1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí
1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012, sp. zn. 4 To 37/2012, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 364 ods. 1 písm. a/ a § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., a § 319 Tr. por. v neprospech obvineného K. N.. Napadnuté uznesenie sa zrušuje. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2 Tdo 22/2013 2 Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd)
por. zamietol odvolanie obţalovaného K. N. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len okresný súd) zo
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krivého obvinenia
1 Tr. zák. (v bode 1/) a pre prečin výtrţníctva
1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohovárania
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (v bode 2/), na tom skutkovom základe, ţe 1/ v liste zo dňa 24.01.2007, adresovanom a dňa 25.01.2007 doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, so sídlom Ţupné nám. č. 13 v Bratislave a jeho prostredníctvom aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Bratislave, podal trestné oznámenie na okresného prokurátora pre Bratislavu I, JUDr. S. L. a sudcov Okresného súdu Bratislava I, JUDr. J. J. a JUDr. J. M., s cieľom privodiť ich trestné stíhanie, v ktorom ich v rozpore so skutočnosťou nepravdivo obvinil zo spáchania viacerých trestných činov, najmä zo zneuţívania právomoci verejného činiteľa
140/1961 Zb., obmedzovania osobnej slobody
140/1961 Zb., poškodzovania cudzích práv
140/1961 Zb., krivého obvinenia
140/1961 Zb., marenia spravodlivosti
140/1961 Zb. a iných ktorých sa mali dopustiť v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou prokurátora a sudcu svojím úmyselným nezákonným rozhodovaním a nezákonným postupom pri vykonávaní úkonov trestného konania vo veci stíhania K. N. za trestný čin poškodzovania cudzej veci
1 Trestného zákona, vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I Oddelenie skráteného vyšetrovania Staré mesto - západ, pod ČVS: ORP-1006/SMz-2002 a v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. Tp 106/04 a Tp 749/04, v dôsledku ktorých mal byť K. N. v súvislosti s týmito trestnými konaniami nedôvodne a nezákonne trestne stíhaný, zadrţaný a vzatý do 2 Tdo 22/2013 3 väzby, hoci sa tieto skutočnosti nezakladajú na pravde a súčasne, v ktorom ich obvinil z eštébacko-prokurátorko-sudcovského konšpiračného komplotu, namiereného proti jeho osobe za opakovaného pouţívania ďalších nepravdivých údajov a agresívnych, vulgárnych, hanlivých a hrubo uráţajúcich oslovení, špecifikovaných v jeho trestnom oznámení z 24.01.2007, okrem iného ich označil za kumpánov, kriminálnikov, eštébácku lúzu, štátnu mafiu a zločineckú čvargu, čím taktieţ uviedol nepravdivé údaje, spôsobilé značnou mierou ohroziť ich váţnosť v zamestnaní a u spoluobčanov, 2/ dňa 29.12.2010 v čase o 11,08 hod. zaslal elektronickou poštou z adresy A. na 22 adries sluţobnej elektronickej pošty Ministerstva spravodlivosti, 55 adries sluţobnej elektronickej pošty Generálnej prokuratúry, 33 adries sluţobnej elektronickej pošty Ministerstva vnútra SR a 12 ďalších adries elektronickej pošty, vrátane adries denníka Pravda, televízie TA3 a Slovenskej televízie svoj list, datovaný dňom 22.12.2010, v ktorom hrubo napadol prokurátorku Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. H. Š., adresujúc jej veľké mnoţstvo vulgárnych nadávok a uráţok, pričom ako prílohu tohto podania zaslal text svojej sťaţnosti na postup prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, JUDr. H. Š. vo veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 1 Pn 932/10, datovanej dňa 22.12.2010, kde uviedol o JUDr. H. Š. nepravdivé tvrdenie, ţe je „dozorná prokurátorka ochraňujúca zlodejov v štáte SR", „mafiánka“ a ţe „nadrţuje zlodejke“ a „nekoná
platných zákonov“, a taktieţ uviedol na jej adresu vulgárne nadávky a uráţky, pričom zaslaním týchto písomností sa dopustil útoku na jej česť a váţnosť pri výkone funkcie prokurátorky, nakoľko písomnosti rozposlal mnoţstvu pracovníkov súdu, prokuratúry a ministerstva vnútra, ktorí poznajú osobne alebo zo sluţobného kontaktu JUDr. H. Š.. Za uvedené prečiny bol obţalovanému K. N.
2 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovaný pre výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený N. písomným podaním obhajcu z 19. decembra 2012, doručeným okresnému súdu 28. decembra 2012. Ako právny dôvod dovolania označil dôvod
1 písm. i/ Tr. por. spočívajúci v nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku. 2 Tdo 22/2013 4 Vecne (v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por.) argumentuje nasledovne: Ku skutku v bode 1/: „§ 345 TZ vyţaduje lţivé obvinenie z trestného činu. Lţivým obvinením treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal (Trestný zákon stručný komentár autori Ondrej Samaš, Harald Stiffel, Pavol Toman). Je zrejmé ţe v skutočnosti som neuviedol a ani v skutkovej vete rozsudku nie sú uvedené ţiadne skutkové okolnosti. Súd si nesprávne zamenil opis skutkových okolností s označením názvu trestného činu. Som toho názoru, ţe ak som v trestnom pravdivo opísal skutkové okolnosti a tieto okolnosti som ako laik nesprávne právne posúdil a uviedol som zákonné názvy trestných činov, ktoré
môjho názoru boli spáchané - nekonal som tak ako to má na mysli § 345 tr. zák. V opačnom prípade by kaţdý pisateľ trestného oznámenia, ktoré OČTK vyhodnotia ako nedôvodné a odmietnu ho, musel byť následne obvinený zo spáchania tohto trestného činu. Pokiaľ sa týka obvinenia z eštebácko-prokurátorsko-sudcovského konšpiračného komplotu, namiereného proti mojej osobe, ani toto nemôţe byť posúdené ako krivé obvinenie, nakoľko je zrejmé ţe objektívne nie je spôsobilé privodiť ţiadne trestné stíhanie a tieţ je zrejmé. ţe sa nejedná o opis skutkových okolností. Z uvedených dôvodov som presvedčený, ţe na popísaný skutok súd nesprávne aplikoval § 345 trestného zákona. Za trestný čin ohovárania súd povaţoval konanie, ktoré opísal ako „... za opakovaného pouţívania ďalších nepravdivých údajov a agresívnych, vulgárnych, hanlivých a hrubouráţajúcich oslovení, špecifikovaných v jeho trestnom oznámení z 24.1.2007, okrem iného ich označil za kumpánov, kriminálnikov, eštébácku lúzu, štátnu mafiu a zločineckú čvargu, čím taktieţ uviedol nepravdivé údaje, spôsobilé značnou mierou ohroziť ich váţnosť v zamestnaní a u spoluobčanov,“. Prečin ohovárania vyţaduje oznámenie nepravdivého údaju. Vyššie uvedené označenia sú len vulgarizmami (rovnako ich hodnotí aj súd). Vulgarizmy nepripúšťajú dôkaz o pravdivosti alebo nepravdivosti, pri vulgarizmoch nemá ţiadny zmysel posudzovať ich pravdivosť alebo nepravdivosť. Preto vulgarizmy
môjho názoru nemôţu byť právne vyhodnocované ako nepravdivé údaje. Vulgarizmy, súčasne, nemajú spôsobilosť ohrozovať kohokoľvek váţnosť v zamestnaní či u spoluobčanov. 2 Tdo 22/2013 5 Nakoľko objektívnu stránku prečinu ohovárania spočívajúcu v oznámení nepravdivého údaju nemoţno naplniť prednesením vulgarizmu, som toho názoru, ţe na popísaný skutok súd nesprávne aplikoval § 373 trestného zákona.“ Ku skutku v bode 2/: „Čo sa týka právneho posúdenia skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku, tento bol posúdený ako jednočinný súbeh prečinu výtrţníctva a prečinu ohovárania. Za naplnenie objektívnej stránky prečinu ohovárania súd povaţoval cit.: „nepravdivé tvrdenie, ţe je „dozorná prokurátorka ochraňujúca zlodejov v štáte SR“, „mafiánka“ a ţe „nadrţuje zlodejke“ a „nekoná
platných zákonov“, ... „ Objektívnu stránku prečinu ohovárania predstavuje uvedenie takého údaju, ktorý musí byť spôsobilý značnou mierou ohroziť váţnosť poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú váţnu ujmu.
môjho presvedčenia pouţité výrazy nie sú objektívne spôsobilé značnou mierou ohroziť váţnosť osoby dozornej prokurátorky alebo ju poškodiť spôsobom ktorý poţaduje zákon. Preto pouţitím týchto výrazov nemôţe dôjsť k naplneniu objektívnej stránky prečinu ohovárania a tak došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 373 trestného zákona.“ Ku obom skutkom: „
2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná. Vzhľadom k tomu, ţe skutok v bode 1/ rozsudku nemal byť pri správnej aplikácii zákona posúdený ako akýkoľvek trestný čin a mal som byť oslobodený v zmysle § 285 písm. b) tr. por. a skutok v bode 2/ rozsudku napĺňa po objektívnej stránke iba skutkovú podstatu prečinu výtrţníctva, mal súd pri zohľadnení následkov tohto prečinu aplikovať § 10 ods. 2 trestného zákona. V tejto súvislosti poukazujem aj na to, ţe hoci dokazovanie taxatívne ustanovených okolností preukazujúcich mieru závaţnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 tr. zák. ako špecifického materiálneho korektívu je pre súd obligatórne (rozsudok KS Ţilina 2 To 42/2010), na súde sa tieto okolnosti nedokazovali. Na záver uvádzam, ţe mi bol uloţený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Pokiaľ by aj závaţnosť môjho prečinu bola vyššia neţ nepatrná, som toho názoru, ţe uloţenie trestu odňatia slobody v takej výmere je neprimerane prísne (vzhľadom k tomu, ţe sa jedná maximálne o verbálny a ohrozovací prečin výtrţníctva, v dôsledku ktorého nevznikli a ani nehrozili ţiadne skutočné následky). Som toho názoru, ţe súd pri ukladaní trestu 2 Tdo 22/2013 6 nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 tr. zák. a uloţený druh trestu a jeho výmera nerešpektuje zásady uvedené v tomto ustanovení.“ Na základe uvedeného dovolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť
zák. po vyslovení porušenia zákona bez bliţšej špecifikácie, rovnako navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych dôvodov. Preto vec prerokoval na neverejnom zasadnutí a dospel k záveru, ţe dovolanie je sčasti dôvodné. Ako právny základ posudzovania dotknutej problematiky moţno uviesť nasledovné: Ohováranie verejného činiteľa (§ 156 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom pred
zák., resp. § 174 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006, ohováranie
zák., resp. § 206 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Hrubá uráţka verejného činiteľa alebo štátneho orgánu bola v rovnakých súvislostiach (vypustenie vyššie uvedených ustanovení, resp. ich nenahradenie obsahovo zhodnou úpravou v zákone č. 300/2005 Z.z.) legislatívnym vývojom Trestného zákona tieţ generálne dekriminalizovaná, čo sa však nedotýka osobitnej úpravy (pohŕdanie súdom
b/ Tr. zák., resp. § 169 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Vedome nepravdivé oznámenie, ţe policajt, prokurátor alebo sudca prijal úplatok v súvislosti s výkonom svojej právomoci v trestnom konaní alebo v tomto konaní úmyselne nezákonne postupoval a rozhodol, je údajom, ktorý v hodnotení výkonu legálnej právomoci 2 Tdo 22/2013 7 nespočíva. Nejde teda o trestnoprávne irelevantnú kritiku spôsobu výkonu verejnej funkcie a trestnosť konania páchateľa, spočívajúceho v uvedenom oznámení, nie je vylúčená. Ku skutku v bode 1) výroku rozsudku okresného súdu: Nemoţno súhlasiť z dovolateľom, ţe obvineným oznámené trestné činy nie sú v jeho trestnom oznámení podloţené ţiadnymi skutkovými okolnosťami. Takou, v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedenou skutkovou okolnosťou je „úmyselné nezákonné rozhodovanie a nezákonný postup“ v dotknutých trestných konaniach. Nejde teda o trestnoprávne irelevantnú kritiku spôsobu výkonu legálnej právomoci (verejnej funkcie) osobami, ktorých sa trestné oznámenie týka. Úmysel obvineného privodiť trestné stíhanie týchto osôb je v predmetnom skutku (dovolacím súdom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nepreskúmateľnom) tieţ uvedený. Právna kvalifikácie
1 Trestného zákona je teda správna. To platí aj z hľadiska uplatnenia materiálneho korektívu prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďţe konanie páchateľa, subjektívne smerujúce k privodeniu trestného stíhania inému lţivým obvinením, nemôţe byť povaţované za priestupok. Pokiaľ ide o ďalšie uráţlivé vyjadrenia, respektíve oslovenia, uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu u skutku v bode 1, tieto sa priamo viaţu, resp. súvisia s výkonom právomoci dotknutých osôb v príslušných v trestných veciach a sú odplatou za tento výkon. Mohli by teda byť (ako hrubá uráţka) trestným činom útoku na verejného činiteľa
3 Trestného zákona v znení účinnom pred 1. septembrom 2003, nie však
aktuálnej právnej úpravy. Zároveň platí, ţe nejde o nepravdivé údaje, ktoré by v rovine reálne pouţiteľných faktov a nad rámec púhych uráţok mohli označené osoby zneváţiť u spoluobčanov alebo poškodiť tieto osoby v zamestnaní, a tak vyvolať trestnosť konania páchateľa s kvalifikáciou
V morálnej rovine pouţité vulgarizmy diskreditujú práve ich autora, nie však s podkladom pre trestnoprávny postih. Vo vzťahu k uvedenej kvalifikácii je teda dovolanie dôvodné. Ku skutku v bode 2) výroku rozsudku okresného súdu : Pokiaľ ide o kvalifikáciu trestného činu ohovárania, táto sa, viaţe (môţe viazať) len na údaje uvedené v sťaţnosti na postup konajúcej prokurátorky (mafiánka atď.). Tu rovnako platia závery, ktoré sú uvedené vo vzťahu k tomuto (takto kvalifikovanému) 2 Tdo 22/2013 8 trestnému činu v predchádzajúcej časti odôvodnenia, týkajúcej sa skutku v bode 1). To znamená absenciu moţnosti pouţiť túto kvalifikáciu. Kvalifikácia trestného činu výtrţníctva by bola pouţiteľná vo vzťahu k listu, rozširovanému elektronickou poštou, datovanému 29. decembrom 2010 a v tomto liste k uvedenému „veľkému mnoţstvu vulgárnych nadávok a uráţok“. Ide totiţ o iný objekt trestného činu - poriadok vo verejne (a to aj technicky) prístupnom priestore - neţ ktorý je porušený pri verbálnej uráţke verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo za tento výkon (ktorá uţ nie je trestným činom). Aby však pouţité vyjadrenia mohli byť kvalifikované ako „hrubá neslušnosť“ v zmysle § 364 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.