1 O.s.p. ţalovanej v 1/ rade náhradu trov konania 387,46 €, na účet súdu
1 O.s.p., náhradu trov štátu 69,50 € a ţalovanému v 2/ rade náhradu trov konania
1 O.s.p. nepriznal, keďţe si ich neuplatnil. Mal za to, ţe ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne vydrţania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to nadobudnutie v dobrej viere a nikým nerušené a dobromyseľné uţívanie po zákonom stanovenú dobu, keďţe 2 7 Cdo 219/2012 nepreukázali od koho mali sporný pozemok nadobudnúť. Ďalej mal za to, ţe ţalobcom bol pod výstavbu rodinného domu pridelený do osobného uţívania len pozemok parcela čX... o výmere 688 m², vytvorená z E. parciel č. X., , a nie však aj parcela č. X., zastavené plochy a nádvoria o výmere 83 m2, vytvorená z E. parc. č. X. zapísanej na LV č. X., ktorú predtým uţívali právny predchodcovia ţalovaných a ku ktorej si ţalovaný na základe vyhlásenia o drţbe osvedčili vlastnícke právo. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 19. marca 2012 sp. zn. 5 Co 382/2011 rozsudok okresného súdu
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a ţalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania 44,75 € a ţalovanému v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe mu nevznikli. Skonštatoval správnosť napadnutého rozsudku stotoţňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil, ţe jednou z kumulatívne stanovených zákonných podmienok vydrţania ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je oprávnenosť drţby, kedy musí ísť o také faktické ovládanie veci drţiteľom, pri ktorom je daná jeho vôľa nakladať s vecou ako so svojou, pričom jeho dobrú vieru, ktorá je podkladom tejto vôle treba vţdy hodnotiť objektívne (a nie iba so subjektívneho hľadiska – osobného pohľadu samého účastníka) a musí sa počas celej vydrţacej doby vzťahovať aj k okolnostiam, z ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Mal za to, ţe samotné faktické uţívania pozemku ţalobcami od roku 1976 automaticky nepreukazuje vlastnícke právo bez splnenia ostatných zákonných podmienok, keďţe nepreukázali na základe akého titulu nadobudli do uţívania a či vôbec nadobudli do uţívania sporný pozemok parcelu č. X., ktorý bol vytvorený z E. parcely č. X.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe do osobného uţívania nadobudli len pozemok E. parcelu č X. o výmere 688 m² (vytvorenú z E. parciel č. X., ), z ktorej boli
vyjadrenia Správy katastra N. (č. l. 134 spisu) vytvorené pri mapovaní C. parcely X.. Ničím však nebolo preukázané, ţe by sa prevod týkal aj parcely E. č. X.. Ďalej mal za to, ţe dobrá viera oprávneného drţiteľa sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého malo vzniknúť drţiteľovi vlastnícke právo, ktorým sa môţe rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu, čo v danom prípade nebolo preukázané a preto okresný súd správne konštatoval, ţe ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a ich návrh zamietol. Ďalej mal za to, ţe okresný súd nebol
1 O.s.p. povinný vykonať všetky ţalobcami navrhnuté dôkazy a to ohliadku na mieste samom s vypočutím účastníkov 3 7 Cdo 219/2012 a ďalších svedkov a zaoberať sa všetkými predkladanými dôkazmi, keďţe sám určuje rozsah a mieru dokazovania a nemusí vykonať všetky dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti pre posúdenie uplatneného nároku nerozhodné alebo právne bezvýznamné, keď vykonanie obhliadky na mieste samom by uţ bolo nadbytočné, nakoľko nepreukázali splnenie základných podmienok vyţadovaných zákonom pre vydrţanie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorí navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
2 O.s.p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili
2 písm. a/ O.s.p., lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe sa im postupom prvostupňového aj odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom a
2 písm. c/ O.s.p., pretoţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Mali za to, ţe prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. vyplýva z toho, ţe aj keď navrhli v priebehu prvostupňového aj odvolacieho konania vykonanie ďalších dôkazov a to obhliadky na mieste samom, výsluch svedkov, ţalovaného v 2/ rade a oboznámenie sa s geometrickým plánom č. X. zo dňa 29. januára 1976, prvostupňový súd ich návrhy zamietol, čím došlo k situácii, ţe prvostupňový aj odvolací súd rozhodovali na základe neúplne zisteného skutkového stavu, ktorým postupom vo veci pri vykonávaní dokazovania im odňali moţnosť konať pred súdom. Ďalej mali za to, ţe z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom je zrejmé, ţe súd neoboznámil listinné doklady tvoriace obsah spisu postupom
1 O.s.p., hoci pri rozhodovaní z nich vychádzal, ktorým postupom pri vykonávaní dokazovania sa im odňala moţnosť vyjadriť k ich obsahu. Ďalej mali za to, ţe odôvodnenie odvolacieho aj prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej mali za to, ţe rozsudok odvolacieho súdu sa nestal právoplatným a vykonateľným, z dôvodu, ţe nebol doručený zástupcovi ţalovanej v 1/ rade JUDr. M., ktorého plná moc na zastupovanie bola prvostupňovému súdu doručená 26. novembra 2010 (č.l. 170 spisu). Prvostupňový aj odvolací súd preto nesprávne konali s advokátom JUDr. P., hoci uţ nebol právnym zástupcom ţalovanej v 1/ rade. Ţalovaná v 1/ rade navrhla dovolanie ţalobcov ako nedôvodné
1 O.s.p. zamietnuť. Mala za to, ţe súdy oboch stupňov náleţite zistili skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodli, dospejúc k záveru, ţe ţalobcovia nepreukázali nadobudnutie sporných nehnuteľností v dobrej viere, čím je vylúčená moţnosť 4 7 Cdo 219/2012 nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním. Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe súd nevykonal ďalšie nimi navrhované dôkazy, odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku touto námietkou zaoberal, keď ich povaţoval za nadbytočné, pretoţe ich vykonanie by nič nezmenilo na skutkovom stave. Ďalej mala za to, ţe súd správne konal s právnym zástupcom advokátom JUDr. P., ktorému udelila plnomocenstvo na celé zastupovanie vo veci
