2 písm.
f) O.s.p. tým, ţe odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval ţalobcov na odstránenie vád spočívajúcich v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keď tieto vady označil zrejme ako „oprava zrejmých nesprávností“, čím fakticky rozhodoval o inom návrhu, ako o tom, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa. Uviedli, ţe pokiaľ by v rámci odvolacieho konania bolo prípustné dodatočne opravovať vady samotného petitu, bola by porušená zásada dvojinštatnčnosti súdneho konania, došlo by k zásahu do práv účastníkov konania, porušeniu ich procesnej rovnosti a Ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu. Ďalej uviedli, ţe odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Tvrdil, ţe do dnešného dňa (t.j. do času podania dovolania na súde prvého stupňa 3. januára 2013, pozn. dovolacieho súdu), zo strany ţalobcov nebolo preukázané a súd sa s tým vôbec nevysporiadal, akým spôsobom mohlo dôjsť k ohrozeniu výkonu práva ţalobcov, pokiaľ zo strany záloţných veriteľov došlo k výkonu záloţného práva. Navrhli, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobcovia 1/ aţ 7/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 5 5 Cdo 126/2013 O.s.p.), skúmal najskôr to, či dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, je preto
3 O.s.p. neprípustné. Ich dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len naskúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, 6 5 Cdo 126/2013 f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) malo dôjsť tým, ţe odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval ţalobcov na odstránenie vád spočívajúcich v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keď tieto vady označil zrejme ako „oprava zrejmých nesprávností“, čím fakticky rozhodoval o inom návrhu ako o tom, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa a tým, ţe nariadil predbeţné opatrenie bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náleţitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p.). Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, a ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Ak účastník v lehote
odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením
odseku 1 7 5 Cdo 126/2013 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môţe
2 O.s.p.). Nesprávnym podaním je pritom také podanie, ktoré síce má všetky náleţitosti uvedené v zákone, avšak tieto náleţitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne. Podanie je nesprávne i vtedy, ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné údaje, avšak je medzi nimi zjavný logický rozpor (napr. vtedy, ak ţalobný petit nevychádza z označených rozhodujúcich skutočností, ale z iných, v podaní neuvedených okolností, a nemoţno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o ţalobnom petite rozhodnuté a pod.). Súd je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné alebo nesprávne podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento nedostatok podania nemoţno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sa začína konanie na súde v prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím súdom. Záver o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby pokračoval v konaní, závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. a nevyzval ţalobcov 1/ aţ 7/ na odstránenie vád podania za účelom presnejšej identifikáciu pozemkov, nemala za následok odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom. Konanie o nariadenie predbeţného opatrenia vykazuje oproti štandardnému civilnému konaniu určité osobitosti. Jednou z nich je, ţe pri nariaďovaní predbeţného opatrenia prevláda poţiadavka rýchlosti nad poţiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. V kontexte zamietnutia návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, aj napriek nesprávnemu uvedeniu parcelných čísel pozemkov v návrhu na nariadenie predbeţného, konkrétne pozemkov s parc. č. 603/104 a nie parc. č. 603/4 a parc. č. 618/4 a nie parc. č. 603/4, je z ostatných - určiteľných kritérií - čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, druhu pozemku a jeho výmery nepochybné, obmedzenia nakladania, s ktorými pozemkami sa ţalobcovia v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia domáhali. Odvolací súd, aby jeho rozhodnutie bolo aj materiálne vykonateľné, nakoľko predbeţné opatrenie nariaďoval, správne ţalobcov 1/ aţ 7/ vyzýval na odstránenie vád podania o presnú identifikáciu pozemku, aj pokiaľ ide o ich parcelné čísla. Je preto nepochybné, ţe predmetom konania pred súdom prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené ostatné identifikačné znaky pozemkov, boli totoţné pozemky a námietka dovolateľov je preto nedôvodná. 8 5 Cdo 126/2013 Ďalej dovolatelia v dovolaní namietajú, ţe odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pred nariadením predbeţného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, ţe súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, ţe osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Argumentáciou, ţe v danom prípade súdy nerozhodli správne, pokiaľ nezohľadnili, ţe boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia (§ 74 ods. 1 O.s.p.), dovolatelia z hľadiska obsahového namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Keďţe právnym posúdením veci súd neznemoţňuje účastníkovi realizáciu ţiadneho jeho procesného práva, nie je nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý však moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nešlo). Pokiaľ uvedenou námietkou dovolatelia namietali aj nedostatok odôvodnenia uzesenia odvolacieho súdu, dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe táto námietka ţalovaných 1/, 3/ a 5/ nie je dôvodná.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 9 5 Cdo 126/2013 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
ktorého, ţe ak súd návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotoţňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/, 3/ a 5/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky 10 5 Cdo 126/2013 dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. septembra 2013 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová 11 5 Cdo 126/2013
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.