Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 259/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. D., bývajúceho v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,, proti odporkyni POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 24, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Zdruţenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká 16, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 2 C 195/2011, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- marca 2012 sp.zn. 3 Co 73/2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
- marca 2012 sp.zn. 3 Co 73/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z
- decembra 2011 č.k. 2C 195/2011-14 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým uloţil zamestnávateľovi navrhovateľa – Ţeleznice Slovenskej republiky, Oblastné riaditeľstvo Košice, Mzdové oddelenie, Kasárenské námestie 11, Košice povinnosť nevykonávať zráţky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zráţkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7153002 zo dňa
- augusta 2008, č. 7152963 zo dňa
- septembra 2008 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a to aţ do právoplatného skončenia konania o neplatnosť Zmluvy o úvere č. 7153002 a č.
- Zároveň uloţil navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbeţného opatrenia podať ţalobu o neplatnosť uvedenej Zmluvy o úvere a odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v sume 33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal zo zistenia, ţe odporca predloţil zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zráţkach zo mzdy uzavretú na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok ţalovaného z úverových zmlúv, na základe ktorej zamestnávateľ 2 6 Cdo 259/2012 začal navrhovateľovi vykonávať zráţky zo mzdy. Keďţe táto dohoda bola včlenená do štandardných zmluvných podmienok, ktoré navrhovateľ nemohol ovplyvniť, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech navrhovateľa, ide o zmluvnú podmienku uzavretú v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda o podmienku neprijateľnú. Vo vzťahoch medzi účastníkmi tu existuje protiprávny stav, ktorým je navrhovateľ mimoriadne negatívne dotknutý. Navrhovateľ teda osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preukázal aj existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom rozhodnutí, lebo bez vydania predbeţného opatrenia by došlo k nezvratnému stavu v jeho právnej pozícii a neodôvodnenému zásahu do jeho práv. Dospel preto k záveru, ţe v danej veci sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 74 ods. 1 O.s.p. a v § 76 ods. 2 O.s.p. pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia, z ktorého dôvodu návrhu v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Košiciach uznesením z
- marca 2012 sp.zn. 3 Co 73/2012 na odvolanie odporkyne zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľom navrhované predbeţné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť, ţe budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Mal za to, ţe navrhovateľ neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu, čo potvrdzuje uţ samotná skutočnosť, ţe zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2008 a nariadenia predbeţného opatrenia sa navrhovateľ domáha aţ v roku
- Nepreukázal ani to, ţe by bol výkon rozhodnutia ohrozený a ţe by zmarenie tohto výkonu bolo reálne. Zo skutočností, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania, nevyplýva ani to, ţe navrhované predbeţné opatrenie má súvislosť s právnym vzťahom, ktorý bude predmetom konania vo veci samej. Dohoda o zráţkach zo mzdy totiţ nie je súčasťou zmluvy o úvere, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ mieni domáhať. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia. Jeho rozhodnutie preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie navrhovateľ. Ţiadal, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu a jeho návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania odôvodnil 3 6 Cdo 259/2012 tým, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť pred súdom konať a ţe zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Odňatie moţnosti videl v tom, ţe odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia nedal odpovede na podstatné skutočnosti, o ktoré opieral opodstatnenosť nariadenia ním navrhovaného predbeţného opatrenia. Uviedol, ţe sa na súd obrátil s návrhom na priznanie dočasnej ochrany, aby odvrátil zráţky zo mzdy aj na plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských (úverových) zmluvách. Naďalej trval na tom, ţe ak sa právo vymáha dohodou o zráţkach zo mzdy z neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany spotrebiteľa je nariadenie predbeţného opatrenia. V takomto prípade dodávateľ má totiţ právo bez súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok poţiadať o vykonanie zráţok zo mzdy. Na druhej strane spotrebiteľ sa nemôţe účinne brániť a tento proces zastaviť a ukončiť zráţky zo mzdy bez súhlasu dodávateľa nemôţe ani zamestnávateľ, a to ani vtedy, ak má vedomosť, ţe sa vykonávajú na plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Zráţky sa tak vykonávajú aj na plnenia, ktoré poškodzujú spotrebiteľa a ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom. Týmito podstatnými skutočnosťami, ktorými odôvodňoval návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, sa odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevyporiadal. Za porušenie práva na súdnu ochranu povaţoval aj to, ţe odvolací súd sa v dôvodoch rozhodnutia argumentačne nevyrovnal ani so skoršími súdnymi rozhodnutiami prijatými inými senátmi tohto súdu, ktoré v obdobných veciach rozhodli inak (navrhovateľom poskytli ochranu formou nariadenia predbeţného opatrenia) a ţe neodôvodnil odmietnutie poţiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „ESD“) o rozhodnutie o predbeţnej otázke. Navyše, odvolací súd ako súd poslednej inštancie, nepoloţením predbeţnej otázky ESD, sa dopustil aj porušenia práva na zákonného sudcu. Za nesprávny povaţoval tieţ právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbeţným opatrením a návrhom vo veci samej. K tomu uviedol, ţe dohoda o zráţkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, je subsidiárne závislá od existencie hlavného záväzku (úverovej zmluvy). Ak sa preto ukáţe, ţe hlavný záväzok zo zmluvy nie je, niet ani podporného zabezpečenia hlavného záväzku, pričom nie je rozhodujúce, či dohoda o zráţkach zo mzdy bola alebo nebola na tej istej listine ako zmluva o úvere. Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie proti uzneseniu o predbeţnom opatrení nie je podľa § 239 ods. 3 O.s.p. prípustné. V konaní pred odvolacím 4 6 Cdo 259/2012 súdom nedošlo ani k vadám podľa § 237 písm. f/ a písm. g/ O.s.p. Za vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je totiţ moţné povaţovať skutočnosť, ţe odvolací súd nevyhovie návrhu účastníka a ani prípadné nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, včítane neodôvodnenia odklonu od konštantnej judikatúry, nespadá pod vady zmätočnosti v zmysle § 237 O.s.p. Navrhla preto dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré moţno podľa zákona týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne aj dôvodné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba povaţovať za vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- apríla 2006 sp.zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- septembra 2008 sp.zn. 4 Cdo 25/2007). Medzi práva účastníka občianskeho súdneho 5 6 Cdo 259/2012 konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí totiţ nepochybne aj právo na spravodlivý proces. V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, zaručuje toto právo článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález z 12.mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) za porušenie tohto práva treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. V posudzovanej veci je podľa dovolacieho súdu práve takouto vadou konanie pred odvolacím súdom postihnuté. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Keďţe ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, týkajúce sa právnej úpravy uznesenia, o obsahových náleţitostiach odôvodnenia nestanovujú inak, treba v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane pouţiť vyššie citované ustanovenie o rozsudku. 6 6 Cdo 259/2012 Ak odvolací súd rozhoduje formou uznesenia, treba na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dôsledne trvať najmä vtedy, ak uznesenie súdu prvého stupňa zmeňuje. V takomto prípade odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia aj v prípade, ak rozhoduje o predbeţnom opatrení, sa preto musí vyporiadať so všetkými navrhovateľom tvrdenými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorými vymedzuje predmet konania a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený poukazom na tieto skutočnosti a tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe navrhovateľ sa na súd obrátil s návrhom na priznanie ochrany formou nariadenia ním navrhovaného predbeţného opatrenia (túto formu povaţoval za jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany) z dôvodu, aby dočasne (do vyriešenia platnosti zmlúv o úvere) odvrátil zráţky zo mzdy, vykonávané jeho zamestnávateľom na podklade odporkyňou predloţených dohôd o zráţkach zo mzdy, aj na plnenia z neprijateľných podmienok, ktoré boli obsahom úverových zmlúv uzavretých medzi ním a odporkyňou. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľom navrhované predbeţné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, a preto okrem existencie nároku musí osvedčiť, ţe budúci výkon rozhodnutia by mohol byť bez nariadenia navrhovaného predbeţného opatrenia ohrozený (ohrozenie musí byť reálne a hroziť bezprostredne) a ţe navrhovateľ nepreukázal splnenie týchto základných predpokladov pre jeho nariadenie. Odvolací súd teda dospel k záveru, ţe navrhovateľ ţiada nariadiť predbeţné opatrenie z dôvodu obavy, ţe by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa dovolacieho súdu ide o záver, ktorý má podstatný vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Odvolací súd mal preto v dôvodoch rozhodnutia náleţite vysvetliť, o ktoré navrhovateľom tvrdené rozhodujúce skutočnosti oprel ním prijatý právny záver. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu teda chýba akýkoľvek myšlienkový postup, ktorým by odvolací súd s poukazom na navrhovateľom uvedené skutočnosti, objasnil svoj záver týkajúci sa dôvodu, z ktorého sa podľa jeho názoru vydanie predbeţného opatrenia navrhuje. Tento záver 7 6 Cdo 259/2012 odvolacieho súdu pôsobí preto nepresvedčivo a v tejto (podstatnej) časti sa preto javí byť odôvodnenie jeho rozhodnutia nepreskúmateľné. Dovolací súd sa stotoţňuje s dovolateľom v tom, ţe odvolací súd sa mal v dôvodoch rozhodnutia argumentačne vyporiadať so skoršími súdnymi rozhodnutiami prijatými inými senátmi tohto súdu, ktoré v obdobných veciach rozhodli inak a navrhovateľom poskytli ochranu formou nariadenia predbeţného opatrenia (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
- júla 2011 sp.zn. 5 Co 89/2011). Aj z tohto dôvodu uznesenie odvolacieho súdu, ktorým návrh navrhovateľa na vydanie predbeţného opatrenia zamietol, nevyhovuje poţiadavke dostatočného a presvedčivého odôvodnenia spôsobu rozhodnutia súdu vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Moţno teda uzavrieť, ţe dôvody spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu vo vyššie uvedených častiach nie sú dostatočné. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba povaţovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie a teda odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vţdy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd pre úplnosť dodáva, ţe navrhovateľ v konaní pred súdmi niţších stupňov nenavrhol konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a odvolaciemu súdu nevzniká povinnosť z úradnej moci v kaţdom prípade prerušiť konanie za účelom predloţenia prejudiciálnej otázky ESD. Odvolací súd preto nie je povinný v kaţdej veci dať odpoveď na otázku, prečo nepoţiadal ESD o rozhodnutie o predbeţnej otázke. Navrhovateľ nedôvodne preto namieta, ţe odvolací súd mal odmietnutie postupu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia v rozhodnutí odôvodniť. Napokon, dovolací súd povaţuje za potrebné pre ďalšie konanie poznamenať, ţe vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbeţným opatrením a predmetom konania vo veci samej, je v danom prípade potrebné skúmať z hľadiska subjektov, ktoré dohoda o zráţkach zo mzdy zaväzuje a vzťahu úverovej zmluvy k takejto dohode. Z hľadiska subjektov treba uviesť, ţe na základe dohody o zráţkach zo mzdy vzniká právny vzťah nielen medzi veriteľom a dlţníkom, ale aj treťou osobou, t.j. platiteľom mzdy. Vo vzťahu úverovej zmluvy 8 6 Cdo 259/2012 k dohode o zráţkach zo mzdy je podstatné, ţe dohoda o zráţkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie peňaţnej pohľadávky predpokladá, ţe medzi veriteľom a dlţníkom existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla (v danej veci zmluva o úvere). Medzi úverovou zmluvou ako hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zráţkach zo mzdy je vzťah subsidiarity, čo znamená, ţe ak niet hlavného záväzkového vzťahu (úverová zmluva (jej časť) je postihnutá absolútnou neplatnosťou), niet ani zabezpečovacieho prostriedku, t.j. dohody o zráţkach zo mzdy. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová