o obnovu konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 116/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Obce Korejovce, zastúpenej JUDr. JUDr. Jánom Kicom, advokátom so sídlom v Košiciach, Alţbetina 15, proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike, Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, zastúpení JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 25,, 2/ Ing. J. K. a 3/ H. K., obom bývajúcim v B., obom zastúpeným JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 200, o návrhu žalobcu na obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3 C 46/2010, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo

1. októbra 2012 sp.zn. 5 Co 137/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a. Ţalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Svidník uznesením z
2. marca 2012 č.k. 3 C 46/2010-65 povolil obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp.zn. 5 C 96/2009, v rámci ktorého sa ţalobca domáhal určenia, ţe je spoluvlastníkom v podiele ½ pozemku parc. č. 651/2, lesné pozemky vo výmere 790525 m², vedené na LV č. X., k.ú. K., Správa katastra Svidník a ktorého ţaloba bola rozsudkom Okresného súdu Svidník z
3. apríla 2010 č.k. 5 C 96/2009-47 (právoplatným vo veci samej
4. mája 2010) zamietnutá. Prvostupňový súd pri povolení obnovy tohto konania mal za to, ţe zo strany ţalobcu sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní. Poukázal pritom na výpis LV č. X., k.ú. K., z ktorého vyplýva, ţe súčasný právny stav vlastníckych vzťahov, tak, ako je uvedený na predmetnom liste vlastníctva, je duplicitný a hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom 2 6 Cdo 116/2013 práve k vyššie opísanej nehnuteľnosti zapísanej na tomto liste vlastníctva bola spochybnená v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona. Keďţe ţalobca podal návrh na obnovu konania v súlade s lehotami uvedenými v § 230 ods. 1 O.s.p., jeho návrhu vyhovel. Krajský súd v Prešove uznesením zo
5. októbra 2012 sp.zn. 5 Co 137/2012 na odvolanie ţalovaných 2/ a 3/ uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe neboli splnené podmienky povolenia obnovy konania tvrdené ţalobcom a uvedené v § 228 ods.1 písm. a/ O.s.p., lebo ţalobca mohol list vlastníctva č. X. kat. úz. K. ako dôkaz v pôvodnom konaní pouţiť (v pôvodnom konaní sa tak aj stalo). Súd prvého stupňa opomenul, ţe ţaloba ţalobcu v konaní vednom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 5 C 96/2009 bola rozsudkom tohto súdu z
6. apríla 2010 zamietnutá len z dôvodu, ţe sporná nehnuteľnosť je zapísaná na inom liste vlastníctva ako bolo ţalované. Tento rozsudok netvorí preto prekáţku právoplatne rozsúdenej veci. Ţalobca môţe teda kedykoľvek podať ţalobu tak, aby jej petit korešpondoval so súčasným zápisom na LV č. X. k.ú. K. s cieľom odstrániť duplicitný stav zápisu. V ďalšom konaní uloţil prvostupňovému súdu znova sa zaoberať dôvodnosťou návrhu ţalobcu na obnovu konania „naplnením podmienok daných § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.“ a posúdiť tieţ dôvodnosť námietok ţalovaných 2/ a 3/ vznesených v ich odvolaní. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. V mimoriadnom opravnom prostriedku vytýkal druhostupňovému súdu porušenie zákonných ustanovení o konaní pred odvolacím súdom, keď odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie z iných dôvodov, neţ aké boli namietané v odvolaní. Mal za to, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba, a to právny zástupca ţalovaných 2/ a 3/ vo svojom mene. V dovolaní podrobne opísal skutkový stav veci a právny stav vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec „pridelil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.“ Ţalovaný 1/ navrhol podané dovolanie ţalobcu ako neprípustné zamietnuť. Ţalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu povaţovali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za vecne i procesne správne. Dovolanie ţiadali preto ako nedôvodné zamietnuť. 3 6 Cdo 116/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. Toto nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie, keďţe sa nejedná ani o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Prípustnosť dovolania preto podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., 4 6 Cdo 116/2013 dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, či riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady uvedené v tomto ustanovení ţalobca v dovolaní výslovne nenamietal a ani dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. K námietke dovolateľa, ţe odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie z iných dôvodov, neţ aké boli uplatnené v odvolaní treba uviesť, ţe odvolací súd z úradnej povinnosti prihliada na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Za takéto treba povaţovať predovšetkým vady vzniknuté v súvislosti so skúmaním niektorej z procesných podmienok prípustnosti konania. Odvolací súd mohol preto v rámci skúmania procesných podmienok prípustnosti obnovy konania prihliadnuť aj na (ne)splnenie inej procesnej podmienky prípustnosti, neţ ktorá bola uplatnená v odvolaní ţalovaných 2/ a 3/. Nenáleţitá je aj námietka ţalobcu, podľa ktorej odvolanie podáva neoprávnená osoba. Z obsahu odvolania totiţ nepochybne vyplýva, ţe advokát JUDr. Ján Škrab odvolanie podáva nie vo vlastnom mene, ale v mene ţalovaných 2/ a 3/ ako ich zástupca na základe plnomocenstva. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným 1/, 2/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však 5 6 Cdo 116/2013 náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaných, ktoré im vznikli v súvislosti s vyjadrením ich právnych zástupcov k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
7. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. augusta 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová