← Slovensko

o zaplatenie 1 300 € a príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 164/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu R., so sídlom V., IČO: X., zastúpeného JUDr. V., advokátom so sídlom V., proti ţalovanej G., bývajúcej V., zastúpenej JUDr. M., PhD., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 1 300 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 C 117/2010, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

  1. mája 2012 sp. zn. 4 Co 339/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e I. výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
  2. mája 2012 sp. zn. 4 Co 339/2011, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 17 C 117/2010-192 v ţalobe vyhovujúcej časti a II. výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
  3. mája 2012 sp. zn. 4 Co 339/2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 17 C 117/2010-192 v ţalobe zamietajúcej časti, v rozsahu zrušenia vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo
  4. mája 2011 č.k. 17 C 117/2010-192 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 700 € s úrokom z omeškania 9% zo sumy 700 € od
  5. januára 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ţalobu v zostávajúcej časti (istina 600 € a úrok z omeškania) zamietol; vyslovil, ţe ţiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Vychádzal z toho, ţe účastníci konania uzavreli ústnou formou platnú zmluvu o sprostredkovaní v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorej ţalobkyňa pre ţalovanú vykonala činnosť smerujúcu k predaju jej bytu prostredníctvom internetovej stránky (t.j. nájsť 2 7 Cdo 164/2012 kupujúceho), čo sa ţalobkyni podarilo v osobe Mgr. T. (ďalej tieţ ,,záujemca“). Ţalobkyňa poskytla ţalovanej informácie o príleţitosti uzavrieť kúpnu zmluvu k bytu so záujemcom, preto za nepodstatné súd povaţoval to, ţe ţalovaná so záujemcom sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy bez účasti ţalovanej. Z uvedeného súd ustálil, ţe nárok na províziu ţalobkyne je dôvodný. Výšku provízie mal súd preukázanú výpoveďou konateľa ţalobkyne, podľa ktorej mal záujemca zaplatiť jednej zo spoločností ţalobkyne sumu 700 € z dôvodu, ţe vedel, ţe ţalovaná odmietla túto ţalobcovi zaplatiť a tieţ z toho, ţe pred podaním ţaloby ţalobkyňa od ţalovanej viackrát ţiadala zaplatiť províziu 700 €. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka H. z dôvodu hospodárnosti konania poukazujúc na zistený skutkový stav z doposiaľ vykonaného dokazovania. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Na odvolanie ţalobkyne (smerujúcej proti zamietajúcej časti rozsudku) a ţalovanej (smerujúcej proti vyhovujúcej časti rozsudku) Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
  6. mája 2012 sp. zn. 4 Co 339/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol (§ 220 O.s.p.) a v odvolaním napadnutej (zamietajúcej) časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.); zrušil rozsudok v časti náhrady trov prvostupňového konania a vec v tejto zrušenej časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (s tým, ţe v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania). V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa posúdil vec podľa správnej právnej normy avšak túto nesprávne vyloţil (aplikoval). Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa (§ 774 OZ). Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške (§ 775 OZ). V konaní bolo nesporné, ţe ţalobkyňa vykonala úkony smerujúce k odpredaju bytu a ţe jej pričinením došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ţalovanou ako predávajúcou a záujemcom ako kupujúcim. Z uvedeného moţno vyvodiť uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou, avšak v konaní nebolo preukázané, ţe medzi účastníkmi došlo k dohode o odmene za sprostredkovanie. Ţalobkyňa mala povinnosť preukázať, ţe došlo k dohode o odmene za sprostredkovanie, dôkazné bremeno v konaní ale neuniesla. Nebolo preukázané ani jej tvrdenie, ţe ţalovaná uţ od prvého stretnutia bola upovedomená o odmene od 3% do 4%; ţalovaná tvrdila, ţe odmena so ţalobkyňou nebola dohodnutá. Z dôvodu nepreukázania dohody o odmene 3 7 Cdo 164/2012 za sprostredkovanie ako základnej náleţitosti nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, takţe odvolací súd nepovaţoval nárok za dôvodne uplatnený a preto ţalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Namietala, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov dovolateľka navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a priznať jej 1 300 € s 9% úrokom z omeškania od
  7. januára 2010 do zaplatenia. Odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) spočíva v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd pri odôvodňovaní rozsudku postupoval v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď neuviedol, aké skutočnosti povaţoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovaţoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozsudku pokiaľ ide o záver, ţe dohoda o odmene nebola preukázaná a jej preukázanie zostalo len v rovine tvrdenia oproti tvrdeniu, pri ignorovaní svedeckej výpovede pána Š. a predloţenej mailovej komunikácie, nemoţno povaţovať za stručné, jasné, výstiţné a presvedčivé. Ţalobkyňa v konaní pred súdom listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou svedkov hodnoverne preukázala, ţe medzi ňou a ţalovanou došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu (zmiešanej zmluvy), predmetom ktorej bola činnosť ţalobkyne smerujúca k predaju bytu ţalovanej za odmenu, na ktorú má ţalobkyňa nárok. Vada spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle judikatúry porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. NS SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005, ÚS SR sp. zn. I. 226/2003, ESĽP Torija c/a Španielsku z
  8. decembra 1994, seria A, č. 303-A), sťaţnosť. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dovolateľka vidí v tom, ţe predmetný zmluvný vzťah je zmiešaným zmluvným vzťahom, pretoţe sa naň vzťahujú tak ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve, ako aj ustanovenia o príkaznej zmluve z dôvodu, ţe pre ţalovanú okrem inzerovania a ponúkania bytu na predaj, ţalobkyňa vykonávala aj inú činnosť (vypracovanie návrhov kúpnej zmluvy, obhliadku bytu v Bratislave a podobne), čo nebolo medzi účastníkmi sporné (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 65/23003). Záver odvolacieho súdu o tom, ţe medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k dohode o odmene, nie je sám o sebe postačujúcim pre zamietnutie ţaloby (v zmysle zásady iura novit curia). V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, ţe ţalobkyňa vykonala úkony smerujúce k odpredaju bytu ţalovanej a jej 4 7 Cdo 164/2012 pričinením došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ţalovanou a záujemcom, odvolací súd mal tento vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ a podľa nich rozhodnúť o nároku ţalobkyne na odmenu. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania 82,82 €, pretoţe dovolanie nepovaţovala za prípustné v zmysle § 238 ods. 1 a 5 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, svedok Šporka nevedel nič o dohode účastníkov konania, naproti tomu svedok Mudrák, prítomný na rokovaní, potvrdil, ţe ţiadna odmena dohodnutá nebola, ţalobkyňa ţiadnu odmenu neţiadala, avšak ju brala automaticky. Odmenu za sprostredkovanie zaplatil ţalobkyni kupujúci. Ţalobkyňa nepreukázala dohodu o odmene a tak nedošlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, preto ţalobkyňa nemá nárok na odmenu za sprostredkovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., najprv skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno totiţ dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa. Dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu v zmeňujúcom aj v potvrdzujúcom výroku. Prípustnosť jej dovolania preto posudzoval dovolací súd voči napadnutým výrokom samostatne.
  9. Dovolanie ţalobkyne smeruje tieţ proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok vo veci samej v ţalobe zamietajúcej časti (600 € s príslušenstvom). Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). 5 7 Cdo 164/2012 Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť tejto časti dovolania ţalobkyne z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
  10. Pokiaľ dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenný prvostupňový rozsudok vo veci samej v ţalobe vyhovujúcej časti (600 € s príslušenstvom) v tejto časti prípustnosť dovolania výslovne vylučuje § 238 ods. 5 O.s.p. Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. V preskúmavanej veci bol návrh na začatie konania doručený súdu
  11. marca 2010; v deň začatia súdneho konania určovalo výšku minimálnej mzdy ustanovenie § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 441/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia minimálna mzda pre rok 2010 predstavovala sumu 307,70 €. Trojnásobok tejto sumy je 923,10 €. Pokiaľ ide o predmet sporu, ţalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia 1 300 € s príslušenstvom (s úrokmi z omeškania). Súd prvého stupňa jej priznal 700 € s príslušenstvom a ţalobu v zostávajúcej časti (o zaplatenie istiny vo výške 600 € s príslušenstvom) zamietol. Na odvolanie oboch účastníčok konania odvolací súd rozsudok 6 7 Cdo 164/2012 súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol (t.j. zamietol ţalobu v časti 700 € s príslušenstvom). Odvolací súd teda z pohľadu ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. (na príslušenstvo ţalovanej pohľadávky sa neprihliada) rozhodol o peňaţnom plnení 700 €. Dovolanie ţalobkyne v dôsledku toho smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (700 € < 923,10 €). Prípustnosť dovolania ţalobkyne je v tejto časti s prihliadnutím na to vylúčená priamo zo zákona (§ 238 ods. 5 O.s.p.).
  12. So zreteľom na to (viď bod 1/ a 2/) by dovolanie ţalobkyne bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti v postupe odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podstatná časť dovolania obsahuje námietku ţalobkyne, ţe jej v konaní bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces. Vydané rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za neodôvodnené a arbitrárne v dôsledku nedostatkov v jeho odôvodnení. Za presvedčivé nepovaţovala rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ tento zamietol ţalobu z dôvodu, ţe nebolo preukázané uzavretie dohody o odmene za sprostredkovanie. Pokiaľ podľa súdu ţalobkyňa vykonala úkony smerujúce k odpredaju bytu ţalovanej a pričinením ţalobkyne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy i keď nebolo preukázané uzavretie dohody o odmene 7 7 Cdo 164/2012 za sprostredkovanie a tak nedošlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, odvolací súd mal povinnosť posúdiť nárok podľa správnej právnej normy. Podľa jej názoru uniesla dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí dohody o odmene za činnosť spojenú s odpredajom bytu ţalovanej. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo ţe boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Pokiaľ ţalobkyňa namieta arbitrárnosť a nedostatky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia (neuspokojením sa s dôvodom pre zamietnutie ţaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom existencie dohody o odmene za vykonanú činnosť), treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo ţe boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (arbitrárnosť). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť 8 7 Cdo 164/2012 rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z
  13. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§211 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 9 7 Cdo 164/2012 V danom prípade odvolací súd uviedol, ţe „V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, ţe navrhovateľ vykonal úkony smerujúce k odpredaju bytu odporkyne a ţe jeho pričinením došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi odporkyňou a p. H., z čoho by bolo moţné vyvodiť uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou, avšak nebolo preukázané, ţe medzi účastníkmi došlo aj k dohode o odmene za sprostredkovanie, ako jednej z podstatných náleţitostí sprostredkovateľskej zmluvy. Keďţe sprostredkovateľská zmluva je odplatná, dojednáva sa za odmenu, ktorá sa musí dohodnúť. Nakoľko nebola preukázaná dohoda o odmene za sprostredkovanie medzi navrhovateľom a odporkyňou, nedošlo medzi nimi ani k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, takţe nárok navrhovateľa na odmenu za sprostredkovanie nebol dôvodný. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh navrhovateľa zamietol, v zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.“ Odvolací súd rozhodnú právnu argumentáciu, pre ktorú ţalobu zamietol, odôvodnil neuzavretím zmluvy o sprostredkovaní (pre neexistenciu dohody o odmene za sprostredkovanie); prípadnou existenciou iného právneho vzťahu medzi účastníkmi sa nezaoberal. Z obsahu ţaloby (čo napokon bolo preukázané v súdnom konaní) vyplýva, ţe ţalobkyňa mala pre ţalovanú vykonávať činnosť, ktorej výsledkom mal byť odpredaj bytu ţalovanej záujemcovi. Dovolateľka odvolaciemu súdu vyčíta, ţe vec mal posúdiť podľa relevantnej právnej normy, ak dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní. Z tohto dôvodu povaţuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené (arbitrárne). Povinnosťou dovolacieho súdu bolo bez toho, aby skúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdov spočíva na správnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) posúdiť, či prima facie sú skutkové a právne závery súdu, na ktorých zaloţil namietané rozhodnutie, zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudrţateľné, čo by mohlo mať zároveň za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru, ţe právo ţalobkyne na riadne odôvodnenie porušené bolo. Odôvodnenie napadnutého 10 7 Cdo 164/2012 rozsudku odvolacieho súdu totiţ vychádza z prílišného formalizmu, reštriktívnosti i ústavnej nekonformnosť výkladu noriem (pravidiel) spojených s uplatnením práva na súdnu ochranu. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade a princípoch, ktoré uprednostňujú zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, trvá na zachovaní zákonov a čestnom plnení povinnosti i na úcte k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti. Kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.). Podmienky uplatnenia práva na súdnu ochranu z materiálneho hľadiska poskytujú ochranu i takým právam, ktoré účastník konania nie je povinný presne právne kvalifikovať. Postačujúce je i také uplatnenie práva pred súdom, ktoré sa opiera o dostatočné skutkové okolnosti prípadu, teda ide o uvedenie právnych skutočností, s ktorým právny poriadok spája buď vznik, zmenu, či zánik práv a povinnosti. Povinnosťou súdu je na zistený (preukázaný) skutkový stav veci „nájsť“ relevantnú právnu normu, túto vyloţiť a na uvedenom základe rozhodnúť, či tu právo (povinnosť) je lebo nie. Iba samotný záver odvolacieho súdu o neexistencii zmluvy o sprostredkovaní nie je presvedčivým dôvodom pre zamietnutie ţaloby. Podľa súdu bolo v konaní preukázané, ţe ţalobkyňa ako podnikateľka (obchodná spoločnosť) v prospech ţalovanej vykonala určitú činnosť (spojenú s odpredajom bytu). Vychádzajúc z princípu rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a rešpektujúc ich slobodnú vôľu, moţno predpokladať vznik právneho vzťahu, v ktorom môţe, ale rovnako i nemusí, platiť princíp reciprocity – príznačný pre tzv. kontrakty synalagmatické, kde vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlţníka sú vo vzájomnej korelácii, keď právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vţdy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu a naopak. Rovnako ale môţe ísť aj o prípady právnych vzťahov, kde tento princíp neplatí (napr. darovanie, bezdôvodné obohatenie), prípadne ide o právny vzťah, v ktorom bola dohodnutá bezodplatnosť plnenia, ak to neodporuje zákonu (napr. atypický nepomenovaný kontrakt). V tejto súvislosti potom môţe mať význam tvrdenie ţalovanej, podľa ktorého „navrhovateľ nemal ţiadať“ ţiadnu odmenu od ţalovanej za svoju činnosť a ţalovaná s tým bola uzrozumená. Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, či a prípadne aké stanovisko zaujíma odvolací súd k týmto otázkam. Arbitrárnosť rozhodnutia môţe byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Práve o druhý z prípadov arbitrárnosti v danej veci ide. Doterajšie dôvody, ktoré uviedol odvolací sú pre zamietnutie ţaloby zostávajú neúplnými - vo všeobecnosti 11 7 Cdo 164/2012 ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu nezodpovedané. Dovolacích súd ich preto povaţoval za uvedeného stavu za arbitrárne, pretoţe nie sú presvedčivými pre záver o neopodstatnenosti ţaloby vzhľadom na skutočnosti, ktoré súdy niţších stupňov povaţovali na základe ţaloby za preukázané ale i tie, ktoré doposiaľ vyšli v konaní najavo. So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu a v zrušenom rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  14. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  15. júla 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.