania na strane ţalovanej vstup ďalšieho účastníka, jej manţela z dôvodu, ţe v čase prevzatia záväzku z úverovej zmluvy 3 4 Cdo 170/2012 manţelstvo medzi ţalovanými trvalo a motorové vozidlo nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, ţe medzi ţalobkyňou a ţalovanou bola uzatvorená úverová zmluva ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej poskytnuté finančné prostriedky boli pouţité na kúpu motorového vozidla. Ţalovaná sa v úverovej zmluve zaviazala vrátiť ţalobkyni poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, v termínoch a počte splátok špecifikovaných v splátkovom kalendári. Medzi účastníkmi nebolo sporné odstúpenie ţalobkyne od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania ţalovanej s plnením dlhu (platením mesačných splátok úverovej zmluvy), splatnosť dlhu a nebol sporný ani nárok ţalobkyne na zaplatenie zostatku dlţnej istiny úveru vo výške 5 259,70 Eur, neuhradené splátky úveru do ukončenia úverovej zmluvy vo výške 303,66 Eur a úrok zo zostatku istiny od poslednej splátky k dátumu vypovedania úverovej zmluvy vo výške 30,41 Eur. V súlade s § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) si okresný súd osvojil uvedené skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov. Medzi účastníkmi zostal sporný nárok ţalobkyne na náhradu škody, predstavujúcej náklady spojené s predajom motorového vozidla vo výške 386,89 Eur (ocenenie motorového vozidla vo výške 92,94 Eur a 16 Eur, odhlásenie motorového vozidla a zrušenie vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte vo výške 244,76 Eur a odobratie vozidla vo výške 33,19 Eur), zaplatené poistné na havarijné a povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 246,52 Eur a odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 Eur. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobkyňa poskytla úverovou zmluvou ţalovanej peňaţné prostriedky v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, pričom ţalovaná nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu úverovej zmluvy. V prípadoch, ak je zmluvná voľnosť spotrebiteľa obmedzená, je nevyhnutné zváţiť proporcionalitu kaţdého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Z prípadných nevyváţených zmluvných dojednaní potom nemôţu vzniknúť legitímne očakávania. V preskúmavanej veci podľa podmienok pre poskytnutie úveru v prípade ukončenia úverovej zmluvy sa ţalovaná zaviazala zaplatiť náklady spojené s realizáciou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, s predajom motorového vozidla. Tento záväzok povaţoval okresný súd za vymedzený všeobecne, bez konkretizácie výšky nákladov, spôsobu výpočtu, prípadne aspoň odhadu, a teda za neurčitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výklad zmluvného dojednania, ţe dlţník uhradí akékoľvek náklady spojené s predajom motorového vozidla, by 4 4 Cdo 170/2012 znamenal, ţe spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť akúkoľvek sumu predstavujúcu refakturáciu peňaţných plnení, ktoré veriteľ vynaloţil v rámci svojich podnikateľských aktivít s tretími podnikateľskými subjektmi. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, ţe ţalovaná neprevzala záväzok uhradiť ţalobkyni 244,76 Eur za odhlásenie motorového vozidla a zrušenie vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorého príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou ţalobkyňa nepreukázala. Okresný súd nepriznal ţalobkyni ani nárok na náhradu nákladov spojených s odobratím a prepravou motorového vozidla vo výške 33,19 Eur, keď mal z protokolu o odovzdaní vozidla ţalovanou
16. októbra 2008 a korešpondencie medzi účastníkmi preukázané, ţe ţalovaná odovzdala motorové vozidlo v súlade s výzvou ţalobkyne a ďalšia preprava motorového vozidla nebola v príčinnej súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Za dôvodne uplatnený nárok zo sporných nárokov okresný súd povaţoval znalecké ocenenie motorového vozidla vo výške 92,94 Eur, nakoľko znalecký posudok obsahoval ocenenie motorového vozidla vo výške zhodnej s listinami predloţenými ţalovanou, monitorujúcimi výšku predajných cien predmetného typu vozidla v rozhodnom čase na trhu. Za nedôvodný povaţoval nárok na zaplatenie 16 Eur, ktoré ţalobkyňa vynaloţila na vypracovanie druhého znaleckého posudku, keďţe v konaní nepreukázala dôvodnosť jeho vypracovania. Ďalej podľa názoru okresného súdu sa ţalobkyňa dôvodne domáhala zaplatenia náhrady škody na zaplatenom poistnom len za obdobie do odovzdania motorového vozidla ţalovanou, t.j. do