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Ţalobcovia dovolaním napadli výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, 5 7 Cdo 219/2012 pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolanie ţalobcov by vzhľadom na uvedené zistenie bolo procesne prípustné, len ak by v konaní súdov niţších stupňov došlo k vade konania
Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z týchto vád vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú významné len procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných pod písmenami a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, aj keby k nim v konaní došlo, a prípade aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád
ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pri tom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale jednoznačné (všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané, ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Ţalobcovia namietali vadu konania
f/ O.s.p. a to, ţe svojim postupom im odvolací aj prvostupňový súd odňal moţnosť konať pred súdom. Odňatím 6 7 Cdo 219/2012 moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich procesných práv a oprávnených záujmov. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje opodstatnenie a preto je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Námietka ţalobcov, ţe súdy niţších stupňov neúplne zistili skutkový stav veci z dôvodu, ţe nevyhoveli všetkým ich návrhom na vykonanie dokazovania, čím im odňali moţnosť konať pred súdom, nie je dôvodná.
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je však vecou súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná. K procesným právam účastníka nepatrí, ako sa ţalobcovia mylne domnievajú, aby bol súdom vykonaný kaţdý nimi navrhnutý dôkaz. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo ho nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom a za znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho posúdenia veci z nich vylúčení (viď R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Preto ak súd prípadne aj rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. 7 7 Cdo 219/2012 Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, keď nezabezpečili ďalšie dôkazy pre správne posúdenie veci a dôkaz listinami vykonali v rozpore s § 129 O.s.p., ide po obsahovej stránke o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ v § 237 O.s.p. vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Avšak takáto dovolateľmi tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo), by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania
Podmienka prípustnosti dovolania
f/ O.s.p. nie je splnená ani v prípade, ak sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom len pre čas konania do takej miery, ţe následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, napr. tým, ţe mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (viď R 39/1993). V danom prípade to potom znamená, ţe pokiaľ dovolatelia proti riadne doručenému prvostupňovému rozsudku mali moţnosť, ktorú moţnosť aj vyuţili, podať odvolanie, v ktorom uviedli, v čom toto rozhodnutie a postup súdu povaţujú za nesprávny, nebola im postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe napadnuté rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá, (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
V dôsledku toho by posúdenie či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil 8 7 Cdo 219/2012 (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Pokiaľ dovolatelia ďalej namietali, ţe rozsudok odvolacieho súdu sa nestal právoplatným a vykonateľným z dôvodu, ţe nebol doručený zástupcovi ţalovanej v 1/ rade advokátovi JUDr. M. a súdy niţších stupňov konali nesprávne s advokátom JUDr. P., hoci uţ nebol právnym zástupcom ţalovanej v 1/ rade, dovolací súd konštatuje, ţe
1 O.s.p. účastník môţe mať viacerých zvolených zástupcov, ak sú nimi advokáti. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaná v 1/ rade udelila plnomocenstvo na zastupovanie obidvom menovaným advokátom a toto im neodvolala (a ani oni ho nevypovedali).
ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností a ak účastník výslovne neurčí ţiadneho z advokátov, doručuj sa ktorémukoľvek z nich. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaná v 1/ rade výslovne neurčila, ktorému z uvádzaných advokátov sa majú písomnosti doručovať a preto ak odvolací súd doručil svoje rozhodnutie len zástupcovi ţalovanej v 1/ rade advokátovi JUDr. P., postupoval zákonným spôsobom a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť tak ako je to vyznačené v doloţke právoplatnosti na č.l. 214 spisu. Z dovolania ţalobcov vyplýva, ţe napádajú rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu, teda aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách odvolacieho konania. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto časti treba posudzovať
a nie
Ide totiţ o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia
1 veta druhá O.s.p. a to aj v prípade, ţe je pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani v takomto prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale výslovne ustanovuje, ţe predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania. Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., § 239 O.s.p. a vady konania
neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom 9 7 Cdo 219/2012 riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej v 1/ rade vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalovanej v 1/ rade náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý jej poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 4. júla 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v zmysle znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil
1, 2 tejto vyhlášky vo výške 21,58 € (vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 22/2007 zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.