17. októbra 2008 a nie za celé obdobie do zápisu zmeny drţiteľa motorového vozidla, a to za havarijné poistenie vo výške 25,67 Eur a za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 10,09 Eur, t.j. spolu 35,76 Eur. Vo zvyšnej časti nárok ţalobkyne na uplatnené poistné zamietol. Okresný súd zamietol aj nárok ţalobkyne na náhradu 891,89 Eur, ktorú ţalobkyňa označila ako odúročenú časť nesplatených úrokov, ktorá suma vlastne predstavuje ušlý zisk v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu so ţalovanou. V tejto časti svoje rozhodnutie odôvodnil chýbajúcou obligatórnou náleţitosťou úverovej zmluvy, a to údaja o ročnej priemernej miere nákladov, ktorá je rozhodujúca pre uzavretie zmluvy z hľadiska výberu poskytovateľa úveru. Jej absencia má za následok, ţe úverová zmluva sa povaţuje za bezúročnú a bez poplatkov. V preskúmavanom prípade okresný súd úverovú zmluvu povaţoval za takúto zmluvu, keďţe v nej ţalobkyňa uvádzala dva údaje o ročnej priemernej miere nákladov, z ktorého dôvodu existencia dvoch rôznych údajov robila tento údaj neurčitým, na základe čoho okresný súd konštatoval, ţe údaj o ročnej priemernej miere 5 4 Cdo 170/2012 nákladov nebol v zmluve o úvere uvedený a úver povaţoval za bezúročný. Od priznaných nárokov (5 259,70+303,66+30,41+92,94+35,76), ktoré spolu predstavovali sumu 5 722,47 Eur okresný súd odpočítal pohľadávku ţalovanej voči ţalobkyni, predstavujúcu výťaţok ţalobkyne z predaja motorového vozidla vo výške 4 315 Eur, ktorú výšku výťaţku mal preukázanú faktúrou č. X. Na základe uvedeného tak dlh ţalovanej podľa názoru okresného súdu bol vo výške 1 407,47 Eur. Svoje rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil § 303, § 373 a § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do
18. decembra 2008, § 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do
19. decembra 2007 a § 3, § 54 ods. 1 a 2 a § 553 Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
20. decembra 2008 a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
21. januára 2009, okresný súd ţalobkyni priznal 9 %-ný ročný úrok z omeškania z priznanej sumy od
22. mája 2009 do zaplatenia z dôvodu omeškania ţalovanej s plnením dlhu. Pri určení začiatku omeškania vychádzal zo skutočnosti, ţe zásielka s písomným vyúčtovaním dlhu a výzvou uhradiť dlţnú sumu zo
23. mája 2009 sa neprevzatá ţalovanou v úloţnej dobe vrátila ţalobkyni
24. mája
25. Štrnásťdňová lehota určená ţalobkyňou na plnenie ţalovanej uplynula
26. mája 2009 a nasledujúcim dňom sa ţalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu. Mesačné splátky vo výške 50 Eur povolil okresný súd ţalovanej podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Prihliadal na výšku peňaţného plnenia, osobné a majetkové pomery ţalovanej, keď takýmto rozhodnutím ţalobkyňa nebude podľa jeho názoru na svojich majetkových pomeroch dotknutá. Ţalobu voči ţalovanému okresný súd zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O náhrade trov konania medzi ţalobkyňou a ţalovanou rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

§ 151ods.

1 a 2 O.s.p. a medzi ţalobkyňou a ţalovaným podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z

1. októbra 2011 sp. zn. 9 Co 156/2011 na odvolanie ţalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 2 351,18 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od
2. mája 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur splatnými do
3. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, ţe omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 6 4 Cdo 170/2012 trovy konania v sume 418,20 Eur na účet právneho zástupcu v lehote troch dní. Odvolacie konanie voči ţalovanému zastavil z dôvodu späťvzatia ţaloby ţalobkyňou voči nemu, s čím ţalovaný súhlasil. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Výrok, ktorým bola ţalobkyňa rozsudkom okresného súdu zaviazaná zaplatiť ţalovanému trovy konania zostal nezmenený. Rovnako ako súd prvého stupňa i odvolací súd mal preukázané uzavretie úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, na kúpu ktorého boli pouţité peňaţné prostriedky poskytnuté úverovou zmluvou. Tieţ mal preukázané porušenie dohodnutých podmienok úverovej zmluvy ţalovanou, odstúpenie ţalobkyne od úverovej zmluvy
4. septembra 2008, odovzdanie motorového vozidla ţalovanou
5. októbra 2008 ţalobkyni, ktorá ho nechala znalecky ohodnotiť a následne odpredala. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky ţalobkyne, odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, okrem posúdenia nároku na náhradu nákladov za prevoz vozidla k znalcovi za účelom ohodnotenia vozidla (označený ţalobkyňou ako nárok na náhradu nákladov spojených s odobratím motorového vozidla) a nároku na zaplatené poistné v celej uplatnenej výške. Nárok na náhradu nákladov spojených s odobratím motorového vozidla vo výške 33,19 Eur povaţoval odvolací súd za dôvodný. Podľa jeho názoru by náklady vznikli v obdobnej výške aj v prípade, keby znalec vycestoval ohodnotiť vozidlo do miesta, kde bolo ţalovanou pristavené. Nárok na zaplatené poistné v celej uplatnenej výške, t.j. 246,52 Eur povaţoval za dôvodný preto, ţe povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie vyplýva vlastníkovi zo zákona a ohľadom poistného na havarijné poistenie sa stotoţnil s tvrdením ţalobkyne, ţe po dobu predaja bola povinná toto poistné hradiť, kým motorové vozidlo neodpredala, hoci ho nepouţívala a nebolo by preto spravodlivé od nej ţiadať úhradu týchto nákladov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal z iného záveru i ohľadom výťaţku získaného z predaja motorového vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa, hoci motorové vozidlo bolo odpredané ďalšiemu zákazníkovi za inú cenu, v skutočnosti z predaja, realizovaného prostredníctvom inej spoločnosti obdrţala 3 983 Eur a nie vyššiu sumu, z ktorej vychádzal okresný súd. Odvolací súd tak oproti súdu prvého stupňa priznal ţalobkyni z uplatňovaných nárokov viac o 611,70 Eur (33,19 Eur za odobratie motorového vozidla + 246,52 Eur za zaplatené poistné + 332 Eur ako rozdiel medzi sumou 4 315 Eur a 3 983 Eur, z ktorých ako výťaţkov z predaja motorového vozidla súdy rozdielne vychádzali). V odôvodnení svojho rozhodnutia však potom uviedol, ţe celkovo priznaná suma ţalobkyni, navýšená oproti sume priznanej súdom prvého stupňa (1 407,47 Eur) predstavuje 7 4 Cdo 170/2012 2 351,18 Eur (a nie 2019,17 Eur ako súčet 1 407,47+611,70). Na druhej strane (v rozpore s vyššie uvedeným, ţe z uplatnených nárokov priznal ţalobkyni viac o 611,70 Eur) zároveň uviedol, ţe k tejto sume (2 351,18) dospel tak, keď k sume 5 722,47 Eur, ku ktorej ako opodstatnenej dospel okresný súd, pripočítal 33,19 Eur + 246,52 Eur a 332 Eur. Úroky z omeškania z dlţnej sumy odvolací súd priznal ţalobkyni zhodne so súdom prvého stupňa podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od súdu prvého stupňa ţalovanej povolil mesačné splátky po 100 Eur a za začiatok omeškania povaţoval
6. máj 2009, ktorý bol ţalobkyňou uvedený ako posledný deň, kedy mohla ţalovaná plniť dobrovoľne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k ţalovanej a podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vo vzťahu k ţalovanému. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalovaná dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p. z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p., a to v rozsahu výroku, ktorým krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a v rozsahu výroku, ktorým jej krajský súd uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná zaplatiť dlţnú sumu v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne na 100 Eur mesačne. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za nezrozumiteľné a nesprávne v časti postupu výpočtu konečnej dlţnej sumy 2 351,18 Eur odvolacím súdom, k zaplateniu ktorej bola zaviazaná. Ďalej namietala nesprávny právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa výťaţku z predaja motorového vozidla, nároku na zaplatenie 33,19 Eur za odobratie motorového vozidla a nároku na zaplatenie poistného v celej ţalobkyňou uplatnenej výške 246,52 Eur. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla zmeniť rozsudok krajského súdu a zaviazať ţalobkyňu k povinnosti zaplatiť jej trovy konania, resp. zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe určenie výšky mesačných splátok, v ktorých je ţalovaná povinná splniť záväzok nie je právnou otázkou, ani skutkovo relevantnou otázkou, ktorú by bol súd povinný odôvodňovať. K nesprávnemu výpočtu celkovej sumy, na zaplatenie ktorej bola ţalovaná zaviazaná uviedla, ţe túto údajnú vadu je moţné povaţovať 8 4 Cdo 170/2012 za zjavnú chybu v počítaní, ktorú môţe súd kedykoľvek opraviť. V ďalšej časti vyjadrenia sa ţalobkyňa zaoberala otázkou ţalovanou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie ţalovanej zamietnuť a uloţiť jej povinnosť zaplatiť trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov podľa § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 9 4 Cdo 170/2012 S prihliadnutím na námietku dovolateľky, ale tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou postihnuté. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. 10 4 Cdo 170/2012 Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k inému záveru v časti nároku ţalobkyne na náhradu nákladov za odobratie motorového vozidla vo výške 33,19 Eur, ktorý nárok ţalobkyni na rozdiel od súdu prvého stupňa priznal, ďalej nároku ţalobkyne na náhradu za zaplatené poistné vo výške 246,52 Eur, ktoré na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý ţalobkyni priznal tento nárok iba vo výške 35,76 Eur, jej ho priznal v celej uplatnenej výške 246,52 Eur a tieţ k inému záveru i v otázke získaného výťaţku z predaja motorového vozidla, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý za získaný výťaţok ţalobkyne povaţoval 4 315 Eur, povaţoval za získaný výťaţok 3 983 Eur. Na základe týchto iných záverov potom rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (priznal viac ako súd prvého stupňa). V odôvodnení svojho rozhodnutia však svoje odlišné závery skutkovo, s poukazom na konkrétne dôkazy (napr. ustanovenia úverovej zmluvy, v spise zaloţený splátkový kalendár na č.l. 52, podľa ktorého sú zrejme v jednotlivých splátkach, ktoré nakoniec tvoria dlţnú sumu úveru zahrnuté i splátky havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu), ani právne, s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov neodôvodnil. Za skutkové a právne odôvodnenie súladné s § 157 ods. 2 O.s.p. nemoţno povaţovať iba konštatovanie bez ďalšieho, ţe náklady za prevoz vozidla k znalcovi by vznikli v obdobnej výške, pokiaľ by znalec vycestoval ohodnotiť vozidlo do miesta, kde bolo pristavené ţalovanou, ani konštatovanie bez ďalšieho, ţe nárok na náhradu nákladov za zaplatené poistné súd priznal, nakoľko povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie vyplýva zo zákona a bolo potrebné hradiť aj havarijné poistenie. Rovnako za súladné s § 157 ods. 2 O.s.p. dovolací súd nepovaţoval ani odôvodnenie iného výťaţku z predaja motorového vozidla len tým, ţe ţalobkyňa v skutočnosti obdrţala 3 983 Eur a nie sumu uvedenú súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal z ceny, za akú bolo motorové vozidlo odpredané prostredníctvom inej osoby ďalšiemu zákazníkovi. Bez 11 4 Cdo 170/2012 akéhokoľvek odôvodnenia nechal odvolací súd svoje rozhodnutie v časti zmeny výšky mesačných splátok. Odvolací súd ohľadom svojho právneho záveru v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ani podľa ktorých ustanovení vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho, akých skutkových a právnych záverov dospel odvolací súd k záveru o oprávnenosti daných nárokov a výške výťaţku z predaja motorového vozidla. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom (priznaní nároku vo vyššom rozsahu), tento súd svojím rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, 12 4 Cdo 170/2012 t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dôvody, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil a podľa ktorých právnych ustanovení. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Podľa názoru dovolacieho súdu je rozhodnutie odvolacieho súdu zároveň nepreskúmateľné i v časti výpočtu konečnej sumy, na zaplatenie ktorej odvolací súd zaviazal ţalovanú, a to z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Na jednej strane odvolací súd uviedol, ţe oproti súdu prvého stupňa priznal ţalovanej z uplatňovaných nárokov viac o 611,70 Eur (33,19 Eur za odobratie motorového vozidla, 246,52 Eur za zaplatené poistné a 332 Eur ako rozdiel medzi sumou 4 315 Eur a 3 983 Eur, z ktorých ako výťaţkov z predaja motorového vozidla súdy rozdielne vychádzali). Na základe uvedeného by potom, keď k sume 1 407,47 Eur priznanej 13 4 Cdo 170/2012 súdom prvého stupňa odvolací súd pripočítal uvedených 611,70 Eur, mal zaviazať ţalovanú k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 2019,17 Eur. Odvolací súd však zároveň v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, ţe priznaná suma predstavuje 2 351,18 Eur (na zaplatenie ktorej ţalovanú zaviazal) a uviedol postup, ktorým dospel k tejto sume. Dovolací súd uvádza, ţe týmto (zjavne nesprávnym) postupom výpočtu uvedeného odvolacím súdom v odôvodnení jeho rozhodnutia, nemoţno dospieť k sume 2 351,18 Eur. Na základe uvedeného je odôvodnenie výpočtu odvolacieho súdu nezrozumiteľné a ako také nepreskúmateľné. Navyše sa výpočet (suma priznaná OS navýšená o 611,70 Eur) javí byť nesprávnym i z toho dôvodu, ţe odvolací súd opomenul pri pripočítaní poistného prihliadnuť na uţ okresným súdom priznaný nárok na zaplatené poistné v sume 35,76 Eur, ktoré tak bolo pripočítané dvakrát (keď odvolací súd pripočítal celú sumu 246,52 Eur). Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod uvádzala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na zistenú procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 14 4 Cdo 170/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júna 2013 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová